tag:blogger.com,1999:blog-47235188351024463062024-02-20T19:53:31.594+01:00DogmatixxBlog o knihách, Knižné názory, rozhovory, tipy atď.Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.comBlogger393125tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-82958999989276557892023-07-25T13:45:00.000+02:002023-07-25T13:45:33.467+02:00Čo ďalej? Trochu sentimentality, fňukania a rozhodovania <div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrwuB-cUC2NXBY4Tw_UuTGOVnlfgO9ZrAjt0ydkFWNPUaj74wSicHrl866hiIMv7hISn2ZvEkgwsMqJ-vvld8awWUR8uysIf39ihhkXwyHuHNzi5c7a2vBsFxf0F6CvliAjDR3z-tg_cc/w442-h220/Untitled+2.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;" /></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Recyklujem fotku, pretože po tom roku nemám žiadnu v zálohe :D<br /><br /></td></tr></tbody></table></div><div><br /></div>Ahojte, <div><br /><div>po takej dlhej dobe je naozaj veľmi čudné si sadnúť za počítač a začať písať. Po štátniciach som sa mala vrátiť, lenže téma súčasná slovenská poézia si povedala, že si to zopakujem. Poviem vám, že to bola veľmi nepekná podpásovka od školy, od života aj od seba, ale stáva sa to aj tým lepším študentom. </div><div><br /></div><div>Bola to moja prvá facka od života... A keby viem, že tie facky budú lietať z každej jednej strany, hlavne vďaka vysokej škole, tak sa na to zvysoka vykašlem a na žiadnu vysokú školu nejdem. Síce som v odbore, ale stále to nie je to pravé. (Ale musím uznať, že v životopise to vyzerá dobre, ale či mi to otvorí nové dvere a možnosti... to neviem.) Celkovo rok 2023 je pre mňa veľmi kritický. A po psychickej stránke som ešte nezažila taký náročný rok. A pri predstave, že sme niečo len za polovicou sa mi mierne dvíha žalúdok. Ale dôležitá otázka je... </div><div><br /></div><div><b><i>Čo s blogom? </i></b></div><div><br /></div><div>
Dogmatixx bol takú dlhú dobu mojou súčasťou, takmer 10 rokov, že veľmi ťažko som si vedela predstaviť svoj voľný čas bez neho. (Doteraz si pamätám, ako som vytvárala prvú verziu blogu. Bolo to na intráku, boli asi dve hodiny v noci a s mojimi najlepšími kamarátkami sme ponocovali.) Je vtipné sa obzrieť a čítať staré články plné chýb. Ale som vďačná, pretože mám takmer zaznamenanú dekádu svojho čitateľského života. A vkusu, ktorý sa rapídne zmenil.</div><div><br /></div><div>Nechcem úplne nechať blog zapadnúť prachom, viackrát som skúšala iné koncepty písania, niektoré som si ponechala a upravila, iné som zas nechala len ako experimenty. Otázne je, že či sa vrátiť späť k recenzovaniu, ktoré ma úplne už nenapĺňa, resp. neviem sa vyjadriť spôsobom, ktorým by som sa chcela. Posledné roky som nebola úplne spokojná, ako moje recenzie vyzerali. Chcela som začať interpretovať zaujímavé tituly, doteraz mám rozpísané interpretácie, lenže aj to trvá niekoľko mesiacov. A voľný čas zas nie je nekonečný. Nakoniec som nerobila ani jedno. </div><div><br /></div><div>Mám pocit, že sa v tomto smere hľadám. Ten rok bez blogu som vedela fungovať, bez hanby sa priznávam, že som naň niekedy mesiace nepomyslela. A myslím, že je to v poriadku, nikdy som sa netajila tým, že ľudia zbytočne preháňajú, keď sa idú ospravedlňovať, že dlho nič nepridali. Takže bez výčitiek by som chcela pokračovať. Lenže ani neviem ako... Nový dizajn? Radšej prejsť na iný koncept? Alebo vytvoriť nový blog? Preniesť články na inú platformu? (S touto myšlienkou sa dosť dlho pohrávam.) </div><div><br /></div><div>A stojí to hlavne za to? Keďže čísla nikdy neboli moja silná stránka a nikdy to nebola moja priorita. Mám články, ktoré videlo 20 ľudí, ale i články, ktoré videlo 600 ľudí. Bolo to hlavne pre mňa. Teraz po tom roku stojím pred otázkou, že či to ešte potrebujem... Počas tých rokov som pochopila, že sa nemusím vyjadriť ku všetkému, a že môj názor je vlastne nepodstatný. Ale pocit, že tu niečo po mne ostane ma robil šťastnou. A celkovo knižná komunita bola v tej dobe taká úžasná, že som sa medzi tými ľuďmi cítila vždy dobre. </div><div><br /></div><div>Teraz len z diaľky pozerám na mladšiu generáciu, ktorá bloguje úplne inak ako my a trochu im závidím. Knižná komunita sa tak veľmi rozrástla, že neexistuje, aby ste so všetkými udržali kontakt a mali prehľad. A trvalo mi dosť dlho, kým som našla skupinu ľudí, ktorí sú knihomoli, ale iným spôsobom, aký som doteraz poznala. (Môžete kuk <a href="http://libroclub.sk/">TU</a>!) Je to osviežujúce, je nás tam zaujímavá zmes ľudí. A nemôžem zabudnúť na <a href="https://www.instagram.com/fabulaklub/">Fabulu</a>. Tá žena robí veľmi dobrú prácu. Mám pocit, že nájsť si teraz miesto v knižnej komunite je oveľa náročnejšie. A o to viac si cením konverzácie s tými ľuďmi. </div><div><br /></div><div>Chcem sa vrátiť, chcem to robiť inak, ale zároveň som v takom rozpoložení, že neviem, či je to už pre mňa potrebné... Takže to možno skúsim. Len neviem, že kedy... </div></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-30106440183133369742022-06-12T10:23:00.000+02:002022-06-12T10:23:40.536+02:00Vzťah, ktorý prekračuje všetky medze <p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpS1WYM8k1EYtJ7qC2YegFUgfetDQCRZX77f61acqw5n2H1_rWsC45Xw6CiXhrK40cW5LS62aB8A47bkyc6xXB-mo4iZkYgMEdpImVCKssMvYGuzZBOb6NNqtNh_FFS158qdbrptbV1d9QYqGBlgWsa496OE64s6-hdMFpoKdP20pDLhVzyYn2q7uf/s498/Nicol.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="289" data-original-width="498" height="233" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpS1WYM8k1EYtJ7qC2YegFUgfetDQCRZX77f61acqw5n2H1_rWsC45Xw6CiXhrK40cW5LS62aB8A47bkyc6xXB-mo4iZkYgMEdpImVCKssMvYGuzZBOb6NNqtNh_FFS158qdbrptbV1d9QYqGBlgWsa496OE64s6-hdMFpoKdP20pDLhVzyYn2q7uf/w400-h233/Nicol.jpg" width="400" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div>V mojej knižnej bubline je z finálnej desiatky Anasoft litera najviac čítaná práve Táto izba sa nedá zjesť, dokonca u viacerých je to favorit. O mojej favoritke ste mohli čítať približne 2 mesiace dozadu. Táto ani nie dvesto stranová kontroverzná kniha popisuje netradičný vzťah medzi veľmi mladým dievčaťom a starším mužom. <div><br /></div><div>Nie je to vôbec jednoduché čítanie. Niekedy aj 100 stranová kniha s vami dokáže oveľa viac zamávať ako taká 500 stranová tehla. V tomto prípade to platí dvojnásobne. Necelých 160 strán prináša naozaj veľmi špecifický pohľad na určité udalosti. Veľmi silné myšlienky, ktoré vám budú rezonovať v hlave možno aj niekoľko dní. V prvom rade sú to zápisky, ktoré autorka zdieľa so svetom, a niekedy nie sú naozaj vôbec príjemné. Skrátka k tejto knihe ten nepríjemný pocit v žalúdku patrí. Ale aj napriek tomu ju nebudete vedieť spustiť z rúk. </div><div><br /></div><div>Dvanásťročná Tereza a starší učiteľ výtvarnej výchovy Ivan majú medzi sebou netradičný ľúbostný vzťah. Ich vzťah zo začiatku vyzerá byť vzájomný, ale pritom má vždy jeden o niečo viac moci. Vekom na jednej strane moc ubúda, kým na druhej pribúda. Je zaujímavé sledovať ako Tereza sa mení na ženu, ale pritom si úplne neuvedomuje svoju moc nad Ivanom, pričom Ivan si uvedomuje svoju moc už od samého začiatku. Skôr je zaujímavé sledovať, ako Ivan stráca nad Terezou určitú kontrolu, ale ona sama sa od neho nedokáže úplne odpútať.</div><div><br /></div><div>Sú to zápisky, ale aj napriek tomu sexuálne a emocionálne zneužívanie je opísané pomocou detskej naivity, čo vyvoláva ešte väčší pocit hnevu a znechutenia. Je to ako začarovaný kruh, ktorý sa točí okolo veľmi intímnej zóny. Okrem toho tento vzťah sa stáva verejným tajomstvom, a to medzi veľmi blízkym okruhom ľudí, ktorí by mali hrdinku v prvom rade chrániť. A to je ďalšia vec, ktorá vás ako čitateľa môže hnevať. </div><div><br /></div><div>Táto izba sa nedá zjesť je autobiografická spoveď, ktorá zachytáva určité situácie v živote. Poetický jazyk, surovosť niektorých myšlienok vytvára veľmi zaujímavé podanie príbehu, ktorý vo vás vyvolá beznádej a znechutenie, kam dokáže (ne)platonický vzťah zájsť. Okrem toho nemá to konca, ako som už spomínala, je to začarovaný kruh, ktorý sa stále opakuje. Tereza už je síce dospelá žena, ale pri Ivanovi je len zas to malé dievčatko, ktoré túži po uznaní, láske a dôvernostiach. Ako čitatelia sa nedočítame o uzdravení, konfrontácii ani s vysporiadaním s určitými skutočnosťami. O to je tá kniha viac skľučujúcejšia. A hoci koniec je o niečo slabší, tak predsa je to veľmi vydarený debut. </div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-71587684332875681512022-04-15T14:42:00.000+02:002022-04-15T14:42:07.541+02:00Neestetický svet s estetickým zobrazením <div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="289" data-original-width="498" height="215" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsLxw7yopdOsCXAh_cJHDMDh9vqepBmsJxS9kcEkvuaU5iAr-j9RFrzcdVjXbzUD-lNx068drmjLzo2luBBVLMsHHXiWoTCaeNwjFe4BxnrW_NuhoyHWPlQHuDPbkjZJ0pT1IZqYs9AscUVHu2wLr5w51c_BmzjVvCrw6sgo2xDNPO9_JNqDbEMzNY/w370-h215/Vanda.jpg" width="370" /></div><div><br /></div>Vanda Rozenbergová je pre mnohých čitateľov zárukou kvality. Aj keď sa už viac viackrát objavila v Anasoft litera, pre mňa bolo toto meno neznáme. Ak trochu pogooglíte, zistíte, že autorka je nielen spisovateľka, ale aj umelkyňa. Svoje obálky si vytvára sama a tentoraz v knihe nájdete aj ilustrácie. Od vizuálu až po obsah je kniha naozaj iná, ba možno ju nazvať aj divnou v tom dobrom smere. <div><br /><div>Hlavný hrdina Emil, alebo skôr Bubi, žije po rozvode rodičov s mamou Lasičkou. Svoj život sa snaží prerozprávať v chronologickom poradí, čím nám autorka odkrýva určitú intimitu, ktorá postupne vzniká medzi matkou a synom. Zo začiatku sa môže zdať, že ide o vzťah medzi matkou a synom, ktorý postupne naberá incestný rozmer. Deti si svojich rodičov zvyčajne idealizujú a toto je prípad aj Emila. Nie je nik dokonalejší ako jeho Lasička. Je presvedčený, že je to on a Lasička verzus celý svet. Tak trochu ich vzťah pripomína oidipovský komplex. A do tohto sa zapája ďalší motív, ktorý je zarážajúci a balansuje na hrane etiky a morálky. </div><div><div><div><br /></div><div>Hrdina žije v dvoch svetoch, v tom prvom je introvertný chlapec, ktorý nikam nezapadá, nemá priateľov a prežíva vďaka kultúre. Kultúra je presne ten faktor, prečo sa nedokáže zaradiť do spoločnosti. Emil je už od malička vychovávaný a vedený umeleckým smerom. Matka v ňom podporuje všeobecný prehľad o umení, čo spôsobuje, že vybočuje spomedzi ostatných, a práve odtiaľ pramení aj jeho pocit nadradenosti. Už od malého veku môžeme vidieť, že sa považuje o niečo viac rozhľadeného a aj bystrejšieho - s lepším hudobným, literárnym skrátka umeleckým vkusom. </div><div><br /></div><div>Kým ten prvý svet je umelecký a plný veľkých mien, o ten druhý svet sa delí s Lasičkou a René. Je to ich mikrosvet, bublina, ktorá sa postupne začína rozpadať, pretože Emil začína mať výčitky svedomia, vďaka ktorým sa objavujú prvé trhliny a výmeny názorov. Je naozaj to čo robia správne? Nerobia len väčšiu škodu? Tieto pasáže sú oddelené kurzívou a zároveň sú to určité skoky v čase a v priestore. Ale zároveň to dopĺňa rozprávanie hrdinu a drží sa určitej časovej postupnosti Emilovho života.</div><div><br /></div><div>Rozenbergová sa dotýka toľkých tém, že je až fascinujúce koľko toho sa dokáže zmestiť do 110 stranovej knihy. Pomaly až chorobné puto, ktorým je hrdina pripútaný k Lasičke je len vrchol ľadovca, pretože kniha prináša omnoho viac zaujímavých tém. V popredí je chudoba, sociálna problematika, životné prostredie, dysfunkčná rodina, ale aj otázka rovnosti. A nesmieme zabudnúť na kriminálnu činnosť, do ktorej matka zatiahla svojho syna. Čo je veľmi veľké prekvapenie, pretože zo začiatku to vyzerá na úplne iný príbeh. Z dôvodu, že nechcem zachádzať do detailov pre spoilery, ktoré by vám mohli pokaziť zážitok z čítania, tak len spomeniem, že v knihe sa nachádzajú dva veľké obraty - jeden z nich priamo ovplyvňuje dej, druhý zas priamo zasahuje do interpretácie konca. </div><div><br /></div><div>Rozenbergová podáva subjektívny pohľad na svet a opisuje tú najhoršiu možnú biedu, ktorú človek môže spoznať. Tento realistický pohľad je v kontraste práve s predstavivosťou Emila, ktorú môžeme spozorovať pri opisovaní rôznych vecí, situácií alebo ľudí. Toto estetické zobrazenie skutočnosti vychádza z jeho výchovy. Zároveň aj vďaka nej je v texte veľmi veľa intertextuálnych odkazov na rôzne diela alebo osobnosti - a to z veľmi širokého okruhu. Je to psychologicky ladená próza, ktorá v sebe skrýva mnoho odkazov, ktoré čitateľ možno na prvýkrát ani neobjaví. Medzi riadkami Emilove rozprávanie pokračuje, nielen o jeho živote, ale aj o medziľudských vzťahoch. Svojím spôsobom je to nielen autobiografia postavy, ale aj spoveď mladého muža.</div><div><br /></div><div>Zjedol som Lautreca je právom vo finálnej desiatke tohtoročnej Anasoft litera. Kontroverzné témy a obrazy, ktoré autorka použila v mojich očiach už nič netromfne. A tajne dúfam, že sa prebojuje do finále, pretože som zatiaľ z nominovaných kníh nič lepšie nečítala. (Bodaj by aj vyhrala...) </div></div></div></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-57855439538027516332022-03-20T10:22:00.000+01:002022-03-20T10:22:18.903+01:00O medziľudských vzťahoch a o ľuďoch<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="195" data-original-width="383" height="189" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjgJ3JPe-zU1AJ7Ss-1YHM9oO3lUp1F2AuISl9JGrd8frhhdIXbIAolz6Z8rIgD49t4yeFTeqTY84ni1j1JiMf56Deg-ZsdG4gz_2nIgDkdHoz3t4emCeedgG1Ag9L39bnZVpkYXNYW2uauigtDCA3motnkt8O0iM0aN31bQevHFZ660Awu-OLkq7ob=w371-h189" width="371" /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Máme to tu zas! Moja zvedavosť, čo dokážu vyprodukovať slovenskí autori, je zjavne nezastaviteľná. Drvivú väčšinu času som sklamaná, ani sa tým netajím, aj preto som pri slovenskej tvorbe veľmi obozretná. Barboru Hrínovú som zatiaľ neregistrovala, viem, že vyhrala Anasoft 2021 a to je asi všetko. Našťastie, moje prognózy na výhercu sa nesplnili, inak by som bola sklamaná. Jednorožce mi možno nevyrazili dych, ani si o nich nemyslím, že je to tá najlepšia slovenská kniha, aká sa mi dostala do rúk, ale v mojich očiach je to príjemný priemer. Autorka pracuje s aktuálnymi témami, ktoré sa týkajú identity, sexuality, individuality a celkovo zahŕňa medziľudské vzťahy. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Osem krátkych poviedok, ktoré veľmi autenticky spracovávajú témy homosexuality alebo asexuality, či prináša pohľad "divných" ľudí, ktorí sa nedokážu začleniť nejakým spôsobom do spoločnosti. Ak sa im to aj podarí, nevedia presne, ako reagovať a byť súčasťou nejakej skupiny/dua. Je to o živote a vzťahoch medzi ľuďmi, ktorí sa snažia zapadnúť a pochopiť, ako všetko okolo nich funguje. V poviedke Sladká, ktorá je pre mňa zo všetkých najpamätnejšia, sme súčasťou života hrdinky, ktorá si na skúšku domov prinesie šteniatko. Toto šteniatko jej otvorí dvere do nového sveta psíčkárov, ktorí ju prijmú medzi seba. Ale len do určitého momentu. Názov a vyvrcholenie poviedky sú skvelým kontrastom, ktorý vo vás zanechá trpké pocity, pretože nie všade je možné vybudovať dostatočne hlboký vzťah. Priznávam, že poviedka Sladká je aj určitou výnimkou a vyniká medzi ostatnými poviedkami, keďže autorka poukazuje nielen na medziľudské vzťahy, ale aj na vzťah domáceho miláčika a majiteľa. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">V poviedkach okrem vzťahov sú výrazné aj psychické a fyzické problémy postáv, spájanie kultúr alebo i kontrast prostredia. Slovenská atmosféra aj nátura určitých postáv je dostatočne výrazná, ale nie je to niečo, čo vyslovene prekáža. V poviedkach sa nenachádza vyslovene nič veľkolepé z čoho by ste mohli ostať zaskočení. Sú obyčajné, o problémoch, o ľuďoch,... Nie je to žiadna glorifikácia LGBTQ+ komunity alebo obraňovanie niekoho práv. Je to jednoduchý život ľudí, ktorí sa vnímajú ako outsideri. Ich orientácia, ale neurčuje ich postavenie v spoločnosti, ani nehľadajú samých seba v tom pravom slova zmysle. V prvom rade, ako som už spomínala, ide o vzťahy a nie o to koho postavy priťahujú. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">V dnešnej dobe to bolo pre mňa veľmi osviežujúce, keďže autori radi vykresľujú LGBTQ+ komunitu ako niečo, čo treba silou mocou ochraňovať a reprezentovať. Áno, ale aj nie. Reprezentácia si nájde svoju cestu, ak tomu necháte voľný priebeh a budete to považovať za "normálne". Jednorožce mi presne to "normálne" dali. Či hetero, homosexuál, bisexuál, asexuál atď., v knihe to bolo jedno, pretože autorka to vykreslila presne tak ako by to človek mal vnímať. Sme rôznorodí a to je na tom krásne. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Či si kniha zaslúži byť výhercom Anasoft Litera, tak to vám neviem povedať. Keďže som prečítala asi len tri nominované (minuloročné) knihy. Ale ide o veľmi dobrý počin, ku ktorému nemám ani čo vytknúť. Baviť ma bavila, ako to už býva, niektoré poviedky viac a iné menej. Prostredie, rôznorodé postavy, aj štýl písania - mala som problém len pri prvej poviedke, v ktorej sa často bez označenia menil rozprávač. Ak hľadáte niečo od slovenskej autorky, ktorá dokáže ponúknuť určité kvality a nie je to len "mlátenie slamy", viete, ktorú knihu skúsiť.</div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-28013402598519967842022-03-12T09:43:00.003+01:002022-03-12T09:43:59.888+01:00Všetko podstatné o ženskom tele <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="195" data-original-width="383" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjTS3ZY_fotcL8oRrPwNRGQrf4T33AfnBSXKV5SMCSL2f-CWkTu4Ff59Z5EUzdi3xRtww_jqU_hvAWR1oZSVylYjw01SPzVJsbxRK5IeReTzYVT2HioEbtXGcaFHpME_SdDXt1tP468BaVAYOWNih-ulO6a7KHgZtD54zNNXAyEz1dsyGg-zTN0BdUx=s16000" /><br /><span style="text-align: left;"><br /><div style="text-align: left;">Sexualita a všetky veci, ktoré sa s ňou spájajú sú v našej spoločnosti stále menšie tabu. Aj preto ma teší, keď vidím ako knihy o sexualite postupne pribúdajú. I keď veľmi pomalým tempom. Už keď som písala názor na Tri ženy (Tatran, 2020), tak som tam spomenula, že jednou z mojich obľúbených tém na diskusiu je práve sexualita. Rada sa vzdelávam, presnejšie rada čítam knihy, ktoré sa zaoberajú touto témou. A kým náš trh len pomaly objavuje knihy a dúfam, že hľadá vhodné tituly na preloženie, tak ja som sa pustila do vlastného bádania. A hľa, podarilo sa mi prečítať knihy, ktoré dokážu v tomto smere nenásilne vzdelávať a poukazujú na správne fungovanie (nielen) ženského tela. Na zahraničnom trhu sa nachádza naozaj veľa dobrých publikácií, ktoré prinášajú relevantné informácie o sexe, tele a zdravom sexuálnom živote. Ak vám táto téma robí problém, ste možno trochu prudérni, hanbíte sa niekoho opýtať na určité veci, presne tento typ kníh vám zodpovie takmer všetky vaše otázky. <br /><br />Nášmu malému knižnému trhu nemôžem krivdiť, pretože nejaké tituly o sexualite sa predsa objavujú, napríklad už spomínané Tri ženy. V roku 2019 vyšla v slovenskom preklade vo vydavateľstve Slovart kniha Bez hanby o ohanbí od autoriek Nina Brochmann a Ellen Stokken Dahl. Na 352 stranách vysvetľujú a vyvracajú mýty o ženskom tele. Desaťročia sa posúvali mylné informácie, ktoré sa už stihli v spoločnosti natoľko udomácniť, že všetko ostatné sa považuje za mýtus. Ale tá jedna lož je považovaná za pravdu. Môžeme s istotou tvrdiť, že drvivá väčšina informácií, ktoré sme považovali za pravdivé vychádzajú z názorov, o ktorých si ľudia mysleli, že sú aktuálne - aj to tak pred sto rokmi. V 21. storočí je veľmi smutné, že vieme o ženskom tele tak málo. Ako dlho bude trvať, kým sa zboria mýty, s ktorým sa ženské telo spája a vytvorí sa nový spoločenský úzus?<br /><br />Bez hanby o ohanbí sa snaží tieto mýty vyvracať za pomoci faktov a vedeckých výskumov. Ružová kniha, ktorá ale nemá určovať rod čitateľa, stručne a jasne poukazuje na najväčšie omyly, ktoré sa týkajú ženského tela. Tento sprievodca bude pre mnohé mladé dievčatá malou bibliou, ktorá im poskytne veľmi dobrý základ na rozširovanie ďalších vedomostí. Pre nás staršie je to pripomenutie všetkých našich po prvých, ktoré sme mali a ktoré nás ešte len čakajú. <br /><br />Druhou knihou je Vagina: Re-education od Lynn Enright, ktorá vyšla v roku 2019 vo vydavateľstve Allen & Unwin. (Zatiaľ bez slovenského prekladu.) V mnohých smeroch je Re-education veľmi podobná Bez hanby o ohanbí. Avšak nevychádza úplne z rovnakých štúdií, mnohé z nich mali inú vzorku, hoci výsledky boli podobné. Re-education má ale jednu veľkú výhodu oproti Ohanbiu. A tou je obrázková príloha. Prvá hlavne opisuje, sem-tam sa objaví nejaký náčrt, avšak Re-education obsahuje náčrty, ktoré sprevádzajú text a pomáhajú vizualizovať komplikované časti textu. Čo mi utkvelo v pamäti, sú náčrty panenskej blany, ktorým bola venovaná celá jedna strana, na ktorej boli zaznamená všetky možné typy. Človek sa stále učí a spoznáva... Ilustrácie nie sú vulgárne, vychádzajú z anatómie ženského tela, takže zbytočnej sexualizácie sa nemusíte obávať. <br /><br />Obe knihy sa krásne dopĺňajú a prinášajú nové informácie, ktoré sú podložené štúdiami a výskumami. Pridaná hodnota kníh je aj vlastná skúsenosť autoriek - v tomto smere je to práve Re-education, ktorá prináša o niečo podrobnejšie veci zo života. Sú to podobné knihy, ale zároveň sú diametrálne odlišné. Jazykovo sú veľmi jednoduché, pár častí je možno o niečo komplikovanejších, ale čitateľ sa v tom nestratí. Obe sú prehľadné, rozdelené do logických častí. A čo považujem za veľmi dôležité, pri oboch sú uvedené zdroje, takže si informácie môžete overiť. <br /><br />Ak vás zaujíma sexualita, viete, že na slovenskom trhu nájdete Bez hanby o ohanbí. Ak viete po anglicky, máte oveľa viac možností. Okrem Re-education, ktorá je podobná Ohanbiu, môžete siahnuť na kopec nových i starších titulov, ktoré sú určené nielen pre mladú generáciu, ktorá sa o sexualite učí. Čo mi pripomína, že na českom trhu nájdete o niečo viac takýchto kníh. Aj v komiksovej podobe. Obe knihy sú určené mladšiemu publiku i skúsenejším ženám, ktoré už čo to majú odžité a vyskúšané. Pri čítaní je potrebné mať na pamäti, že s mnohými informáciami ste sa už mohli stretnúť. Ale vždy sa dá v oboch knihách nájsť niečo nové.</div></span></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-11935613369835340002022-01-30T10:07:00.000+01:002022-01-30T10:07:32.983+01:00Mýty v novom šate <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEi5m1Q7WYEN-li3UlniflFmsaM_6VwD51Z4ZO8R2miL5pqFHDF7DG4vQvW-3gVoKbjH4eU2RYuJZWCbCi6XQcUvqGSySFAy_jlcRAb1TbvFYaCuHe3vQb3h-YDkTCwJlpN1mlgdoXBuF7WdBDjuzd6HJrQBHP7LkdXZxfrGTLqnDg_f4bXBQaIHOrPq=s364" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="190" data-original-width="364" height="191" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEi5m1Q7WYEN-li3UlniflFmsaM_6VwD51Z4ZO8R2miL5pqFHDF7DG4vQvW-3gVoKbjH4eU2RYuJZWCbCi6XQcUvqGSySFAy_jlcRAb1TbvFYaCuHe3vQb3h-YDkTCwJlpN1mlgdoXBuF7WdBDjuzd6HJrQBHP7LkdXZxfrGTLqnDg_f4bXBQaIHOrPq=w366-h191" width="366" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><span style="text-align: left;"><br /></span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><span style="text-align: left;">Prebuď sa, Siréna - Prespievaný Ovídius je kniha, ktorá čitateľov rozdeľuje na skupinky: buď tú knihu milujú, alebo neznášajú. Ale nájdu sa aj takí, ktorí sa zhodujú rovnako s negatívnymi, ale i pozitívnymi názormi. Čo v skutočnosti ponúka Nina MacLaughlin vo svojom spracovaní gréckych mýtov? </span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Originálna, svojská, ale aj nezáživná, nudná, plná násilia, atď., knihe by sme vedeli priradiť veľa ďalších iných prívlastkov. Názory sú naozaj rôzne a ťažko posúdiť komu sa kniha bude páčiť a komu nie. Hlavný problém, ktorý môže nastať je v štýle. Autorka nikdy nevyužíva rovnaký štýl písania. Mení sa z poviedky na poviedku a podľa toho pracuje aj so slovami. Veľkou súčasťou textu sú slang a nadávky. Zároveň to autorka vyvažuje jemnosťou a lyrickosťou, ktorou dokázala budovať atmosféru. Miestami som až žasla, aké krásne pasáže vedela vytvoriť. (Teraz celkom ľutujem, že nezvyknem citovať. A že knihu som už vrátila do knižnice.) Problém nastáva, keď začne tieto veci miešať: slang, nadávky a lyrickosť ako celok spolu nefungujú. Ich kombinácia doslova zabíja atmosféru, ktorú veľmi šikovne vie autorka vytvoriť na pár stranách. Len potom ju už znova nevie vybudovať. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Môj najväčší problém boli nadávky, s ktorými zväčša nemám problém, ak majú v texte svoju funkciu. A tým teraz nemyslím šokovať čitateľa. Bohužiaľ, v poviedkach, v ktorých sa autorka rozhodla ísť skôr do tvrdšej slovnej zásoby, mi nadávky vadili - presnejšie ten spôsob spracovania. Väčšinou to do textu nesedelo, bolo to ako päsť na oko a miestami to vo mne vyvolávalo odpor k textu. Prikláňam sa preto k názoru, že text je nasilu vulgárny a kazí to celý zážitok z knihy.</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Autorka dokázala spracovať mýty naozaj svojsky a keď si odmyslím tie nadávky, tak jej rozprávačský talent je neskutočný. Dokáže meniť štýl písania, po nejakom hlbšom skúmaní by sme určite našli spoločné prvky, ktoré by spájali poviedky a boli by zároveň poznávacím znakom autorky. Ale to nechám na kompetentných ľudí. Pre zmenu sa na knihu nepozerám ako na celok, ale každú poviedku beriem ako jednotlivca. Každý jeden príbeh je prezentovaný inak za pomoci iných jazykových prostriedkov a formy. Zo začiatku to môže byť mätúce, pretože autorka hrdinky dosadzuje nielen do minulosti, ale aj súčasnosti. Celkovo sa hrá nielen s postavami, ale aj prostredím. Nejdem sa vyjadrovať k opakujúcim motívom, pretože autorka nemala veľmi inú možnosť, ale miestami ma naozaj dokázala prekvapiť originalitou. Nemohla prepísať mýty, mohla ich len ošatiť do nového jazyka, ktorý je pre náš svet aktuálny. A to spravila. Bez toho, či sa mi jej spôsob páči, alebo nie. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Každá poviedka sa snaží poukázať na utrpenie, nespravodlivosť a na krásu starých mýtov. Miestami z toho až mrazí, žiaľ, mám pocit, že prvá polovica bola slabšia. Druhá polovica bola rozhodne silnejšia - viac ma bavila - a hlavne bola oveľa menej vulgárna a autorka dokázala dostať do popredia lyrickosť, ktorá sa mi najviac páčila. Je zaujímavé, ako sa názory čitateľov menia a líšia. Tak ako sa zhodujem s 1* názormi, tak súhlasím aj s tými 5*. Ale neskáčem od nadšenia. Bolo to fajn čítanie, ktoré vám ukáže možnosť ako pracovať so starými mýtami bez toho, aby sa ich pôvodný význam zmenil. Len si nie som istá, že či to bolo to najlepšie možné spracovanie, ktoré nám autorka mohla ponúknuť.</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Veľmi ťažko sa mi hodnotí toto svojské dielo a o to ťažšie sa mi odporúča. Sama neviem, ako sa k týmto poviedkam postaviť. Ako som písala na začiatku, aké je to originálne, také je to miestami aj nezáživné. Samozrejme, je potrebné vás aj varovať, že kniha nie je určená pre slabšie povahy. Okrem toho, že je vulgárna, tak popisuje dosť podrobne aj násilie. Miestami je to silná emočná jazda. Tiež treba rátať s možnosťou, že vám nesadnú všetky poviedky alebo spôsob prerozprávania. Ale to už sami posúdite, keď ich skúsite. </div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-64721535772648482432022-01-18T14:46:00.000+01:002022-01-18T14:46:47.895+01:00To najzaujímavejšie za rok 2021 <p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEiXQzO4COppuC3CzXd3uOo3Gq1cT_jwkHBK9cgbChWZF_rGwsB6X4H4YqP68D3wTvfc75hrjYAQ4bwsDzVB6JnWtGcpqedJAXBGQ7c9ijVLqTLDZEej9xc-B504VuT-tl82r5Unw6UEUTHj0q0pP1ZnPtOO1ZKzdOjVbyHf6CasdcYeLRfiEyQbgUFk=s1492" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1043" data-original-width="1492" height="214" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEiXQzO4COppuC3CzXd3uOo3Gq1cT_jwkHBK9cgbChWZF_rGwsB6X4H4YqP68D3wTvfc75hrjYAQ4bwsDzVB6JnWtGcpqedJAXBGQ7c9ijVLqTLDZEej9xc-B504VuT-tl82r5Unw6UEUTHj0q0pP1ZnPtOO1ZKzdOjVbyHf6CasdcYeLRfiEyQbgUFk=w398-h214" width="398" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Ahojte, verím, že ste sviatky prežili v rodinnom kruhu, zdraví a do nového roku ste vstúpili s nadšením a rôznymi očakávaniami. Viem, že tieto slová píšem o niečo neskôr než zvyčajne, ale obdobie skúšok je vždy rušné. Avšak tentoraz bez ujmy na zdraví a bez zbytočného stresové chudnutia. Rok 2021 nebol pre mnohých z nás práve tým najlepším. Ja osobne som zaseknutá v roku 2020 a nejako si neuvedomujem, že už 2 roky sa točíme v tomto šialenstve. Ale aj napriek tomu sa môj život stretol s mnohými zmenami, ktoré ma o niečo viac posunuli do toho obávaného dospelého života. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Aj napriek stále úradujúcej pandémii sa mi podarilo dokončiť prvý stupeň VŠ. Už aj ja mám tie dve písmenká pred menom, ktoré som zatiaľ využila len raz. Aj to pri predlžovaní zmluvy. Presťahovali sme sa do nového nájmu (tento rok nás čaká ďalšie sťahovanie, pretože máme psychopatku susedu, ktorá nám škrabe auto alebo mená na schránke. Trestné stíhanie nepomáha.) Nastúpila som na druhý stupeň štúdia, ktorý som po mesiaci oľutovala a dookola sa točím v kruhu nezohnateľnej stáže. Presnejšie stále to nie je úplne ono.</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Knižný rok by som si mohla rozdeliť na dve obdobia: čítacie a nečítacie. Rok 2021 sa niesol v duchu čitateľských kríz - z jednej som sa vyhrabala a o pár dní som už lietala v druhej. V tom období bolo veľmi ťažké sa do nejakej knihy začítať a nie to ešte dočítať. Aj kvôli tomu to tu upadalo a stále upadá, pretože nejako nie je chuť a energia písať. Alebo tú energiu využívam niekde inde. Je fajn mať miesto, kde sa človek môže vyplakať a spievať ódy na knihy. Čo zväčša robím na instagrame, pretože na viac sa niekedy nezmôžem. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Typické štatistiky, ktoré ponúka GR a na ktoré čakáte...</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Pre písanie bakalárky som si dala cieľ 50 kníh, pričom sa mi podarilo prečítať 78 kníh - 20 671 strán. A to v auguste som si myslela, že tých 50 ani nedám. (Najkratšia kniha 55 strán, najhrubšia 781; priemerná dĺžka kníh 267 strán; moje priemerné hodnotenie je 3,5* k tomu sa musím vyjadriť, že pár kníh je bez hodnotenia - autobiografie a knihy, o ktorých som si nejako nevedela vytvoriť názor a neviem, že či sa mi páčili alebo nie.) Prečítala som pár zbierok básní, dokonca aj komiksy! Tento rok je to bohatá zmes žánrov: klasika, beletria, básne, komiksy, autobiografie, non-fiction, YA/NA, fantasy... Skrátka som na svoj výber hrdá, pretože zväčša to boli naozaj dobré knihy, ktoré buď po:</div>a) obohatili môj pohľad na svet;<br />b) pobavili silnými aj slabými stránkami.<div><br /></div><div>Okrem Goodreads som vyskúšala aj StoryGraph, ktorá je zaujímavejšia ako GR - svojím systémom hodnotenia a aj štatistikami. Dokonca si viete knihy importovať z GR do SG a nemusíte všetko ručne nahadzovať. Čo je super! Čo nie je super - ich databáza. Podobne ako pri našej aplikácii Booxy, ktorú som skúšala dva roky dozadu a vydržala som tam len pár dní, tak SG nemalo pre mňa vyhovujúcu databázu. Veľmi veľa kníh by som na SG musela sama nahadzovať - buď kniha chýbala, alebo tam nebolo to presné vydanie, ktoré som vlastnila. A to sa bavíme o nových, ale aj starších knihách. Pri jednej až dvoch knihách si poviete fajn, ale keď som už musela nahadzovať približne desiatu knihu za sebou, tak som SG opustila asi po mesiaci a pol. Možno viac. Aj keď ich štatistiky sú naozaj premakané. A rozhodne v tomto vyhráva nad GR. Škoda tej databázy. Rozhodne skúste, či vám bude vyhovovať - import z GR je jednoduchý. A Booxy skúste tiež - ja viem, teraz vyskakuje všade a neexistuje človek, ktorého to rozčuľuje viac ako mňa... Ale tiež je to možnosť. A je to naše a možno vám bude vyhovovať. Ja zatiaľ ostávam verná GR. </div><div><br /></div><div>A teraz sa presuňme ku knihám. Tento rok som sa vám rozhodla ukázať knihy, ktoré boli zaujímavé. Možno som im nedala plný počet hviezdičiek, ale myslela som na nich dlho potom, ako som ich dočítala. Je to zmes žánrov a verím, že si každý niečo nájde.</div><div><br /><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhBSwAAt1iiL9G3OaoXHkSqMZfr6mKuONT1vc5kiiQKVLvsUw4yIb0qRcsBAsDAo0iwYALuy_IsrlPak9iR_35JxUFZKNcBNIFQ9UBT7n6aYVVcYRLhcZa3Dfy7qwSIit0uvRd5wLNnYVI7xyl2QUkLiota1fEiW1RJMgQjx1msiplEGn1CrLa7nn2P=s456" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="232" data-original-width="456" height="163" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhBSwAAt1iiL9G3OaoXHkSqMZfr6mKuONT1vc5kiiQKVLvsUw4yIb0qRcsBAsDAo0iwYALuy_IsrlPak9iR_35JxUFZKNcBNIFQ9UBT7n6aYVVcYRLhcZa3Dfy7qwSIit0uvRd5wLNnYVI7xyl2QUkLiota1fEiW1RJMgQjx1msiplEGn1CrLa7nn2P=s320" width="320" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><b style="text-align: left;"><br /></b></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b>Za sklem - Sajaka Murata </b>- Snažím sa objavovať aj iných japonských autorov ako je Murakami. Za sklem ma zaujalo témou, ktorú sa autorka rozhodla spracovať. Hlavná hrdinka Keiko sa svojím myslením a správaním vymyká japonským normám. Odlišuje sa od svojich rovesníkov, žije len pre svoju prácu (v tomto smere je dôležité povedať, že Keiko nevystupuje ako karieristka) a život bez jej kombini - japonská večierka, jej nedáva zmysel. Prvá otázka, ktorá sa vám možno pri čítaní zrodí v hlave bude, že či sa Keiko nenachádza na spektre. Fascinuje ju organizovanosť, nedokáže sa úplne citovo naviazať na osoby a nechápe úplne ľudským emóciám. Jej správanie je veľmi odlišné, ale myslím, že to všetko záleží na čitateľovej interpretácii. Je to trochu melancholické, ale zároveň prináša sondu do súčasného japonského života. <br /><b><br /></b></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b>Baletky - Miřenka Čechová</b> - Netajím sa tým, že česká súčasná próza mi veľmi imponuje (viac ako tá naša) a čo by to bol za zoznam, keby sa tu neobjaví aspoň jedná česká autorka. Žiaľ, jediná, ktorú som čítala - aj to na začiatku minulého roka. Kniha Baletky poukazuje na skutočnú tvár tejto profesie. Nejdeme sa teraz baviť o balete ako koníčku, ale o balete, ktorý vás dostane na zlaté divadelné/tanečné dosky, kde budete vy za tú najväčšiu hviezdu. Ak sa nemýlim autorka čerpá zo svojich skúseností a je to desivé. Porucha príjmu potravy, neustále ponižovanie, šikana a tá neukojiteľná potreba byť stále tou najlepšou a dosiahnuť uznanie. Nie je to ľahké čítanie, prostredie je veľmi toxické a tiež postavy a ich vzťahy. Aby som nezabudla ešte pripomenúť, dej sa odohráva v deväťdesiatych rokoch a z jazykovej stránky je text nespisovný - autorka bohato využíva slang. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b><br /></b></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b>Boy parts - Eliza Clark</b> - Ide o debut, o ktorom som dlho nevedela, čo si mám myslieť. Boy parts je kniha o toxickom priateľstve, závislosti na jednej osobe, fetišizme a verím, že tam nájdete o veľa viac. Je to krvavé, surové a rozhodne to nie je pre slabšie povahy. Niektorí to prirovnávajú k<i> American Psycho </i>- neviem, nečítala som a neviem, či vôbec chcem, pretože mi absolútne stačilo Boy parts. Je to trochu šokujúce, odvážne a... Ak máte možnosť, prečítajte si. Rada s vami potom podiskutujem. Síce hodnotenie som tomu dala vysoké, ale som stále zmätená. Nikdy som nič podobné nečítala a stále na tú knihu myslím. Bohužiaľ, kniha je dostupná len v anglickom jazyku. (Zatiaľ.)</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjTWJ9ISXX8H5QVY0boqBuWO-dqpLaC2hQumZ6aULZ0bFdMgoNi1c4jGk8d72emTEb7IFthx9phnzMJsSUYTnXEq8qmgytVPmb2LiokrtXfetinoXsDCQ76__TB0W8myG5RUU3390vZeq5K21gOPmD5Y6R8CH_3FHfvQRv4Ain5aUMaUAz7WYUc7pai=s320" /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b>Sklenený zvon - Sylvia Plath </b>- So Sylviou som minulý rok strávila pomerne často. Po prečítaní jej jediného románu Sklenený zvon som sa vrhla na jej básnické zbierky. Jej tvorba ma nesklamala. O Sklenenom zvone by som vám najradšej povedala všetko. Ale radšej vám nepoviem nič, aby som náhodou niečo neprezradila. A navyše ja by som to nevedela, tak pekne podať ako Mila Haugová, ktorá o knihe napísala: <i>"Jej hodnota sa skvie v tom, že ukazuje priepastné hĺbky ľudskej psychiky a boj s nimi, ktorý nie vždy je úspešný." </i></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b><br /></b></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b>In watermelon sugar - Richard Brautigan</b> - Skúste sa preniesť nad tou otrasnou obálkou, prisahám, aká je tá obálka hnusná, taký je jej obsah úžasný. Táto útla kniha vyšla v roku 1968 a trochu predbehla svoju dobu - aspoň v mojich očiach. Tento americký postmoderný postapokalyptický román dokáže prekvapiť v niekoľkých smeroch - obsah, téma, spracovanie. Dokonca je to aj poetické. Realita v iDeath je iná, plná hádaniek a odkazov. Aký je jemný text, taký je surový a krutý dej. A interpretovať toto dielo je zážitok/utrpenie. Môžete si vybrať. Kniha vyšla aj slovenskom preklade <i>V melónovom cukre</i> vo vydavateľstve Artforum. A ja vám ju vrelo odporúčam!</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b><br /></b></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b>Malibu Rising - Taylor Jenkins Reid</b> - Myslím, že túto autorku vám netreba predstavovať. <i>Evelyn Hugo</i> alebo <i>Daisy Jones</i> sú už mnohým známe. Aj autorkina schopnosť vdýchnuť svojim postavám život. Inak to nie je ani v jej najnovšej knihe. (Odporúčam mať prečítanú Evelyn.) Malibu Rising vnímam ako rodinnú drámu, trochu o dysfunkčných vzťahoch a možno nových začiatkoch. Prelínanie minulosti a súčasnosti, ktorá je zmapovaná do 24 hodín vám prinesie príbeh o štyroch súrodencoch, ktorí pod pozlátkom bojujú s viacerými problémami. Pre mňa to je skvelá rodinná dráma s výbornou gradáciou a skvelým koncom. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="232" data-original-width="456" height="163" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEg6T-SmEf25Ul5FdfP9KoLHl2hvc3JKb12ApSj82CVXF0bNoRn49T1Y-peuhUFpYkPKYESlS90oV15mDyshs_oA0p2H5hiVKKAgrRePrah98-QKatuIP_Gz4uWtvr9FhgB4jJo3vhAjzeWOmcz-RXC7ibn4l59nospXrwi3o3yqrJXTYI123KJsNNwY=s320" width="320" /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b>Svolení - Vanessa Springora</b> - Šokujúca autobiografia ženy, ktorá sa stala v detstve obeťou zneužívania francúzskym spisovateľom G. M. Táto spoveď poukazuje na to ako v osemdesiatych rokoch zlyhala nielen jej matka, literárna obec, ale i okolie. Pri tejto knihe si je potrebné uvedomiť, že autorka sa na toto životné obdobie pozerá už s určitým nadhľadom - miestami trochu analyzuje. Poukazuje na to, ako ju to ovplyvnilo pri dospievaní, ako preskočila jedno životné obdobie a aké ťažké sa bolo začleniť naspäť do skutočného sveta. Je to veľmi silné čítanie, ktoré vám bude ešte dlho vŕtať hlavou. A hlavne otázka, ako je možné, že niekto ako G. M., o ktorom sa vie, že je predátor, aj naďalej behá na slobode. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b><br /></b></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b>House of Hollow - Krystal Sutherland</b> - Dôkaz, že aj YA literatúra môže priniesť niečo iné ako príbeh o láske. Svojím spôsobom HOF je stále príbeh o láske, ale o tej sesterskej. Keď puto vás a vašich sestier je také silné, až viete, že niečo nie je v poriadku. Táto mystery young adultovka je plná prekvapení, zvratov, skvelých rôznorodých postáv, úžasnej atmosféry, ktorá vás pohltí a nepustí, kým nedočítate poslednú stranu. (Tento rok vyjde v slovenskom preklade a veľmi ju odporúčam.)</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b><br /></b></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b>Záchranná vzdialenosť - Samanta Schweblinová </b>- Fantastický realizmus, ktorý si už nikdy nebudem mýliť s magickým realizmom. Hispanoamerická literatúra ma prekvapila. A veru, v dobrom. Choďte do toho bez očakávania a nechajte sa strhnúť intenzívnym nepokojom na 120 stranách. Neoľutujete. Je to na pomedzí fantastického realizmu, ekologického románu a možno trochu hororu. Veľmi svojské. Veľmi znepokojujúce. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Toto bolo to najzaujímavejšie za minulý rok, čo sa mi dostalo do rúk. Samozrejme, dalo by sa z toho zoznamu vybrať oveľa viac. Mala som sto chutí sem dať aj <b>Sandersona</b> a jeho <b>Mistborn</b>, ale keďže o ňom tento rok odo mňa budete ešte počuť, tak som ho vynechala. Taktiež za zmienku stojí <b>Yalom</b> a jeho <b>Lži na pohovke</b>, <b>Daphne du Maurier - Rebeka, Saganová - Akýsi úsmev</b>, <b>Teddy Wayne - Apartment, non-fiction The End od Policing od Vitale</b>. Určite sa toho ešte nájde. Ale toto je len taký skromný výber. Ak máte chuť, tak sa so mnou pokojne podeľte o ten váš. Rada sa inšpirujem. Zatiaľ sa majte, hádam sa "vidíme" pri nejakej recenzii.</div></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-45254211341443388372021-12-22T19:22:00.000+01:002021-12-22T19:22:00.116+01:00Aké je to milovať farbu? <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEiWbJRT0xYG3vgVRja2ze5_ojDD8TiqUNooqpPCpYJ27j5aqr-h1rkWQge46G5C-vz-dqvzY7CvguNdOYKSRqhBbtR8kjKVljnaLHZaCezUjWWQMfZlM_kF6XviTq1QjGbc8u_a9Qkcy2ZAyvuSPpW2RpWLQ4n9wlJ4iTF3suWWCShkEOaml6tEaasu=s456" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="232" data-original-width="456" height="195" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEiWbJRT0xYG3vgVRja2ze5_ojDD8TiqUNooqpPCpYJ27j5aqr-h1rkWQge46G5C-vz-dqvzY7CvguNdOYKSRqhBbtR8kjKVljnaLHZaCezUjWWQMfZlM_kF6XviTq1QjGbc8u_a9Qkcy2ZAyvuSPpW2RpWLQ4n9wlJ4iTF3suWWCShkEOaml6tEaasu=w383-h195" width="383" /></a></div><div><br /></div><div><br /></div>Bluets je netradičná kniha, ktorá sa vymyká spomedzi iných kníh svojím nápadom, obsahom i spracovaním. Maggie Nelson lyricky spracováva tému depresie, trochu filozofuje a psychologicky nahliada do stavov osoby, ktorá sa snaží prežiť ďalší deň v poradí.<div><br /></div><div>Autorka využíva lyrickosť a zároveň aj introspektívu - snaží sa analyzovať svoje vlastné správanie. Musím, ale podotknúť, že nie vždy úspešne. Vďaka lyrickosti, obaľuje neľahkú tému straty a depresie do pekných slov, miestami je to až do očí bijúca glorifikácia depresie, ktorá mi trochu prekážala. Čo je asi môj najväčší problém celej knihy. Ale nemôžem tvrdiť, že tie texty sú len žvásty bez nejakého hlbšieho zmyslu. Niektoré texty sú plné emócií a náznakov, v ktorých sa nájde mnoho ľudí, ktorí s niečím bojujú. </div><div><br /></div><div>O dejovosti a forme sa píše veľmi ťažko, keďže ide o knihu, ktorá sa snaží prepojiť prózu s poéziu. Nie je to úplne súvislý text, niekedy to pripomína prúd myšlienok, inokedy vytvára príbeh akoby na pokračovanie. Tieto fragmenty sú rozdelené do očíslovaných odsekov, ktoré na seba priamo nenadväzujú, ale ku koncu naznačujú určitý dej a stav.</div><div><br /></div><div>Modrá farba v autorkinom ponímaní je trochu zaškatuľkovaná a symbolizuje smútok, žiaľ, stratu a beznádej. Niekedy som dokonca mala pocit, že jej myšlienky hraničia s existenciálnou krízou. Okrem toho prináša aj históriu modrej farby. V texte nájdeme aj narážky na iných umelcov alebo ich aj priamo cituje. Nelson svojimi krátkymi textami veľmi často udrie klinec po hlavičke. Ako som vyššie spomínala, ťažké témy obaľuje do pekných slov, ale nájdu sa pasáže, ktoré nepotrebujú žiadne umelecké prikrášlenie, pretože to skrátka v živote tak funguje. </div><div><br /></div><div>Bluets je experiment, ktorý sa autorke Maggie Nelson vydaril. Táto kniha nesadne každému, predsa je to špecifické, spája rôzne formy poézie a prózy, ale ak náhodou vám skríži cestu, aspoň si ju prelistujte a venujte jej pár minút. Verím, že si niečo z nej predsa len vezmete. A okrem toho na literatúre je úžasné to, že ju môžete rôzne interpretovať a vždy v nej nájdete niečo nové. Aj preto sa nebránim názoru, že Bluets je text nielen o depresii, strate, ale aj o láske a vyrovnaní sa s určitými skutočnosťami. </div><div><br /></div><div><blockquote>"At a job interview at a university, three men sitting across from me at a table. On my CV it says that I am currently working on a book about the color blue. I have been saying this for years without writing a word. It is, perhaps, my way of making my life feel “in progress” rather than a sleeve of ash falling off a lit cigarette. One of the men asks, Why blue? People ask me this question often. I never know how to respond. We don’t get to choose what or whom we love, I want to say. We just don’t get to choose."</blockquote></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-84834831883036568702021-12-11T11:09:00.003+01:002021-12-11T11:09:44.432+01:00Zakharova cesta pokračuje <div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEigj5WY4qVMwDLc77SaBdG07Nx5hV3LRz90rZTSMl_q-J6s_OQEE4nViNxylyxYzktqFpN0XN2Biu5-GunRv-DlvWz4OxHpPdEA0fmd2BgMmxTAtdxMCET0ClfldsRQC0jq0FVCALr7DKfBx-lIG3fgT5dUq2E4Ptml-oEWvmJTOuyHMc8rKg8MElmp=s456" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="232" data-original-width="456" height="229" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEigj5WY4qVMwDLc77SaBdG07Nx5hV3LRz90rZTSMl_q-J6s_OQEE4nViNxylyxYzktqFpN0XN2Biu5-GunRv-DlvWz4OxHpPdEA0fmd2BgMmxTAtdxMCET0ClfldsRQC0jq0FVCALr7DKfBx-lIG3fgT5dUq2E4Ptml-oEWvmJTOuyHMc8rKg8MElmp=w449-h229" width="449" /></a></div><br /><div><br /></div>Už minulý rok ste sa u mňa, aj u iných blogerov, mohli stretnúť s knihou Na hraně temnoty od autorského dua Nathaniel Wonderful a Theodory Stonewall. Po roku sa mi do rúk dostalo pokračovanie Cesta do neznáma, kde Zakharova cesta pokračuje. Druhý diel zo série Ztracen v čase nie je len čisto o putovaní, ale je to v prvom rade skúška, ktorú musí hlavný hrdina zvládnuť. Tento raz neprekonával svoje hranice len hlavný hrdina, ale aj ja ako čitateľka. <div><br /></div><div>Druhý diel tejto série je hlavne o putovaní, presúvame sa spolu so Zakharom, ktorý je viac-menej vo vlastnom svete, kde každým opovrhuje a len málo ľudí je mu sympatických - takmer nik. Jeho povaha a minulosť mu len ťažko dovoľujú nadväzovať nové kontakty. Na Zakharovi ma baví, ako sa nechá unášať svojimi pudmi a inklinuje práve k morbídnej stránke života. Pôsobí ako záporná postava, lenže v niektorých momentoch dokáže túto "ilúziu" rozbiť. Už na začiatku viete, že nie je dokonalý, dokáže sa pretvarovať a využiť situáciu vo svoj prospech. Fascinuje ma, ako sa dokáže správať a dodržiava určité morálne zásady, ktoré mi imponujú. </div><div><br /></div><div>Dej je viac-menej pomalý, miestami sa objaví akcia, ktorá rozprúdi dianie, ale aj napriek tomu si drží určité pomalšie tempo. Začiatok je zameraný na Zakhara a jeho (ne)snahu zapadnúť do nového kolektívu, ktorý je viac než špecifický. Vedľajšie postavy sú pestré, niektoré z nich sú kruté, grobiánske, perverzné a prefíkané. Je to dokonalo nedokonalá zmes, ktorá nemá byť pre čitateľa sympatická. Postupne ako ich Zakhar pozoruje, málokedy sa dobrovoľne k nim pripojí, sa zväčšoval nielen jeho odpor k tejto skupine, ale aj môj. </div><div><br /></div><div>Už v prvej časti sa prejavuje akýsi rozklad Zakharovej postavy a tu to pokračuje. Udalosti sú síce menej krvavé, ale aj napriek tomu veľmi intenzívne. A v tých chvíľach sa moje hranice vždy o niečo posunuli. Ale nikdy to pre mňa nebolo komfortné čítanie. Pre citlivých ľudí to môže byť trochu problémové, autori sa naozaj nehrajú a posúvajú všetky možné hranice. A nevyzerá to tak, že by to chceli Zakharovi uľahčiť. Ale som nesmierne rada, že to už nie je čisto len o Zakharovi a do jeho života sa dostávajú určité postavy, ktoré majú zaujímavú minulosť (budúcnosť) a dokážu dej niekam posunúť. </div><div><br /></div><div>Oproti prvej časti je tu oveľa menej hluchých miest, prostredie sa konečne stáva rovnomernou súčasťou deja, spoznávame aj niečo iné ako len holú pustinu. A mňa to bavilo, nová kultúra, nové pravidlá a zaujímavé nové postavy. Bolo to niečo nové a vítané. Dej nie je predvídateľný, stále sa niečo deje, hoci priznávam, že pár hluchých miest by sa našlo, hlavne v prvej polovici. </div><div><br /></div><div>Cesta do neznáma je aj napriek dlhšiemu začiatku svižným pokračovaním, ktoré ponúka nový smer cesty so zaujímavým vývinom. Znova je to niečo iné, človek si ani netrúfa pomyslieť, ako sa bude celá séria ďalej vyvíjať. Do deja vstupujú nové postavy - spojenci/nepriatelia - a všetko závisí len na Zakharovi, ako využije nové kontakty. Uvidíme, kam sa celý Zakharov príbeh posunie, ale obávam sa, že Zakharove hranice sa budú posúvať stále viac a viac. Jeho príbeh nie je nevšedný, je plný zvráteností, zla a napriek tomu predsa sa objaví záblesk ľudskosti. Práve tento kontrast mi príde zo všetkého najzaujímavejší, pretože to nie je také očividné. Čo a ako sa Zakharova cesta bude vyvíjať, je otázne, ale určite nás čakajú rušné časy. </div><div><br /></div><div><br /></div><div><div style="text-align: center;">Za knihu na recenziu ďakujem autorom: Nathaniel Wonderful & Theodora Stonewall.</div><div style="text-align: center;">Ich blog môžete navštíviť na tejto adrese: <a href="http://https://laughingbeasts.blogspot.com/">Klik.</a></div></div><div><br /></div><div><br /></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-6065132020819217962021-11-08T19:43:00.000+01:002021-11-08T19:43:33.134+01:00Zjednodušení a toxickí Normálni ľudia<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi66K8GWchCvV5-Q9zfncgMTzMgfGBa_hYAFTDPxPYcMKO9W4T9XqlBzv0xJGyHro0WIMdjoNop3_zqU6dhsr5ZpzX2y2G2VKoNbS2CXypp1t_O2EoZSacgGIIjmYC6fFzU-WZSGpVa578/s530/Untitled+1.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="270" data-original-width="530" height="233" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi66K8GWchCvV5-Q9zfncgMTzMgfGBa_hYAFTDPxPYcMKO9W4T9XqlBzv0xJGyHro0WIMdjoNop3_zqU6dhsr5ZpzX2y2G2VKoNbS2CXypp1t_O2EoZSacgGIIjmYC6fFzU-WZSGpVa578/w456-h233/Untitled+1.jpg" width="456" /></a></div><br /><div><br /></div>Normálni ľudia spôsobili na sieťach ošiaľ, ktorý sa ešte viac znásobil s príchodom seriálu. Recenzie sľubovali unikátnu love story, príbeh o priateľstve, traumách a o hľadaní samého seba. Po roku, keď sa ošiaľ upokojil, keď už je knihu na sieťach ledva vídať, som konečne aj ja siahla po Normálnych ľuďoch. Chyba, môj čas strávený s touto knihou mi už nik nevráti. <div><br /></div><div>Príbeh o dvoch mladých ľuďoch, Marianne a Connella, je ukážkovým príkladom, ako nemá vzťah vyzerať. Zo začiatku o vzťahu ledva môžeme hovoriť, šlo len o sex, ale postupne medzi nimi vzniká puto. Celé to začne ešte na strednej škole, prekvapivo, táto jediná časť ma bavila. Dospievajúce deti, ktoré nevedia, ako spracovať svoje emócie a porozprávať sa o možnostiach, ktoré majú, ma trochu dojímala. Horšie je, že svoje emócie nevedia spracovať ani o pár rokov neskôr. Jediné, čo nám ostáva je ich sledovať, ako sa v priebehu rokov rozchádzajú a schádzajú.</div><div><br /></div><div>Hlavné postavy v podaní Marianne a Connella mali pravdepodobne charakterizovať súčasných ľudí, ktorí majú problémy nielen so vzťahmi, ale riešia aj otázku svojej osobnosti. Zo vzťahovej stránky Marianne nedokáže mať zdravý vzťah a Connell dokáže fungovať vo vzťahu len dovtedy, kým sa neobjaví Marianne. Sami o sebe sú toxickí, ale spolu ako pár/dvojica, je to hádam ešte horšie. Ich pozícia v deji sa často strieda. Marianne je utiahnutá a zo začiatku je považovaná za čudáčku, Connell je príliš nerozhodný a nedokáže sa postaviť za svoje vlastné názory, čo je hádam najiritujúcejšia vec na celej knihe. Hneď po Marianne, ktorá má záľubu psychicky sa trýzniť, neskôr aj fyzicky. A väčšina ich problémov viazla len v komunikácii. Či už medzi sebou, alebo vonkajším svetom.</div><div><br /></div><div>Témy, ktoré autorka rozoberá v tejto útlej knihe predurčujú, aby kniha rozprúdila vlny v literatúre. Bohužiaľ, autorka Sally Rooney to zobrala zo zlého konca. V prvom rade v knihe nájdeme všetky možné klišé, ktoré sú zaobalené vo vate a tvária sa, že tam v skutočnosti ani nie sú. A to je hlavný problém celej knihy. Čítate dookola o začarovanom kruhu, ktorý je síce vystavaný zo závažných tém, ale autorka nie je schopná ísť do hĺbky. Postavy sa nevyvíjajú, stagnujú na mieste a dookola riešia to isté. Ani z jednej strany nie je ani náznak trvalého posunu. </div><div><br /></div><div>Vadí mi, ako autorka zľahčuje témy, ako sa ich snaží vsadiť do príbehu, len aby tam boli, a aby komplikovali naoko zložitú situáciu. Zľahčovanie násilia vo vzťahoch, psychických ochorení a jednoduchá predstava chudoby, to je všetko len hrot ľadovca, ktorý sa autorka rozhodla vsadiť do obyčajného príbehu, ktorý nie je ničím výnimočný, ani len svojou formou. </div><div><br /></div><div>Absencia priamej reči by mala byť pre čitateľa šok. Text vám splýva pred očami. A ľahko sa v ňom dá stratiť. V skutočnosti nezáleží, kto čo hovorí, pretože pozícia postáv sa strieda, ale nič to nemení na fakte, že nedokážu spracovať svoje emócie, uvažovať a vysporiadať sa so svojimi problémami. V tomto podaní vyskytujúce sa dialógy vnímam ako možnú zraniteľnosť a odhalenie svojich citov. Čoho sa postavy náramne boja. Či už porozprávať, alebo pomenovať veci pravými menami. </div><div><br /></div><div>Rooney pravdepodobne chcela vsadiť na možnosť vyžmýkať z čitateľa všetky možné emócie, ktoré pri tejto knihe môže zažiť. Vždy, keď sa stalo niečo dobré, tak ste vedeli, že o pár riadkov sa to všetko pokazí. Tento postup sme mohli vidieť aj v Malom živote od autorky Hanya Yanagihari, ktorá ale na rozdiel od Rooney, dokázala do textu vsadiť aj emócie. Toto bol čistý text, ktorý vo mne nedokázal vyvolať žiadne emócie, ak nerátame hnev. Bolo to prvoplánové, keďže ste hneď vedeli, že ak kapitola začína dobre, tak koniec kapitoly sa skončí zle a naopak. Musím sa priznať, že to funguje, ale len pár kapitol, potom vzniká niečo ako stereotyp a doslova len budete čakať, kedy príde nejaká banálna vec, ktorá to má celé znova "tragicky" ukončiť. A niekedy sa to skončilo, len tak...bez vysvetlenia. (Čo mala byť zjavne narážka na dnešné vzťahy. Inak si to ani nejdem interpretovať.)</div><div><br /></div><div>Prečo boli Normálni ľudia, tak veľmi populárna kniha na sociálnych sieťach? Aj keď podľa mňa text nemá žiadnu veľkú výpovednú hodnotu, tak marketing mal zvládnutý na jednotku. V ére sociálnych sietí, správna marketingová stratégia je na nezaplatenie. Škoda, že nemá také kvality, aby si takú kampaň zaslúžila. Normálni ľudia ani z polovice nespĺňajú všetky veci, ktoré vám recenzie nasľubujú. Celú knihu vnímam ako plochú záležitosť, ktorá sa len hrá na niečo veľmi silené a moderné. </div><div><br /></div><div>V knihe určite nájdete pár pekných myšlienok, dokonca aj scén, ktoré mierne zachytávajú určitú skutočnosť a to je všetko, čo by som vedela povedať o plusoch. (Možno z postáv ešte Connellovu mamu, ktorú som si obľúbila.) Pre mňa veľmi nezáživná kniha, v ktorej autorka nedokázala spracovať ani štvrť toho čo iní nasľubovali, presnejšie to čo tam videli. Extrémne toxické - vo všetkých smeroch - a zľahčené. Spomínala som to aj na instagrame a spomeniem to aj tu. Normálni ľudia sú v skutočnosti YA, ktorá je pre ľudí, ktorí sa YA hanbia čítať. (Neznáma osoba na GR, s ktorou sa stotožňujem.) Bohužiaľ, pre autorku, niektoré YA vedia lepšie spracovať vážne témy, bez toho aby všetko len bagatelizovali.</div><div><br /></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-33112935779810508822021-10-22T21:18:00.002+02:002023-07-25T13:09:56.355+02:00Životný update - bez sociálneho života, smutno-nervózna a takmer bez spoluprác <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="270" data-original-width="530" height="188" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrwuB-cUC2NXBY4Tw_UuTGOVnlfgO9ZrAjt0ydkFWNPUaj74wSicHrl866hiIMv7hISn2ZvEkgwsMqJ-vvld8awWUR8uysIf39ihhkXwyHuHNzi5c7a2vBsFxf0F6CvliAjDR3z-tg_cc/w377-h188/Untitled+2.jpg" width="377" /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Čaute, dlho som sa tu nerozpísala, ako tak pozerám, okrem povinných vecí tu takmer nič iné nie je. Verte, že to nebol zámer, skôr veľmi nepekná zhoda náhod. Ani neviem, kde poriadne začať, asi by sa patrilo pekne od začiatku, ale absolútne netuším, kde sa to celé začalo štrbiť. Teda možno...</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Môj časový manažment nikdy nebol úplne dokonalý, ale posledný mesiac bol asi najhektickejší v mojom živote. Neviem si poriadne určiť priority, ale už pri písaní tohto článku viem, že blog ním nie je. Blog vznikol ako hobby a nemyslím, že sa to niekedy zmení. Ako ste si možno všimli, upustila som aj od instagramu, čo bola jedna moja veľká závislosť. A zároveň zmizol všetok tlak, ktorý som pociťovala. Ale k tomu sa ešte dostanem. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Ako viete študujem na VŠ editorstvo, nemyslím, že to bol správny krok, ale aj napriek tomu, ako veľmi na to nadávam, tak predsa mi to dalo niečo do života. S minimálnymi skúsenosťami stále hľadám stáž, ktorá by ma poriadne zasvätila do tohto odboru. A som neskutočne vďačná všetkým, ktorí mi pomohli získať doteraz nejaké skúsenosti a dali mi nejakú príležitosť nahliadnuť do tohto sveta. V máji tohto roku sa mi podarilo úspešne dokončiť prvý stupeň štúdia. Oficiálne je zo mňa bakalár, prvá v rodine, ktorá má titul, takže pre mňa už len to je veľmi veľký úspech. Po tom strese, ktorý som prežívala v máji som si dala pauzu, upadla do čitateľskej krízy - viackrát - a pracovala ako zmyslov zbavená, čo ma doteraz neopustilo. Stihla som sa s priateľom presťahovať a snažíme sa fungovať ako pár, hoci pri povinnostiach, ktoré obaja máme sme radi, ak sa vôbec na konci dňa vidíme. Toto všetko prišlo až po lete, keď sa mi do povinností opäť zaradila škola.</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Aktuálne som na druhom stupni, umieram pri počítači každý deň dlho do noci, pretože pociťujem, že už od nás reálne niečo očakávajú. Miestami som zmätená, ale stále hľadám svoj rytmus, lenže na to by moje dni potrebovali minimálne 72 hodín, aby som všetko postíhala. Život pracujúceho študenta je veľmi hektický, bez nejakého pravidelného rytmu a na režim môžete rovno zabudnúť. Naplánované zmeny sa menia, pridávajú sa hodiny a z 80 hodín na mesiac máte zrazu 120 hodín. Niekedy tam idem "len" na 4 hodiny, inokedy na 8 hodín (boli už aj 12-ky). Zo školy rovno utekám do roboty, o pol desiatej prídem domov, jedlo, sprcha, sadnem si za počítač a niekedy aj do jednej ťahám, kým sa mi oči nezatvárajú a neviem vyprodukovať zo seba už žiadnu súvislú vetu. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">A presne toto sú moje dni. Päť dní v týždni v robote, niekedy šesť, víkendy takmer stále lietam po predajni a doma som dva dni v týždni, keď mám dlho školu. Ale aj to nie vždy platí. Osobný život je nulový, priateľ aj ja sme smutno-nervózni, lebo sa nedokážem poriadne prispôsobiť. Priznať si, že to človek nezvláda je veľmi náročné. Ten kto sa ocitol v takejto situácii, dobre vie, aké je náročné uvoľniť tempo. Ja na tom neustále pracujem. Teraz, keď som si už odkrútila povinnosti do školy, mám pár dní voľna a možno si dokážem aj oddýchnuť. Napríklad už som aktualizovala nejaké veci na blogu a píšem niečo, čo nie je recenzia. A robím to preto, že to môžem robiť a nie musím. Podľa mňa je to dosť veľký pokrok, nemyslíte? Dokonca mám rozčítanú knihu, ktorú tento týždeň aj dočítam!!! To tu hádam nebolo už pár mesiacov. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Skrátka do tohto kolobehu sa blog a knihy nezmestili. A ešte ak náhodou som mala možnosť pracovať na nejakom texte, tak už iný text som ani nechcela vidieť. To je asi daň za to, že pracujete s textom. Ale zistila som, že ma to baví, čo je pre mňa dosť veľká motivácia. Ale samozrejme, tento môj švung zasiahol aj blog, hlavne zo strán spoluprác, o ktoré som prišla. A pravdepodobne, keby to neukončia oni, ukončím to ja. Už mám iba jedinú spoluprácu, ktorú môžete vidieť na boku. Aj to len zriedkavú, keď si niečo vyberiem, pretože to chcem a nie pre tlak, ktorý som začala pociťovať ešte minulý rok. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Spolupráce sú super, naozaj, máte možnosť si rozšíriť obzory a byť privilegovaný, resp. dostať špeciálny recenzný výtlačok a pod. Sen každého jedného blogera. Byť súčasťou kampane a ukázať čitateľom nielen tú knihu, ale aj vašu snahu šíriť lásku k literatúre. Ale v prvom rade to musia byť knihy, ktoré vy chcete čítať. A vydavateľstvá, s ktorými som spolupracovala roky, začali byť pre mňa nezaujímavé. Upadol môj záujem o literatúru? Áno, aj nie. Upadol môj záujem o konkrétnu prekladovú literatúru, ktorá pre mňa nebola zaujímavá a radšej som sa utiahla čítať iné knihy. Čo, samozrejme, nie je chyba vydavateľstiev, to ja som sa niekde posunula, a v skutočnosti to čo mi mohli ponúknuť ma už nezaujímalo. Môžete vidieť, že YA už dávno nie je moja šálka kávy, síce stále ma určité tituly bavia, ale prečo by som mala čítať niečo, o čom viem, že sa mi to nebude páčiť a dám tomu zlé hodnotenie? Zbytočná strata môjho času. A nie je to fér ani pre vydavateľstvo. Ak si chcem na knihu zanadávať môžem to urobiť aj bez toho, aby to bolo pod logom vydavateľstva. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Okrem toho začala som pociťovať tlak. Tlak z moje strany, že ak si niečo nevyberiem bude zle, ale keď som si niečo vybrala, nevedela som, čo o tom mám napísať. Bol to veľmi skľučujúci pocit. Nakoniec som odflákla fotku, ktorú som dala na instagram s nejakým popisom. Takže vôbec ma neprekvapilo, keď prišiel mail o ukončení spolupráce. A bola to veľmi veľká úľava, že nik odo mňa nemá očakávania a môžem si čítať, a recenzovať, čo v skutočnosti ja chcem. Bez zbytočného stresu. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Nevravím, že teraz tu budete vidieť, každý druhý deň recenziu alebo článok. Myslím, že tento stav aktivity sa už asi nevráti. Tiež si nemyslím, že je potrebné recenzovať všetko, ak vás ale predsa zaujímajú moje názory, na <a href="https://www.goodreads.com/user/show/29788008-nata-a">GR</a> som viac aktívna, prípadne na <a href="https://www.instagram.com/nata_sa_b/">IG</a>, kde som v poslednej dobe menej, ale keď už čítam, je to aspoň na storke. Ale pripravte sa možno na šok, keďže ma to viac ťahá ku klasikám a svetovej beletrii než ku YA fantasy. Ale nepopieram, že pár YA kníh si vždy veľmi rada prečítam. Skrátka stále som tu, len menej aktívna, menej čítajúca mainstream literatúru, časovo viac vyťažená, ale aj napriek tomu spokojná, ako sa to všetko vyvíja. </div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-11997679156126236562021-10-15T10:12:00.001+02:002021-10-15T10:12:44.434+02:00Rasizmus existuje. Ľuďom ubližujú a to, že sa to nedeje práve vám, neznamená, že sa to nedeje vôbec. A v istej chvíli si musíte vybrať. Čierna, alebo biela. Vyberte si.<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><blockquote><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGhgkaOIauZALwX-NYK5Yk00tRrjPBI7-jQCyoOsZf9Jp_1wbgX11a27L4n8Kp-EmRIfIJBSFwEmZuE4pFRcm9dTk1Fs1AIMZ27pJJSjr513I7Q0Vom462R_HLylPEso-nV6JqtdxKceo/s530/Untitled+2.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="270" data-original-width="530" height="204" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGhgkaOIauZALwX-NYK5Yk00tRrjPBI7-jQCyoOsZf9Jp_1wbgX11a27L4n8Kp-EmRIfIJBSFwEmZuE4pFRcm9dTk1Fs1AIMZ27pJJSjr513I7Q0Vom462R_HLylPEso-nV6JqtdxKceo/w400-h204/Untitled+2.jpg" width="400" /></a></blockquote></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div>
Autobiografie sú jeden zo žánrov, ktoré mi vždy otvoria nový svet. Prasknú tú moju ružovú bublinu, v ktorej je všetko dokonalé, krásne a bezchybné. Svet nie je taký krásny, ľudia nie sú takí milí. Autobiografie mi dokazujú, že som mala šťastie na miesto, kde som sa narodila, na rodičov, ktorým som sa narodila a na možnosti, ktoré mi ako dieťaťu neboli odopreté. Život Trevora Noaha vyvolal vo mne škálu emócií, ako každá iná autobiografia, ktorú som zatiaľ čítala. A síce o pár mesiacov neskôr, ale aj ja prinášam názor na knihu Vinný od narodenia od Trevora Noaha. <div><br /></div><div>Trevora možno poznáte ako komika, producenta alebo predovšetkým ako moderátora The Daily Show. Ale za známou tvárou/hlasom sa skrýva neuveriteľný príbeh chlapca z Južnej Afriky. Trevor sa narodil v čase apartheidu čiernej žene a bieleho chlapa. Jeho splodenie bol vlastne trestný čin. Trevorovo detstvo, dospievanie, hľadanie vlastnej identity sa skrátka nedá opísať pár slovami. Je to neuveriteľný smutno-vtipný príbeh, ktorý vás zasiahne hneď, ako si spomeniete, že to niekto skutočne prežil. Pri takýchto typoch kníh skrátka musíte mať otvorenú myseľ, aby ste aspoň trochu pochopili vážnosť situácie a precítili niekoho životnú skúsenosť. <div><br /></div><div>V súvislosti s touto knihou zazneli asi všetky superlatíva: famózna, úžasná, smutno-vtipná atď. O to ťažšie sa mi toto bude písať. Niežeby som s tými názormi nesúhlasila, práve naopak. Ale prečo opakovať stokrát to isté? Áno, Trevor má pútavý rozprávačský štýl, nezameriava sa úplne na celok ako skôr na časti. Skáče z obdobia do obdobia, miestami sa vracia späť, niekedy veci nechá nevypovedané alebo skôr odpovede okato skrýva medzi riadky. Chronológiu tam teda vážne nehľadajte, čo môže byť trochu problém pri pochopení politickej situácie. Nikoho nepresviedča, že jeho detstvo bolo nespravodlivé, ale poukazuje, že napriek tomu všetkému bolo šťastné. Medzi Trevorovími rodičmi nečakajte lásku za hrob. A hlavne preto, že ich vzťah nebol úplne klasický. Čo ma prekvapilo, pretože som čakala zakázaný príbeh lásky v časoch, keď ľudia rôznej farby pleti nemohli byť spolu. Ale aj napriek tomu práve jeho rodičia zohrali veľkú úlohu v jeho formovaní. Hlavnú zásluhu v to má práve jeho mama, ktorá je dôležitou súčasťou deja. Niektorí s jej rozhodnutiami nemusia súhlasiť, ale myslím, že sa zhodneme, že ide o pozoruhodnú ženu a jej výchova tiež nebola dvakrát úplne podriadená konvenciám. Jej viera, či už k bohu alebo viera v syna, ovplyvnila a hlavne formovala Trevora. Ponúkla mu možnosť vidieť svet inými očami a hlavne už od malička mu vštepovala, že je hodný tohto sveta. </div><div><br /></div><div>Ako som už spomínala, Trevorov život poukazuje na svet vo viacerých farbách než je len biela a čierna. A síce sa zaplietol do vecí, ktoré ho nachvíľu stiahli na temnejšiu stranu zákona, tak aj napriek tomu sa dokázal tomu postaviť čelom. A síce strach z matky v kontraste zo strachom z väzenia robia celú situáciu v knihe o niečo viac komickejšou, tak ono to taká sranda v tej chvíli asi naozaj nebola. </div><div><br /></div><div>Čo nás privádza ku komickej stránke knihy. Humor zmierňuje viac než len jednu situáciu. Aj keď to nečakáte, možno pri určitých scénach ani nedýchate, predsa je tam niečo čo vám tú hrôzu naruší a rozosmeje, prípadne vám odláka myšlienky k ľahším témam. A to autorovi ide, a veľmi dobre. Nielenže dokáže stupňovať napätie, ale zároveň dokáže v správnom čase zareagovať a poukázať aj na tú druhú stránku situácie. Ale niekedy je to na veľmi tenkej hranici. </div><div><br /></div><div>Vinný od narodenia skrýva trpkosť zo života za humor. Potom to nevyznie až tak drasticky, ale aj napriek tomu, niektoré scény vám ostanú v pamäti veľmi dlhú dobu. Píšem z vlastnej skúsenosti, keďže knihu som dočítala ešte v auguste, ale poslednú kapitolu mám v pamäti vypálenú. Možno humor trochu odľahčí atmosféru, ale vážnosť situácie stále ostáva. Aj preto slovné spojenie smutno-komický túto knihu dokonale vystihuje. Je to smutné, neférové, ale aj napriek tomu to autor podáva s ľahkosťou a vtipom. Trevorov príbeh podáva nový pohľad na svet, aspoň pre mňa, aký sme zatiaľ nemali možnosť spoznať. A veľmi veľkým plusom je spôsob, akým sa rozhodol podať svoj životný príbeh. Nie je to o tom, ako sa stal slávnym, ale ide o útržky spomienok chlapca, ktorým kedysi bol. </div></div><div><br /></div><div style="text-align: center;"><a href="https://www.slovtatran.sk/"><img border="0" height="290" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjf1yDFAqtrAwDhpaIFoX7aXXCXjHN1MBzsQHSoyyXxxsYtF4BeE1B1FVCDsNtGKpIzcPX4yI1DtB7svzcELzrvp2t7ftPMFRygnqZ_F75F_IcwU84-cwnR3Jk5dy4sEkjGTnh-N3JiObA/w320-h290/Untitled+3+%25281%2529.jpg" width="320" /></a></div><div><br /></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-89645730848502007922021-08-25T13:33:00.002+02:002021-08-25T13:47:22.593+02:00Portrét jednej rodiny alebo zrod niečoho nového?<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEja1YlBgxD5Ti0buV9G_wCpuOHW3kqLokiKTIllN2DpOVNCERD6yEChJLsBF3gHUs7PAZtVBz693Lfh8xD4pTr3rE6iygEhb0drcY2cgkDpnXiUHheiRRb6EktdwMeoIU_P8z3qRzmbscc/s505/Bez+n%25C3%25A1zvu.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="263" data-original-width="505" height="209" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEja1YlBgxD5Ti0buV9G_wCpuOHW3kqLokiKTIllN2DpOVNCERD6yEChJLsBF3gHUs7PAZtVBz693Lfh8xD4pTr3rE6iygEhb0drcY2cgkDpnXiUHheiRRb6EktdwMeoIU_P8z3qRzmbscc/w415-h209/Bez+n%25C3%25A1zvu.jpg" width="415" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div>Hamnet v poslednej dobe otriasa sociálnymi sieťami. Krásny prebal a dosky knihy sú nielen fotogenické, ale je to aj dokonalá pastva pre oči. Autorka Maggie O'Farrellová už od svojich 16 je trochu posadnutá Hamletom, a teraz o pár rokov neskôr si môžeme prečítať jej druhú historickú knihu, ktorá sa práve venuje rodine Shakespearovcov. </div><div><br /></div><div>Názov Hamnet mylne zavádza čitateľa, že pôjde o príbeh zameraný na jediného syna veľkého dramatika. Pritom názov by sa dal interpretovať mnohými spôsobmi. Podobne je na tom aj samotný príbeh, ktorý z každého uhla ponúka niečo iné. Otázka ale znie, je to naozaj portrét rodiny, malého Hamneta, alebo cesta k jednej z najznámejších hier samotného Shakespeara?<div><div><br /></div><div>Samotný dej je rozdelený na dve časti. Kým prvá časť sa zameriava na mladého Shakespeara a Agnes, druhá časť sa sústreďuje na obdobie po smrti chlapca. Toto striedanie prináša komplexné zobrazenie jednej rodiny a jej problémov. Dej je zväčša podaný z pohľadu Agnes, matky a manželky, jej strata, bolesť a snaha prežiť smrť vlastného dieťaťa vkladá do tejto knihy surovosť, ktorá je v kontraste s materinskou láskou. Agnesina strata je bez prikrášlení a jej výčitky svedomia sú stále väčšie a väčšie. Vyrovnanie a spracovanie straty milovaného dieťaťa je ako keby nad jej sily. </div><div><br /></div><div>Agnes je veľmi citlivá a vnímavá, a keďže sa vymyká dobovým konvenciám, tak je automaticky považovaná za čudáčku. Zaujímavý prvok, na ktorý upozorňuje aj anotácia, je Shakespearova anonymita. Autorka sa po celý čas vyhýba jeho menu a nazýva ho rôznymi inými menami, napríklad učiteľ, otec, manžel, brat,... Tým Shakespeara odsúva na vedľajšiu koľaj a dáva priestor jeho manželke, ktorá sa na svet pozerá trochu inými očami. Vedľajšie postavy sú tu hlavne na vytváranie určitých konfliktov, ktoré sa snažia posúvať dej vpred a pridať určitú dynamiku. Primárne sa ale autorka na ne nesústreďuje. Nie sú jednorozmerné, čo považujem za veľmi veľké plus, sú svojské a snažia sa charakterizovať danú dobu a život na vidieku. Do hlavnej dejovej linky prinášajú okrajovo svoj vlastný príbeh, či už o strate alebo zlyhaní. </div><div><br /></div><div>Atmosféra je divná, pochmúrna, miestami až tragická. Okrem toho ju podmieňuje aj lyrický štýl autorky. A práve lyrickosť môže byť pre mnohých problémová. Príbeh ako taký je zaujímavý, ale spomaľuje ho práve štýl autorky. Pomalý rozbeh deja je niečo, čo mnohých čitateľov odrádza. O'Farrellová opisuje, opisuje všetko a do detailov. Či opisy anglického vidieka, veľkomesta, alebo opisy pôrodu, smrti a iné rôzne skľučujúce momenty, alebo pocity. Pri niektorých udalostiach vykreslí len kostru a nechá čitateľa, aby si vytvoril svoj vlastný celistvý obraz. Určité udalosti sú opísané do každého jedného detailu, čo môže pre niektorých byť neželaná odbočka od hlavného príbehu. </div><div><br /></div><div>Dôležité si je ale uvedomiť, že kniha je fikcia, nie všetky informácie sú pravdivé, dokonca niektoré informácie sú stále sporné. Manželstvo Agnes a jedného z najznámejších dramatikov je stále pod rúškom tajomna. O Agnes je veľmi málo informácií a podobne je to aj s jej manželstvom. Autorka teda vytvorila verziu, ktorá si zakladá na určitých faktoch, ale väčšinou vychádza len z jej domnienok a predstáv.</div><div><br /></div><div>Na Hamneta sa dá pozerať z viacerých uhlov. Ako na príbeh chlapca, rodiny či rodičov vyrovnávajúcich sa so smrťou svojho dieťaťa. Dôležité ale je, čo čitateľ od knihy očakáva. Kým život Hamneta sa približne na začiatku knihy končí smrťou, presne v tej chvíli niekde v myšlienkach vzniká Hamlet. A presne tak vnímam túto knihu. Ako možnú cestu. Kým niekto bude tento príbeh považovať za spoveď matky, iný ju bude vnímať ako knihu o materinskej láske a vôli žiť, tak pre mňa Hamnet bude charakterizovať zrod. </div><div style="text-align: center;"><br /></div></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://www.slovtatran.sk/hamnet" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="291" data-original-width="320" height="291" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj9lssRdK_9QZWtUybAv8vP0YeV6zb3PiXzIgIayZ0ILPDSX_Dar4XRa6BaxNByXN8A7YhCXR-RRxGxbPqZEkvEOYSZCUbAONHw1q6Yjc0ppSlwwqXDFXFKEY4Ml27vIcQ3Su5XLYw8Tg0/s0/Untitled+3+%25281%2529.jpg" width="320" /></a></div></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-77169746137160448872021-08-10T12:20:00.000+02:002021-08-10T12:20:02.963+02:00Women's Prize for Fiction - Sila ženských autoriek <div style="text-align: center;"><a href="https://femalescriblerian.com/2021/04/29/womens-prize-for-fiction-shortlist-2021-exciting-books-to-look-out-for/"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiGBNeZjAhxdKIqjGFCauARiGaUe-HzWNea7HoF0txUKlOc7HlJ1dBo-JL2rINYuOV8k7Tq92Fej98kCMM26NBzTn_1QMSDiwrmb2a6iIrmzqBaV3lPmxDqJHPoCFzzvV3jqfkLem2fMAo/w400-h323/Featured-Image-1.png" /></a><div style="text-align: center;"><a href="https://femalescriblerian.com/2021/04/29/womens-prize-for-fiction-shortlist-2021-exciting-books-to-look-out-for/"></a><blockquote>Zdroj: <span style="font-family: inherit; font-size: small;"><a href="https://femalescriblerian.com/2021/04/29/womens-prize-for-fiction-shortlist-2021-exciting-books-to-look-out-for/">The Female Scriblerian</a></span></blockquote><a href="https://femalescriblerian.com/" itemprop="url" rel="home" style="background-color: white; box-sizing: inherit; color: #121212; font-style: italic; text-decoration-line: none; transition: all 0.35s ease 0s;"><span style="font-family: inherit; font-size: small;"></span></a></div><div style="text-align: center;"><br /></div><div style="text-align: left;"><span style="font-family: inherit;">Dnes tu mám niečo pre vás špeciálne. Alebo aspoň pre mňa je to špeciálne. Aktuálne je veľa literárných súťaží a ocenení, ktoré autori môžu získať, napríklad Pulitzerova cena, Cena Hugo, Bookerova cena, The Costa Book Awards a pod. Už dlhšiu dobu sledujem viacero longlistov a shortlistov rôznych literárnych súťaží. Najviac sledujem úzky výber Women's Prize for Ficiton 2021, ale nebol čas a ani energia sa k tým knihám dostať, nebodaj ich čítať. Ale teraz... </span>Už dlhšiu dobu sa hrám s myšlienkou zamerať sa na jeden shortlist, ktorý ma zaujal a celý ho prečítať. A keď mi v<span style="font-family: inherit;">ydavateľstvo Tatran zaslalo na recenziu Hamneta (minuloročný víťaz), za čo im ďakujem (o pár dní by mal byť aj článok), tak som sa rozhodla, že tá myšlienka neostane len myšlienkou. Takže som tu, vyzbrojená informáciami o WPFF a zásobená knihami zo shortlistu. </span></div><div style="text-align: left;"><span style="font-family: inherit;"><br /></span></div><div style="text-align: left;"><span style="font-family: inherit;">Minulý rok si hlavnú cenu odniesla Maggie O'Farrell za knihu Hamnet. Tento rok na víťazku ešte len čakáme, ale v užšom výbere sa nachádza šesť autoriek, ktoré nájdete na konci tohto článku. Ak nepoznáte WPFF, rada vám prezradím základné informácie o tomto ocenení. </span></div><div style="text-align: left;"><span style="font-family: inherit;"><br /></span></div><div style="text-align: left;"><span style="font-family: inherit;">Wikipédia vám prezradí, že WPFF je britské ocenenie, ktoré sa udeľuje každý rok jednej ženskej autorke, akejkoľvek národnosti, za najlepší román v anglickom jazyku, ktorý vyšiel v predchádzajúcom roku. A samozrejme, bol vydaný v Británii. Tým, že súťaž nie je limitovaná národnosťou, prináša naozaj rôznu zmes autoriek a tém, ktoré sú spracované svojsky a originálne. </span></div><div style="text-align: left;"><span style="font-family: inherit;"><br /></span></div><div style="text-align: left;"><span style="font-family: inherit;">Prvýkrát sa cena udeľovala v roku 1996, pod názvom Orange Prize for Fiction. Povedzme, že kým sa ustálil názov, pod akým cenu poznáme dnes, tak pár rokov fungovala aj pod názvami: Orange Broadband Prize for Fiction alebo </span>Baileys Women's Prize for Fiction. (Názov sa menil aj podľa hlavných sponzorov, napríklad Baileys je stále sponzor, a aj preto súťaž niekde figuruje pod názvom ako Baileys Women's Prize for Fiction.) Inšpirácia pre vznik tejto súťaže vznikla už v roku 1991, keď na shortliste Bookerovej ceny nebola nominovaná ani jedna ženská autorka. Hoci v tej dobe prevažovala hlavne ženská tvorba - až 60% kníh bolo napísaných ženskými autorkami. Skupina ľudí z knižného a vydavateľského prostredia si všimli, že hoci na trhu dominuje prevažne ženská tvorba, tak všeobecne v literárnych súťažiach dominovala tá mužská. </div><div style="text-align: left;"><br /></div><div style="text-align: left;">Zakladateľkou je Kate Mosse, autorka knihy Labyrint (2005), ktorá podrobnejšie opisuje vznik WPFF na ich stránke, ak viete po anglicky, tak si môžete celý príbeh tohto ocenenia prečítať <a href="https://www.womensprizeforfiction.co.uk/our-story">TU!</a> Ja veľmi jednoducho len podávam základné informácie. (Dúfam, že dobre!) Samozrejme, na začiatku bola WPFF kritizovaná spoločnosťou. Označovali ju za sexistickú, diskriminujúcu a podobne. Aj napriek tomu je tu WPFF už 26 rokov. Predošlé laureátky si môžete pozrieť <a href="https://www.womensprizeforfiction.co.uk/reading-women" style="text-align: center;">TU!</a> Verím, že mnoho autoriek vám bude známych. <span style="text-align: center;"> </span></div><div><div style="text-align: left;"><br /></div><div style="text-align: left;"><u>Shortlist na tento rok: </u></div><div style="text-align: left;"><span style="background-color: white; color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;">The Vanishing Half od Brit Bennett (Dialogue)</span></div><div style="text-align: left;"><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;">Piranesi od Susanna Clarke</span><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;"> </span><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;">(Bloomsbury)</span></div><div style="text-align: left;"><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;">Unsettled Ground od Claire Fuller</span><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;"> </span><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;">(Fig Tree)</span></div><div style="text-align: left;"><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;">Transcendent Kingdom od Yaa Gyasi</span><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;"> </span><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;">(Viking)</span></div><div style="text-align: left;"><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;">How the One-Armed Sister Sweeps Her House od Cherie Jones</span><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;"> </span><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;">(Headline)</span></div><div style="text-align: left;"><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;">No One Is Talking About This od Patricia Lockwood</span><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;"> </span><span style="color: #121212; font-family: inherit; font-variant-ligatures: common-ligatures;">(Bloomsbury)</span></div><div style="text-align: left;"><span style="background-color: white; font-variant-ligatures: common-ligatures;"><br /></span></div><div style="text-align: left;"><span style="background-color: white; font-variant-ligatures: common-ligatures;">Verím, že do 8. septembra sa mi podarí prečítať všetky nominované knihy, keďže v ten deň sa má určiť víťazka. Zatiaľ som stihla prečítať len jednu, a to No One Is Talking About This, v najbližších dňoch sa chystám na ďalšiu, hneď ako dočítam aspoň dve zo svojich rozčítaných kníh. Veľmi rada sa potom s vami podelím o moje pocity v jednom článku. Dovtedy ma môžete sledovať na <a href="https://www.instagram.com/nata_sa_b/">IG</a>, kde síce nespamujem, ale sem-tam niečo pridám - nie vždy plnohodnotné, ale za to knižné. </span></div></div></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-47172659194531146502021-08-07T19:14:00.000+02:002021-08-07T19:14:06.285+02:00Drsnosť a dominancia<p></p><div style="text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi_6Orkk6ZhQ15RZ9NN8Rl0me5EUe9IJD6OJ75958Xa_7ywUB_laiI63kdlYF3QxHgxhw7x20j9SEKzv-MTzrFF9-_rYJyU5udQmJndLaKYvkbkRDijDnUMQr-n9VK4wMgo08H1HZq32KU/s16000/Untitled+2.jpg" /></div><div style="text-align: center;"><br /></div><div style="text-align: left;">Sú knihy, ktoré si vyberiete na základe určitých kritérií a preferencií. A potom sú tu knihy, ktoré sa k vám dostanú, a vy neviete ani ako. Boy Parts patrí do tej druhej skupiny. Debut Elizy Clark je znepokojujúci, drsný, prinášajúc pohľad na život ženy, ktorá bojuje nielen so svojou vlastnou závislosťou. </div><div style="text-align: left;"><br /></div><div style="text-align: left;">Hlavná hrdinka Irina fotografuje priemerne vyzerajúcich mužov, ktorých oslovuje len tak na ulici. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by nešlo o explicitné fotky. A keď sa Irine naskytne príležitosť vystaviť jej prácu v londýnskej galérii, neváha. Naskytne sa jej prvá možnosť utiecť zo sveta drog, alkoholu a sexu. Irinin život je v tomto smere veľmi pestrý a nechýba ani toxicita v podobe najlepšej kamarátky Flo. </div><br />Boy Parts je v skutočnosti jednoduchý príbeh o žene, ktorá sa tvári, že svoj život drží pevne v rukách, ale v skutočnosti život s ňou zametá ako s handrou. Irina je veľmi svojská postava, sarkastická, nie práve najmilšia, hoci kreativita jej nechýba. Objekty svojho záujmu si vyberá na základe vzhľadu, čím obyčajnejší, tým lepšie. Fascinuje ju obyčajnosť, hoci ona sama je označovanú za veľmi peknú ženu, ktorá si uvedomuje svoj sexepíl a využíva ho všade, kde sa dá. Lenže za peknou tvárou sa skrýva niečo desivé, na čo aj sama postava nie raz poukazuje. Psychické problémy, nedoriešené traumy alebo nie práve najlepší vzťah s matkou, to je len veľmi malý zlomok Irininých problémov. <div><br /></div><div>Irina vystupuje ako nespoľahlivý rozprávač, ktorý koná na základe svojich potrieb. Využíva všetky dostupné zbrane na to, aby dostala, to čo chce. Problém nastáva, že nie vždy to skončí, tak akoby si to priala. Na jednej strane tu máme mladú umelkyňu, ktorá je naozaj svojská, na druhej strane, je tu žena, ktorá má taký zničený život, že nejeden psychiater by sa s ňou natrápil. </div><div><br /></div><div>Zaujímavá postava, ktorú autorka do deja dosadila, bola jej najlepšia kamarátka Flo, ktorá predstavovala toxicitu a nezdravý vzťah. Tak ako Irina mala svoje závislosti, tak zároveň bola určitá závislosť aj pre Flo. Flo, ktorá bola presný opak Iriny, ale nejakým zvráteným spôsobom boli tieto dve ženy prepojené. Spoločná minulosť bola len zlomok toho, čo ich spájala. Irina svojou mocou vedela k sebe pripútať ľudí, ktorí boli ľahko manipulatívni. A podobne na tom bol aj jej objekt záujmu: hanblivý Eddie. A presne v tom momente sa to všetko začne rúcať... </div><div><br /></div><div>Dominantná Irina, submisívny Eddie, presne taký typ, aký ona vyhľadáva. Príliš obyčajný, hanblivý, a aj keď jej liezol na nervy, tak ju to k nemu ťahalo. A Eddie to cítil rovnako. Možno o niečo skôr ako ona. </div><div><br /></div><div>Môžeme Boy parts označiť za love story? Nie. </div><div><br /></div><div>Boy parts je v skutočnosti kniha o fetiši, o krvi, dominancii, toxicite a pod. Nie je to kniha pre každého. Drsných scén je tu pomerne celkom dosť, nie sú ničím prikrášlené, sú plné krvi, skla, modrín... Nejde o zázračné vyliečenie hlavnej postavy, ktorá trpí psychickou chorobou. Ide len o časť života ženy, ktorá má vážne problémy, ktoré nerieši. A tým, že postava je nespoľahlivý rozprávač, nemáme potuchy určiť, čo je pravda a čo je len výplod jej fantázie. </div><div><br /></div><div>Celá kniha je svojská a drsná, podobne je na tom aj autorkin štýl písania. Autorka miestami využíva metafory alebo dokonca do textu zahrňuje súčasné témy, či už brexit alebo bizarné témy v podobe celebrít, napríklad Kardashianky. V konečnom dôsledku to vyzerá naozaj komicky. Avšak humor mi absolútne nesadol, ale s tým som rátala, keďže zvyčajne drsný humor ide mimo mňa. Interakcie medzi postavami sú viac-menej na podobnej vlne. </div><div><br /></div><div>Boy parts je v skutočnosti veľmi drsná záležitosť, ktorá sa nebojí poukázať na drsnú časť života dominantnej osoby. Skrýva v sebe toho mnoho, ale sama neviem určiť, či ide o knižný poklad alebo skôr to bola zbytočná strata času. Aj preto kniha ostáva u mňa bez hodnotenia. </div><div><p></p></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-46439888718139011252021-08-05T13:27:00.000+02:002021-08-05T13:27:43.515+02:00Trochu folklóru, trochu temna a štipka lyrickosti <p class="MsoNormal"></p><div style="text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIuOAbFvtJuu7hZ_X2RnV7NtmiZJZqxgPoU4GXs5dkh4OPhdKl1f58pdZB93fpRY9muFUR_TWW2uAYzbtMKvhU_C9NT7b9UaGqSrGtQmb3547wPLu30KYgB6O3gVKvU1CdULxmgNS9Idc/w400-h190/Untitled+1.jpg" /></div><span style="font-family: inherit;"><p class="MsoNormal"><br /></p></span><div>Málokedy sa mi stane, že kupujem knihu, o ktorej nič neviem. Zvyčajne brázdim rôzne blogy, bookstagram a goodreads, aby som sa dozvedela o knihe čo najviac. House of Hollow bola kúpa naslepo. Jediné, čo som o nej vedela bolo, že ide o horor s folklórnymi prvkami. A to mi celkom stačilo. Tvorba Krystal Sutherland nie je priamo moja šálka kávy, ani nejdem tvrdiť, že si jej ostatné knihy prečítam, ale ak autorka v budúcnosti napíše niečo v podobnom duchu, veľmi rada po tom siahnem. </div><div><br /></div><div>House of Hollow je trochu netradičná YA kniha, ktorá nie je zameraná na typické problémy tínedžerov, dej sa netočí o populárnom chlapcovi, do ktorého je hlavná hrdinka zaľúbená a ani hrdinka nejde zachraňovať svet. Dá sa povedať, že ide o sesterské puto, netradičnú rodičovskú lásku a niečo medzi životom a smrťou. Je to jedna veľká záhada. Tri sestry, ktoré ako deti zmizli a po mesiaci sa z ničoho nič objavili. Nahé, bez spomienok a iné. Grey, Vivi a Iris sú si podobné ako vajce k vajcu, ale aj napriek tomu sú také rozdielne, že neexistuje spôsob, ako si ich pomýliť. Ich povahy, spôsob vyjadrovania alebo spôsob života nemohol byť viac odlišný. </div><div><br /></div><div>Autorka si dala záležať, aby ich podobnosť začala a končila výzorom. Iris je zo všetkých najmladšia, na strednej škole, žijúc sama s mamou, keďže jej dve staršie sestry sa túlajú po svete. Ich jediný kontakt je cez sociálne siete. Vivi cestuje kade-tade, spoznáva nových ľudí a rôzne kultúry, Grey má svoju módnu značku a jej meno niečo znamená. Rodina sa stále spamätáva zo zmiznutia spred desiatich rokov. Zvýšený záujem o dievčatá alebo naštrbenie rodinných vzťahov, to všetko spôsobilo prvé zmiznutie. Po desiatich rokoch, keď Grey so sestrami prestane z ničoho nič komunikovať, sa staré rany otvárajú. A s jej opätovným zmiznutím to všetko znova začne.</div><div><br /></div><div>Požičiam si výrok jednej blogerky, ktorá celú knihu nazvala komornou. A ja s tým musím súhlasiť. Päť postáv, ktoré vás ako čitateľov budú zaujímať, a tam to končí. Prostredie sa síce pomaly mení, ale postavy a ich interakcie ostávajú. A žiadne nepribúdajú. Atmosféra knihy sa veľmi ťažko popisuje. Je to magické, tajomné, strašidelné a ku koncu nič nedáva poriadne zmysel. A napriek tomu je veľmi dôležitá, bez nej by House of Hollow bola len atrapa, ktorá sa snaží hrať na niečo, čo v skutočnosti nie je. A môžeme poďakovať prvkom, ktoré sa autorka rozhodla využiť a neodfláknúť to len s jednou záhadou: konšpiračné teórie (silu internetu nezastavíš), mŕtve telá, čudné kvety, chlap v maske atď. Všetko do seba krásne zapadalo. </div><div><br /></div><div>Ale aby som len nechválila, tak jedna vec mi predsa len prekážala. Nevadilo mi, že je tu zastrešená aj téma materstva, ale spôsob, akým to autorka spravila mi neprišiel správny. Prehnané ochraňovanie, problém vyrovnať sa so stratou a nahrádzanie niekoho, koho ste stratili mi nepríde v poriadku. Ich mama mi miestami robila veľmi veľký problém. Nejeden psychológ by si sa s ňou potrápil. </div><div><br /></div><div>Sutherland čitateľom skrátka naservírovala jednu veľkú záhadu, ktorá nekončí, ani keď jej už prídu na kĺb. Rozbeh je pomalší, ale nie je umelo natiahnutý, tempo je počas celej knihy takmer rovnaké. O to viac je fascinujúce, ako to všetko spolu fungovalo, bez zbytočných hluchých miest a odbočiek. Nečakajte akciu, ktorá vás vytrhne z kresla, skôr sa pripravte na príbeh, ktorý vám prinesie miestami zimomriavky. House of Hollow si zakladá na atmosfére, tajomnosti a postavách. Využíva prvky folklóru, ktoré spracováva z tej temnejšej stránky. A aj v tom je jej čaro.<span style="font-family: inherit;"> </span></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-34791661113981214152021-07-11T11:48:00.001+02:002021-07-11T11:48:29.810+02:00Ženy majú rady nehu, lásku a sex<p></p><div style="text-align: center;"><img border="0" height="194" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgmpVIz9xNPmDDrY6tnmOYHjqM1lLVmjLjK4dCOxBNEF9qm_AdvOaWAmR1DGsZSPO3iPDOJvC9NbJ1sfnT5skbqAB321xykNQ6F59TA7KYqLzkzeXQDcEVYgx0yoZWgyDjtbIqYIaUEps8/w408-h194/Untitled+1.jpg" width="408" /></div><div style="text-align: center;"><br /></div><div style="text-align: left;"><div>Tri ženy som v krátkosti spomínala aj na svojom instagrame, ale niekoľko vecí som tam nespomenula, a tie by som chcela spísať do tohto článku. </div><div><br /></div><div>V prvom rade anotácia sľubuje štúdiu: „Štúdia sexuálnych túžob troch žien mapovaných v priebehu ôsmich rokov.“ Ide skôr o sondu do života troch žien, ktoré majú rôzne sexuálne túžby a ktoré ovplyvňujú ich život i vzťahy naokolo. Nie je to štúdia v pravom slova zmysle, keďže dejovosť hrá v tejto knihe veľmi veľkú rolu. A to bol u mňa kameň úrazu. Keďže som očakávala viac faktov. V skutočnosti táto kniha nič nové neprináša.</div><div><br /></div><div>Lina, Maggie a Sloane predstavujú tri ženy, tri rôzne spoločenské vrstvy, majú rôzne sexuálne túžby a svojím spôsobom aj praktiky. Lina, ktorá je vo svojom manželstve taká nešťastná, že sa uchýli k opakovanej nevere so svojou stredoškolskou láskou, na ktorej začne až nebezpečne lipnúť, Maggie, ktorá mala v minulosti aférku so svojím učiteľom a v súčasnosti sa súdia a Sloan, ktorá vedie so svojím manželom za dverami spálne dvojaký život – keďže jej manžel sa rád prizerá ako Sloane súloží s inými chlapmi. </div><div><br /></div><div>Nebudem klamať a rovno sa priznám, že Sloanin príbeh ma zaujímal najviac. Keďže sama nedokázala rozoznať, či má milencov pre svoje potešenie alebo pre potešenie svojho partnera, prišla mi zo všetkých žien najzaujímavejšia. Ich sexuálny život bol ovplyvnený výberom milencov a so vzájomným zdieľaním fotiek, videí a pod. Žiaľ, presne tento príbeh bol odtlačený do úzadia a najslabšie vykreslený. Sloane a jej manžel nedostali toľko priestoru, koľko by som chcela. Do toho všetkého sa pletú aj rodinné vzťahy a na tak krátkom úseku to bolo nemožné vykresliť. Podobne je na tom aj Linin príbeh. Lina si vytvorila obsesiu na bývalom partnerovi, hoci doma mala všetko, až na nehu, lásku a sex. Začala si to kompenzovať pomocou sociálnej sieti, až sa nakoniec dostala k bývalému frajerovi. Lina a jej nevera... doteraz neviem ako sa k tomu príbehu postaviť. Vzťah, v ktorom sa žena musí dožadovať nejakých nežností a partner, ktorý nie je schopný partnerku ani pobozkať, je odsúdený na zánik. Takže nevera nie je vôbec prekvapivá. Práve naopak, očakávate, že sa to stane. Horšia je obsesia, ktorou Lina začala trpieť. Nie je to stalking, ale úprimne, nemá to k tomu ďaleko. Takže máte tu ženu, ktorá sa znova bezhlavo zaľúbila do svojho bývalého, ktorý jej vedel poskytnúť takmer všetko, čo manžel nie. Až na dve veci: manžel vás možno miluje, ale nie je schopný intimity a milenec, ktorý je schopný všetkého ohľadom intimity, až na to že vás nemiluje. A trochu vás využíva na sex, do ktorého ste ho vy tak trochu dotlačili... </div><div><br /></div><div>Ako posledná je tu Maggie, ktorá má najviac priestoru a jej príbeh bol pre mňa najmenej zaujímavý. Posledný rok sa ku mne dostalo viac kníh, v ktorých bol prvok učiteľ a študentka. V tomto prípade žiadne romantizovanie, všetko to boli knihy, kde šlo o zneužívanie maloletej osoby. Ani Maggiina skúsenosť nebola úplne v poriadku, či už po právnej alebo psychickej stránke. Autorka sa zamerala na každý jeden detail, čo bolo pred, počas a po. Komplexnosť, ktorá chýbala v predošlých dvoch príbehoch je tu rozvinutá a prináša naozaj nepekný pohľad zničenej ženy, ktorá sedí na súde oproti svojmu bývalému učiteľovi, ktorý je obľúbený vo svojej komunite. A hoci Maggie bola pre mňa nezaujímavá, jej príbeh ma nebavil, tak musím predsa pripustiť, že vykreslenie celého sporu je na dnešnú dobu veľmi presné a trefné. Spochybňovanie obete a jej výpovede či nedostatočný záujem zo strany vyšetrovateľov je v súčasnosti bežné. Stačí sa pozrieť na incident z Bratislavy, ktorý sa odohral pred pár týždňami. </div><div><br /></div><div>Tri ženy v skutočnosti prinášajú rôzne pohľady na rôzne situácie, sexuálne túžby, praktiky, ale aj na vzťahy. Žiaľ, neprináša nič nové, pretože celá kniha vám len dookola poukazuje na fakt, že aj my ženy máme sexuálne túžby. Čo mi pripomína, že niektorí sa vyjadrujú o knihe ako o prevratnej veci. Prezradím vám na čo narážali: Ženy chcú sex a ženy majú rady sex. Nič viac a nič menej. </div><div><br /></div><div>Kniha je pre mňa sklamaním, pretože sexualita je jedna z mojich obľúbených tém na slušnú diskusiu, ale nič nové mi to neprinieslo. Najsmutnejšie na tom je, že najsilnejšie texty v knihe sú prológ a epilóg. A hlavne z dôvodu, že príbehy nemajú žiadne vyvrcholenie alebo silné momenty, aj keď autorka sa snažila si pripraviť pôdu, tak jediný príbeh, ktorý ako tak dokončila bol Magiin. A nerada to hovorím, ale to už mohla pokojne napísať celú knihu iba o nej. Pripravte sa aj na nudné pasáže, v ktorých sa nič nedeje, teda ak nerátame bezduché konverzácie alebo myšlienkové pochody, ktoré sú miestami otravné. Práve v týchto chvíľach sa dej neskutočne ťahá a ja som sa nie raz pristihla, že ani neviem o čom čítam. Hoci kniha pojednáva o troch rôznych ženách, tak mi nedá nespomenúť, že mali neskutočne veľa spoločných vlastností. A veľmi nelichotivé bolo, že ani jedna z nich nemala sebaúctu. Neviem, či to bol autorkin zámer alebo len nerátala s tým, ako to bude celé pôsobiť. </div><div><br /></div><div>Tri ženy mohli byť celkom zaujímavým čítaním, ale v skutočnosti je to miestami nudné, zdĺhavé a hlavne od určitého bodu, je každý osud žien akoby stopnutý. Nič sa nerieši, len prežívajú a čakajú, a v podobnom duchu to aj končí. Takže ak sa na knihu chystáte, tak znížte očakávania, pretože nedostanete úplne, to čo anotácia sľubuje. </div><div><br /></div><div><br /></div></div><p></p>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-84239217640307842342021-06-29T12:54:00.001+02:002021-06-29T13:00:09.241+02:00Škola, ktorá zabíja<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="270" data-original-width="570" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgafbMrsMYI4vQtP7sEFIK-alrmYBIxLQI1KVJrdXPN095YuDzHV8Kbeo726vzC3ySigP3H9wd4bQYhyphenhyphenezc2G0cauAeCkqukK-dpC5I4LmILjjntHhYuichiom1wJNPLu8PzvuU071qPP4/s320/Untitled+1.jpg" width="320" /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div>Ako už niektorí viete, som veľmi veľký fanúšik Novik a jej tvorby. Hlavne jej retellingov, ktoré sú inšpirované rozprávkami a folklórom. Keď autorka ohlásila novú knihu, tak nikoho neprekvapilo, že som si ju automaticky zaradila do to read listu. Ale za to ja som ostala dosť (ne)milo prekvapená. V porovnaní s inými autorkinými knihami je A Deadly Education úplne iná šálka kávy, ktorá mne nevyhovuje. <div><br /></div><div>Len málo autorov má charakteristický štýl písania, podľa ktorého ich viete rozoznať. Stačí vám len pár viet a viete, že tie slová patria určitému autorovi. (Prípadne máte viac tipov.) Novik patrí ku skupine autorov, ktorá využíva všetky možné prostriedky. Text nie je len holým textom, ale je obohatený o rôzne metafory a prirovnania. Novik má lyrický štýl písania a pracuje s prvkami, ktoré celý text oživujú. Skrátka sa s tým hrá a neskutočne sa mi páči, ak autori sú originálni aj v tomto smere. ADE je však úplne iný prípad. Od prvej strany vidíte, že to nie lyrický text. Nerada to píšem, ale textovo sa ADE podobá na každú druhú knihu, ktorá je napísaná strohým jazykom bez štipky originality. Môžem len hádať, prečo sa Novik rozhodla upustiť od svojej lyrickosti a presedlať na obyčajnosť. Možno je to kvôli drsnému svetu a hlavnej postave, ktorá je tak trochu zatrpknutá. </div><div><br /></div><div>Keď už textovo to nie je originálne, tak aspoň dej sa snaží vyťažiť z originálneho nápadu. Scholomance je škola, ktorá nepodlieha klasickým pravidlám školského systému. Je to miesto, ktoré sa vyvíja a žije podľa svojich vlastných pravidiel. Hlavné pravidlo je prežiť a dožiť sa maturity - hlavne ich prežiť. Žiadni učitelia, žiadne klasické pravidlá či úlohy a už vôbec nie úprimné priateľstvá. Ide o spojenectvá. Čím výhodnejšie spojenectvo, tým väčšia šanca pre vás. Celý tento námet je v skutočnosti mix Harryho Pottera, Hier o život a Karantény (Thomas Lex - neviem, koľkí pamätníci si spomínajú na prvý diel, ktorý nám preložili. A tam to skončilo.) </div><div><br /></div><div>Mágia, ktorú sa autorka rozhodla použiť je viac-menej jednoduchá. Dalo by sa ju rozdeliť na dobrú a zlú mágiu, pričom zdroj je pri každej postave iný. Celý magický systém, ktorý autorka vymyslela je fascinujúci, keďže škola vám podsúva rôzne čary. Zaujímavé je, že hlavnej hrdinke toto šialené miesto podsúva staré kúzla, ktoré roky už nik nevidel. Čo ma privádza k postavám. El, celým menom Galadriel, je presne ten typ postavy, ktorý mi lezie krkom. A to je jeden kameň úrazu. El je protivná, drzá a ironická do špiku kosti. Je samotárka, od ktorej sa všetci dištancujú a ona si tiež drží určitý odstup. Samozrejme, nesmie chýbať ani hlavný hrdina v podaní dokonalého Oriona. Úplný opak El. Orion je ten dokonalý populárny chlap, ktorý nemá žiadnu chybu. A keďže Orion zachraňuje El až príliš často, tak El prská jedna radosť. Orion bola jediná postava, ktorá mi bola sympatická a veľmi som dúfala, že knihu udrží aspoň na priemernej úrovni. Žiaľ, jedna postava neutiahne celý dej.</div><div><br /></div><div>Novik má vždy dokonale premyslenú každú postavu. Práve oni sú dôležité pre jej príbehy, dej je zvyčajne druhoradý, preto ma nemilo prekvapili vedľajšie postavy. Jedinú vedľajšiu postavu, ktorú si pamätám je Chloe. A to som ju ani nemala rada. Ostatní zo skupiny boli len také tiene, ktoré slúžili len na rozvírenie vôd. Nepamätám si ani na jednu jedinú vedľajšiu postavu. Čo je dosť veľký problém. Atmosféra je tiež dôležitá a som rada, že aspoň to sa autorke podarilo zachytiť. U Novik je známe, že jej knihy majú pomalé tempo, ktoré postupne graduje. Ťažko sa mi opisuje tempo tejto knihy, pretože je to ako na horskej dráhe. Niektoré scény ma dokázali nadchnúť, ale žeby som bola nadšená z každej akcie, to nemôžem tvrdiť. </div><div><br /><div>A Deadly Education je prvá časť zo série, ale musím povedať, že je to veľmi slabý začiatok. Osobne mi nesadol mix Pottera, Hier a Karantény. Nestotožňujem sa ani s postavami, tie mi skôr vyslovene vadili. Štýl autorky je diametrálne odlišný od jej iných kníh, ktoré som zatiaľ čítala a toto mi vôbec nesadlo. Mám pocit, že ADE zlyháva hneď vo všetkých smeroch, ako náhle na to dej a postavy dostanú príležitosť. Málo dialógov a interakcie medzi postavami tiež nie sú žiadna sláva. Som sklamaná, tento počin nemôžem označiť ani za priemerný, a hoci som autorkin veľký fanúšik, nemyslím, že v sérii budem pokračovať. </div></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-1125192348250416532021-06-06T22:43:00.000+02:002021-06-06T22:43:19.659+02:00Božská tragikomédia<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh_wMXblJpzdIX74ywhY613Aj9ce3bcrqprWPJf55Pzk9bf8VzvtSp0gdJw-IQr83Z9DH9NKTOJOLcolypoY4MZuorX4gHU2OXWshk2hi7K1nd1Ob9vfjN-BWN02XgBb57nf_JqZ3bJpP0/s570/tttt.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="270" data-original-width="570" height="190" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh_wMXblJpzdIX74ywhY613Aj9ce3bcrqprWPJf55Pzk9bf8VzvtSp0gdJw-IQr83Z9DH9NKTOJOLcolypoY4MZuorX4gHU2OXWshk2hi7K1nd1Ob9vfjN-BWN02XgBb57nf_JqZ3bJpP0/w400-h190/tttt.jpg" width="400" /></a></div><br /><div><br /></div>Už to bude pomaly aj rok, čo som čítala Na hraně temnoty od autorskej dvojice Nathaniel Wonderful & Theodora Stonewall. A bola som mierne prekvapená - v dobrom slova zmysle. Na hraně temnoty je novela, ktorá sa nesie v temnom duchu s veľmi špecifickým humorom. Keď mi prišla ponuka (ešte minulý rok) na zrecenzovanie hlavnej série, tak som na to kývla. Ale to som ešte netušila, ako veľmi ma vyčerpá písanie bakalárky, obhajoby a ako bonus sťahovanie. Takže len cca pol roka meškám s týmto článkom. Ale to nič nemení na tom, že konečne som sa dokopala k tomu, aby som sa aj ja vyjadrila. <div><br /></div><div>Prvá kniha Nevyzpytatelné jsou cesty osudu tak trochu zaostáva za tou druhou Tři jezdci apokalypsy. Kým prvá má viac-menej pomalšie tempo, zoznamujete sa s hrdinami a svetom, tak druhá kniha je nabitá akciou a aj situáciami, ktoré dokážu zdvihnúť kútiky. Pri prvej knihe série Nevyzpytatelné jsou cesty osudu cítiť, že kniha je prvotina. Prevládajú v nej hluché miesta - hlavne v poslednej tretine - a autori využívajú humor ako záchranný prvok, a hej, v mojom prípade to fungovalo. Nudila som sa len pri pár častiach, inde som sa dokázala pobaviť pri nešikovnosti a jednoduchosti postáv - hlavne pri Pipinovi.
Čo ma privádza k postavám a k ich odlišnosti. </div><div><br /></div><div>Pipin, Eiri a Sebas je trojica, ktorá sa len tak nevidí. Všetci majú svoje vlastné ciele, trochu sa využívajú a kopú viac-menej sami za seba, ale predsa spolupracujú. Tu môže nastať problém s Pipinom. Priznám sa, že kým som si zvykla na jeho vnímanie sveta, tak to trvalo približne sto strán. Rozčuľoval ma a oveľa viac si ma získali Eiri a Sebas. ktorí tiež nie sú neviniatka. Čo ale musím spomenúť je dynamika medzi nimi. Nech tí traja sú akokoľvek odlišní, tak ich chémia je neskutočná. Ako skupina sú príliš absurdní, ale o to viac ma bavili. Nehovoriac, do akých problémov sa vedeli dostať. Ani v jednej knihe som nemala pocit, že by im to ako skupine nefungovalo. Skvelo sa dopĺňali a ich interakcie ma bavili. </div><div><br /></div><div>Aj keď začiatok jednotky je dosť komický, tak som rada, že sa autori rozhodli do toho vniesť aj vážnosť, boje, nejaké tie špinavé taktiky a nebáli sa ani krvi. (Čo mi pripomína Na hraně temnoty, tá bola dostatočne temná.) Stále sa to nieslo na vlne humoru, pretože Pipina inak vnímať poriadne ani nejde. Teda okrem toho, že je to hlavná postava, tak to je aj zdroj nevyčerpateľných vtipných situácií. A verte, neviete si ani predstaviť do akých problémov sa ten trpaslík vie dostať. </div><div><br /></div><div>Prvá časť bola veľmi vydareným úvodom. Aj napriek hluchým miestam a tej poslednej tretiny, hodnotím Nevyzpytatelné jsou cesty osudu za príjemnú oddychovku, ktorá je ale veľmi sľubným začiatkom série. Druhá časť Tři jezdci apokalypsy prináša nové situácie a prekvapivo veľmi veľa akcie.
Absolútne som nečakala, že z toho "pokojného" začiatku sa vykľuje veľmi slušná akčná jazda. Akciu strieda ďalšia akcia a dáva to deju správnu dynamiku. Ako čitateľ som sa najviac obávala hluchých miest. Som rada, že autori sa vyhli zbytočnému naťahovaniu a prechádzajú rovno k veci. Okrem toho autori ešte pritvrdzujú vo svojej uštipačnosti. A nebudeme si klamať, dosť to ťahá celú knihu. Pridáva jej to taký šmrnc a aj originalitu.
Pipin, Eiri a Sebas sa ešte k tomu aj formujú, nie sú to kladné postavy a nik vás o tom nepresviedča. Majú svoje kvality, ale aj nedostatky a predsa najviac, kto z tejto trojice dokáže po tej humornej stránke ponúknuť je Pipin. Tragická trojica, ktorá sa môže snažiť dostať z jedného problému, ale hneď padne do toho druhého. Skrátka, čo sa môže, to sa pokazí. A vďaka za to, pretože niektoré situácie sú dokonalé. Ešte viac to umocňujú opisy a humor. Aj preto dvojku považujem za lepšiu. </div><div><br /></div><div>A tak ako sa autori dokázali vyhnúť hluchým miestam, čo ma veľmi potešilo, tak ale predsa mi niečo udrelo do očí. Repetetívnosť. Niektoré situácie sa ku koncu opakovali. A vtedy moja pozornosť začala kolísať. Čo ale vyslovene nemusí byť rušivý prvok pre každého. Stále to je v mojich očiach veľmi veľký pokrok a kus práce.
Čo musím spomenúť je ako si autori dali záležať na tom, aby dvojka sa vyhla všetkým slabým miestam, v ktorej sa jednotke dopustili. Už keď si porovnám jednotku a dvojku vidieť veľký posun. Dokonca dvojka ma bavila viac. Dynamickosť deja, postavy, dialógy, humor, skrátka všetko funguje ako má. Nie je to krkolomné ako jednotka, vytvára to aj celistvejší príbeh. </div><div><br /></div><div>Knihy som čítala síce dlhšie aj s menšími prestávkami, ale určité veci si skrátka všimnete.
Aj keď prvá časť je o niečo slabšia, tak druhá časť ponúka dostatočné množstvo akcie a aj menšiu sondu hlavných postáv. Stále však môžete naraziť na nejaké veci, čo vám ako čitateľovi nemusia sedieť. Ak by som mala jednotku hodnotiť, tak označila by som ju za priemer, avšak dvojka je dostatočne prepracovaná, na to aby som ju označila za veľmi nadpriemernú knihu. Je to trochu iné, svojské, vtipné, ale hlavne veľmi dobre sa to číta a človek, hlavne pri dvojke, sa nemá kde nudiť. </div><div><br /></div><div style="text-align: center;">Za knihy na recenziu ďakujem autorom: Nathaniel Wonderful & Theodora Stonewall.
Ich blog môžete navštíviť na tejto adrese: <a href="https://laughingbeasts.blogspot.com/">Klik.</a></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-91506680980902265112021-05-28T09:40:00.003+02:002021-05-28T09:44:53.770+02:00Jeden život nekonečno verzií <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiACoJlytMtNygyD58GVYALJmM8CEYomRAHTWy6nHTRLcRQeWKCU0OByMwQzOG5ZrJtxnDNq_FAsNqVhh6gNC2rPgKwmSCSBnRcMMxL6j8mBCwLZEvL8KLI3mlmtTfyasDsTFxT7lmIrGk/s570/mid.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="270" data-original-width="570" height="190" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiACoJlytMtNygyD58GVYALJmM8CEYomRAHTWy6nHTRLcRQeWKCU0OByMwQzOG5ZrJtxnDNq_FAsNqVhh6gNC2rPgKwmSCSBnRcMMxL6j8mBCwLZEvL8KLI3mlmtTfyasDsTFxT7lmIrGk/w400-h190/mid.jpg" width="400" /></a></div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span style="font-family: inherit;"><span></span></span></div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span style="font-family: inherit;"><br /></span></div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span style="font-family: inherit;"><span>Teší ma, že čo raz viac ľudí objavuje čaro magického realizmu, či už čitatelia alebo samotní autori.</span></span><span style="font-family: inherit;"> Prekladová i pôvodná tvorba sa nebojí skúšať nové veci a posúvať hranice. A to ma veľmi teší, keď vidím, ako niektorí dokážu pracovať s textom a budovať atmosféru pomocou slov. Niekedy je to náročnejšie ako inokedy, ale sú autori, ktorí to zvládajú excelentne. Magický realizmus priamo nevyhľadávam, ale keď sa mi už nejaká kniha z tohto žánru pritrafí do hľadáčika, rada po nej siahnem. A presne takto sa ku mne dostala aj kniha The Midnight Library. </span></div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span style="font-family: inherit;"><br /></span></div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span style="font-family: inherit;">Dopredu upozorňujem, že The Midnight Library zasahuje do viacerých žánrov. Ťažko sa zaraďuje len do jedného, a to z viacerých dôvodov. Na jednej strane je tam citeľný magický realizmus, ale iní ju zaraďujú aj do sci-fi či fantasy žánru. V tomto prípade sa veľmi ťažko určuje žáner, keďže autor využíva prvky vyššie spomínaných žánrov. </span><span style="font-family: inherit;">Matt Haig
prináša námet o paralelných svetoch, ktoré vznikajú na základe väčších aj
menších rozhodnutí v živote. Týmto spôsobom vzniká niekoľko variácií života, čo
ale neznamená nutne lepší a šťastnejší život. Zároveň ponúka možnosť podobnú cestovania v čase, len s inými pravidlami, ktoré neovplyvnia ani minulosť alebo budúcnosť. Vytvoril priestor medzi životom a smrťou, a prináša tak trochu nový ale zároveň obohratý pohľad na život. </span></div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span style="font-family: inherit;"><br /></span></div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span style="font-family: inherit;"><span style="color: black;">Hlavná hrdinka Nora trpí
depresiami, cíti sa neužitočná a jej psychický stav jej nedovoľuje žiť
plnohodnotný život. Okrom toho smrť ju v živote zastihla niekoľkokrát,
čo ju značne poznačilo. A pre mnoho iných dôvodov sa Nora rozhodne svoj život ukončiť. A takto sa ocitá medzi životom a smrťou. Vo svojej vlastnej knižnici. Každá jedna kniha je
jedna verzia Norinho života, akoby jej život vyzeral, keby neprestala s
plávaním, keby ostane v kapele, keby sa vydá a pod. Iný život, iná Nora. To ale
neznamená, že je to šťastná verzia hrdinky alebo dokonalého života. </span></span></div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span style="font-family: inherit;"><span style="color: black;"><br /></span><span style="color: black;">Nečakajte bad ass hrdinku,
ktorá ide spasiť svet, alebo ktorá sa dokáže zachrániť sama. Nie je to o
samostatnosti jedinca. Nora má vážne problémy, ktoré vychádzajú z
predchádzajúcich rozhodnutí, ale niektoré veci skrátka má vpísané v osude.
Autor s nimi pracuje len do určitej miery. Je to hrdinka, ktorá potrebuje
odbornú pomoc, je odkázaná na pomoc druhých a potrebuje usmernenie v živote. Je
to veľmi osviežujúce, keď zrazu čítate o postave, ktorá nie je prehnane
sebavedomá a správa sa primerane k svojmu psychickému stavu. Ide o rozhodnutia, ktoré človek spraví. Ako dokáže jedno rozhodnutie zmeniť nielen jeden,
ale aj viac životov. </span></span>Okrem toho Nora trpí aj existenčnou krízou, čo tak trochu dopredu určuje aj cieľovku. O to lepšie, ak sa bude páčiť aj mladším čitateľom. Jazyk je miestami lyrický, plný metafor, prirovnaní a krásnych myšlienok o živote. </div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span style="font-family: inherit;"><span style="color: black;"><br /></span><span style="color: black;">Koncept, ktorý autor vytvoril
mi pripomína časovú slučku. Nemám rada knihy, kde sa opakuje jeden deň dookola. Žiaľ, viackrát sa mi stalo, že autor/autorka mi nedokázali dostatočne predať
celý príbeh bez toho aby som sa nenudila. Tu je to podobné, až na jeden fakt,
že sa neopakuje jeden deň, ale život, ktorý je vždy iný. Aj to je dôvod, prečo to nepadlo do nudného stereotypu, ktorý som očakávala. Autor preberal len životy, ktoré dokázali zmeniť perspektívu vnímania samotného života a zároveň pracoval s nimi len epizodicky. Bavila ma rôznorodosť, ktorú dokázal vykresliť a
otvorenosť, ktorej sa nebál. Každý jeden život bol predstavený len do určitej
miery, ani jeden nebol uzavretý, pretože nešlo priamo o život ako taký. Nora
mala nájsť zmysel života a nie hľadať únikovú cestu v smrti. Ak si porovnám časovú slučku, čiže opakovanie jedného dňa, a epizódy, ktoré hrdinka prežila v tom istom čase len iným spôsobom, tak rozhodne sa prikláňam tej druhej možnosti. Neprekvapivo to tiež obsahuje cestovanie v čase, aj keď priamo cestovaním by som to úplne nenazvala.<br /></span></span></div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span style="font-family: inherit;"><span style="color: black;"><br /></span></span></div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span style="font-family: inherit;"><span style="color: black;"></span></span></div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span style="font-family: inherit;"><span style="color: black;">Kapitoly sú krátke, miestami
vtipné, inokedy vážne. Autor zabŕda do každej možnej témy, ktorú síce
nespracováva do detailov, ale práve cez ne ponúka možnosť zoznámiť sa s
aktuálnym Noriným životom. Na The Midnight Library sa mi páčilo viacero vecí,
než len dej. Ide o celý koncept. O možnosť zmeniť svoj, ale aj život iných na
základe jedného rozhodnutia, ale aj napriek tomu každé iné rozhodnutie má svoju vlastnú reakciu. Miesto medzi životom a smrťou nie je len samotná knižnica, ale
môže to byť hocičo iné. Pre niekoho knižnica môže byť mainstream a uvítal by
galériu a život v obrazoch alebo videopožičovňu a život, ktorý by bol
zaznamenaný na videopáske a pod. Možností, ktoré autor ponúka aj v tomto smere
je neúrekom. </span></span></div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span style="font-family: inherit;"><span style="color: black;"><br /></span></span></div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;">Nehľadajte v deji dynamickosť, všetko sa nesie v pokojnej rovine. Autor si dáva záležať na metaforách a obrazoch, pomocou nich nastavuje aj atmosféru knihy. Je to trochu melancholické, zamerané na psychické rozpoloženie a vnímanie. Určité scény sú plné emócií, iné sú až príliš umelo vytvorené, čo dosť cítiť. Ale nič to nemení na fakte, že ide len o samotný pohľad čitateľa. </div><div style="font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; orphans: 2; text-align: left; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span style="font-family: inherit;"><span style="color: black;"> <br /></span><span style="color: black;">Čo som si pri čítaní uvedomila je niekoľko možností interpretácie. Nielen knižnice, ale aj samotného príbehu
či konca. The Midnight Library je taký skrytý klenot. Čarovný názov, zaujímavá
téma, krásne myšlienky o živote, témy, ktoré nie sú jednotvárne a pod. Je to
kniha o druhej šanci</span></span><span style="font-family: inherit;">, akoby život vyzeral keby... </span></div>
Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-6952647195059518292021-04-27T18:35:00.000+02:002021-04-27T18:35:05.952+02:00Príbeh vo veršoch <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="270" data-original-width="570" height="190" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi0R7aW4EzHXkBhXkiMw816oNVNBqzv9bwvvNyN-5j8OesuFWbTGlBuoGr220-uYGYWSuLQBpGsf8uVm5m1ZrIisgP7Q1rlk2IAE1LBJqoebOJ8uCRdjLl_CNOeQR8_adB7PSx1J_4Uhj0/w400-h190/Untitled+1.jpg" width="400" /></div><br /><div><br /></div>Elizabeth Acevedo je pre mňa trochu neznáma autorka, ktorú som registrovala, ale nič od nej nečítala. Jej knihy The Poet X a With Fire On High som si všimla len vďaka obálkam, ale väčšiu pozornosť som im nikdy nevenovala. Jej najnovšia kniha Clap When You Land ma však tento raz neobišla. Príbeh o dvoch sestrách, <span style="background-color: white; color: #181818;">Camino a Yahaira,</span> ktoré o sebe 16 rokov nevedeli ma zaujala. Podľa anotácie to vyzeralo na celkom slušnú rodinnú drámu, ktorá sa skrýva za príbehom násťročných dievčat. Je to YA kniha a ešte písaná vo veršoch, takže určité prvky nemali dostatočný priestor na nejaký vývin. A to knihe viac-menej škodilo. <div><br /><div><div><span style="color: #181818;"><span style="background-color: white;">Dej sa odohráva na striedačku v NY a v Dominikánskej republike, čo bolo veľmi príjemné oživenie. Žiaľ, neviem, či môžem tvrdiť, že šiel o celistvý príbeh. Veľmi veľký problém bola pre mňa forma veršov, ktorou sa autorka rozhodla vyrozprávať príbeh jednej rodiny. Neviem, ako na tom sú jej zvyšné knihy, ale mne to nesadlo hneď z viacerých dôvodov: </span></span></div><div><span style="color: #181818;"><span style="background-color: white;">1) Nie som fanúšik poézie.</span></span></div><div><span style="color: #181818;"><span style="background-color: white;">2) Dej sa miestami strácal - presnejšie, keď sa hrdinky snažili vyrovnať so svojimi pocitmi. </span></span></div></div><div><span style="color: #181818;"><span style="background-color: white;">3) Vzťah, ktoré si hrdinky vytvorili za veľmi krátky čas bol pre mňa neuveriteľný. </span></span></div><div><span style="color: #181818;"><span style="background-color: white;"><br /></span></span></div><div><span style="color: #181818;"><span style="background-color: white;">Čo sa týka prvého bodu, na moju obhajobu, chcela som skúsiť niečo iné, či by sa mi to páčilo. A veľkým lákadlom bola pre mňa téma. Druhý bod bude záležať aj od vášho vkusu. Začiatok bol pre mňa chaotický, snažila som sa v tom nestratiť, ale je to zamerané hlavne na emócie, čo pre zmenu vo mne vyvolávalo pocit internetových básničiek, ktoré majú hĺbku len vtedy, keď ste v podobnej nálade/situácii. Takých častí má dej veľa. Autorka si dala veľmi záležať na vykreslenie pocitov a podarilo sa jej zachytiť zmes zvedavosti, nenávisti a nejakého toho očarenia druhou osobou. Lenže ako náhle sa začala venovať pocitom tak napätie, ktoré dokázala vybudovať šlo do úzadia a už ho nedokázala znova vybudovať. Žiaľ, viackrát sa stalo, že pocity hrdiniek boli v popredí a mňa to po určitom čase začalo nudiť. Tretí bod je komplikovanejší, ale v skratke, ide o spoznávanie sa navzájom a možno aj samých seba. </span></span><span style="background-color: white; color: #181818;">Camino a Yahaira boli samostatné osoby, ktoré miestami trochu splývali v jednu osobu. Niekedy sa naozaj ťažko rozoznávalo, ktorá práve rozpráva svoju časť príbehu. Hlavne, keď sa ich životné cesty prepojili, tak z toho bolo mierny zmätok. </span><span style="background-color: white; color: #181818;">Zvyšok sa len ťahá a snaží sa to dotvoriť nejaké pozadie, na ktorom by sa dej mohol </span><span style="background-color: white; color: #181818;">ďalej</span><span style="background-color: white; color: #181818;"> vyvíjať. Ale ich interakcie boli veľmi slabo vykreslené, prvý kontakt bol asi najuveriteľnejší, zvyšok bol len veľmi slabý odvar. </span></div><div><span style="color: #181818;"><span style="background-color: white;"><br /></span></span></div><div><span style="color: #181818;"><span style="background-color: white;">Nechcem tvrdiť, že tá kniha nie je dobrá. Už len ten nápad je podľa mňa skvelý. Nehovoriac, o ďalších témach, ktoré kniha ponúka: stalking, ekonomické rozdiely, vyrovnávanie sa so smrťou či prijatie </span></span><span style="background-color: white; color: #181818;">cudzieho človeka</span><span style="background-color: white; color: #181818;"> do rodiny. Samozrejme, nesmiem zabudnúť na diverzitu, ktorú kniha ponúka. Tradície alebo aj spôsob života je u oboch dievčat veľmi rozličný, takže stret dvoch kultúr bol zaujímavý, len zas sa to odohrávalo na pozadí emočnej stránke jednej z postáv. </span><span style="background-color: white; color: #181818;">Mrzí ma, že postava otca nebola viac do detailov rozobraná, keďže to bola zaujímavá a kľúčová postava. V očiach jeho dcér to bol hrdina, pričom, ale trpeli dve ženy, ktoré sa o neho nechcene delili. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa predstava skvelého rodiča rozpadá a nahrádza ho krutá realita - zas na pozadí emócií. </span></div><div><span style="color: #181818;"><span style="background-color: white;"><br /></span></span></div><div><span style="color: #181818;"><span style="background-color: white;">Clap When You Land je pre mňa priemerná kniha, ktorej originálna forma rozpr</span></span><span style="background-color: white; color: #181818;">ávania viac škodí než pomáha. Témou, ale aj spracovaním vyčnieva spomedzi iné knihy. Miestami je to plné emócií, ktoré vás strhnú, inokedy je to trochu nuda. </span><span style="background-color: white; color: #181818;">Verím, že kniha by vedela oveľa viac ponúknuť, keby nie je písaná formou veršov. (A dočkala by som sa aj tej rodinnej drámy.) Mne osobne v nej chýbala celistvosť a uveriteľnejšia interakcia medzi dvoma hrdinkami. Vykreslenie emócií bolo skvelé, len škoda, že na úkor deja a atmosféry, čo deju veľmi nepomohlo. O pozitívach aj negatívach by sa dalo napísať oveľa viac, pretože je tam toho naozaj neúrekom, ale záleží aj na vkuse čitateľa. Ak preferujete emocionálnosť, vnútorné monológy a nezáleží vám úplne na dynamickosti deja tak by sa vám kniha mohla páčiť. Fanúšikovia poézie si určite prídu na svoje, ak nie pri tejto knihe, tak určite pri inej autorkinej tvorbe. </span></div></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-43366571182970399452021-04-10T12:59:00.003+02:002021-04-10T21:08:03.191+02:00Ak chcete niečo vážne s určitou výpovednou hodnotou <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKAh3Hp6oObYmjfI2umksFyJVVwwYdIXW2mJcQkvAhjZj8L_X_uKlal41KLhHKvYsqnupVlRQsBii30uovqGGq4VZIC4KIJ809LeIl8Gk8lB7i9Vzuw4KbjtuIqI4YKmPf1lfcqWI5eDs/s540/Untitled+1.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="270" data-original-width="540" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKAh3Hp6oObYmjfI2umksFyJVVwwYdIXW2mJcQkvAhjZj8L_X_uKlal41KLhHKvYsqnupVlRQsBii30uovqGGq4VZIC4KIJ809LeIl8Gk8lB7i9Vzuw4KbjtuIqI4YKmPf1lfcqWI5eDs/s320/Untitled+1.jpg" width="320" /></a></div><div><br /></div>Po prvé, úplne som vyšla z cviku, po druhé absolútne som vytesnila z hlavy, že mám blog, ktorý zapadá prachom, po tretie, táto nechcená očista od všetkých sietí už bola zjavne nutná. Škoda, že som si to uvedomila pri písaní bakalárky. Keď som pred rokmi čítala príspevky od ľudí, ktorí sa po nechcenej pauze vrátili späť na "scénu" so slovami, že sa chceli venovať bakalárke/diplomovke, tak som to chápala, predsa priority. Potom tu boli ľudia, ktorí sa odmlčali, sem-tam niečo pridali, a potom nabehli naspäť na svoj pravidelný režim s vysvetlením: "Bakalárka/diplomovka mi zožrala viac času než som si pôvodne myslel/a." Čo som brala ako kecy.... Nuž, hádajte, kto dopadol rovnako? <div><br /></div><div>Myslela som si, že mne sa to nemôže stať, no, tak som za posledné dva mesiace zostarla asi o 10 rokov. Moja chuť čítať klesla na minimum, chuť zdieľať veci, teda knihy, na instagram ma úplne prešla a tá vášeň trochu vyhasla. Vlastne to u mňa zhaslo úplne. Sadnúť si ku knihe, po 8 - 12 hodinách strávených za počítačom a písaním, rozmýšľaním, bolo pre mňa utrpenie. Hocijaký text, ktorý som videla ma vyčerpával a už len pri pomyslení, že by som mala venovať čas nejakej inej knihe, hoci len pre potešenie, ma ubíjal. A samozrejme, dosť v tom hrali rolu aj výčitky. Nedajbože niečo nafotiť. Kreativita ma opustila ešte niekedy v minulom roku a zjavne stále hibernuje. </div><div><br /></div><div>Našťastie, chuť čítať je späť. Nabehla som na svoj starý režim, čaká ma posledné rýchle prebehnutie bakalárky pred finálnym schválením a som ochotná začať rereading, rozčítať Sandersona a poriadne si oddychnúť. Neberte mi ilúzie, prosím, zdržte sa komentárov, že ešte to nemám vyhraté. Moja hlava si myslí niečo iné. A keďže som vyšla z cviku a reálne som úplne mimo, tak by som sem rada zhrnula knihy, ktorým by ste mohli dať šancu, pretože boli fakt super.
To, že panel <i>Práve čítam</i> hlási 5 rozčítaných kníh ignorujte. Skôr som vám sem chcela hodiť odporúčanie na tri knihy a posťažovať sa, ako mi to v živote nejde. Dnes by som rada predstavila tri knihy, pre tých, ktorí sa neboja angličtiny a chcú vybočiť z komfortnej zóny a nečítať len to isté dookola. Knihy <b>Not that bad </b>od Roxany Gay a <b>All boys aren't blue</b> od Georga M. Johnsona sú knihy, ktoré citlivo preberajú témy, ktoré by nemali byť tabu. <b>A Dig.</b> od A.S.King, ktorá by mala vyjsť ešte tento rok v preklade. </div><div><br /></div><div><b>Not that bad</b> sú fragmenty, eseje napísané ľuďmi, ktorí zažili sexuálne obťažovanie, stali sa obeťami znásilnenia alebo boli vystavení sexuálnemu násiliu. Roxane Gay zozbierala tieto fragmenty a uverejnila ich v antalógii pod názvom Not that bad: Dispatches from rape culture. Nemusíte sa báť, že by ste čítali o scénach, ktoré by boli za hranicou vašej komfortnej zóny. Aj keď je pravda, že texty nie sú úplne najjednoduchšie, ale sú podané s určitým rešpektom. Zameriavajú sa v prvom rade na problém, ktorú spoločnosť nedokáže riešiť a prehliada ho. Každý jeden text je zameraný na niečo iné. Ak spoločnosť nevie zasiahnuť, tak musí sa k tomu postaviť jednotlivec. Ide o veľmi silné, ale krátke osobné výpovede ľudí, ktorí spracúvajú svoje pocity. Aktuálne som v polovici, ale toto sa naozaj nedá zhltnúť na jedno posedenie. (Osobne nedávam viac ako tri texty za deň... niekedy týždeň.) </div><div><br /></div><div><b>All boys aren't blue</b> je memoár/manifest mladého autora Georga M. Johnsona. Sám sa stavia do pozície akéhosi vzoru pre ľudí, ktorí si nedokážu nájsť svoje miesto vo svete, či už kvôli farbe pleti alebo orientácii. Čo ma prekvapilo je spracovanie tém rasy, sexuality a pohlavia. Veľmi citlivo poukazuje na veci, v ktorých spoločnosť zlyháva, ale v prvom rade vychádza zo svojich vlastných chýb, ktorých sa dopustil. Nestavia sa do pozície svätého ani neomylného, tam kde zlyhal on nemusí zlyhať niekto podobný jemu. Je to veľmi inšpiratívne, aj keď nie som cieľovka. Aj v tejto knihe autor poukazuje, kde zlyháva nielen spoločnosť, ale aj jednotlivec. Odporúčam hlavne pre tých, ktorí sa neboja rozširovať si obzory a sú ochotní si vypočuť aj ľudí, ktorých nie je v tom dave počuť. Väčšinou, tí, najtichší majú čo povedať... </div><div><br /></div><div>Treťou knihou je <b>Dig.</b> od A.S King, ktorú u nás môžete poznať ako autorku knihy Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte. Podobne ako Vera, tak aj Dig., je kniha, ktorá sa nehrá na sladkú YA. Skrátka, ekonomická nerovnováha, rasizmus, ale aj inakosť sú tri témy, ktoré rezonujú nielen v knihe, ale aj v zahraničí. U nás sa možno s tým nebude vedieť niekto stotožniť, ale takéto knihy sú presne to, čo potrebuje naša YA scéna. Mladým čitateľom treba prinášať knihy, ktoré sa zaoberajú skutočnými problémami, a nielen prinášať typické tínedžerské problémy, o ktorých je tiež fajn písať a čítať, ale v skutočnosti nie sú až také dôležité. (Teraz myslím tie typické veci: prvý bozk a pod.) Také knihy tu svoj priestor mali, teraz je tu priestor pre knihy, ktoré ukazujú, že život sa s vami nemusí maznať len z dôvodu, že ste tínedžer. Či už Veru Dietzovú alebo Dig., odporúčam, ak chcete niečo z YA, čo má aj výpovednú hodnotu. (Dig. vychádza tento rok aj vo vydavateľstve CooBoo.)
</div><div><br /></div><div>Máte nejaké knihy, ktoré by ste chceli odporučiť ďalej? Alebo knihy, ktoré si zaslúžia pozornosť, ale nerozpráva sa o nich? </div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-20084249407391445912021-03-24T16:33:00.000+01:002021-03-24T16:33:36.337+01:00Poďme sa porozprávať o A Court of Silver Flames<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhe6dkozyxqBqUWLqjC4R7tJoDuieR_SIr32o8x8l7A92Nuw8538BQlp3KfqrC6PBwJrKvBz9Gl7Q_qkJVlYLJ54MVEmSFpJT4L518XQXmuQrb5iqrnyeYu9vTB8DuoiPcc6M8LWVZxmPQ/s540/Untitled+1.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="270" data-original-width="540" height="160" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhe6dkozyxqBqUWLqjC4R7tJoDuieR_SIr32o8x8l7A92Nuw8538BQlp3KfqrC6PBwJrKvBz9Gl7Q_qkJVlYLJ54MVEmSFpJT4L518XQXmuQrb5iqrnyeYu9vTB8DuoiPcc6M8LWVZxmPQ/w320-h160/Untitled+1.jpg" width="320" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><a href="https://daydreamerssaml.tumblr.com/post/630163017118662657/lets-talk-about-the-acosf-cover">Zdroj</a></td></tr></tbody></table><div><br /></div>A Court of Silver Flames bola pre mňa veľmi očakávaná kniha, aj keď som si povedala, že s Maas končím. (Ha-ha.) Jej posledné knihy ma veľmi nenadchli, aj to je dôvod, prečo som nezačala čítať posledný diel Trónu zo skla. A síce si nemyslím, že Maas vie dobre pracovať s postavami, až na pár výnimiek, tak Nesta je jedno veľké prekvapenie. ACOSF má takmer 800 strán, pričom takmer 60% sa nič nedeje a autorka poukazuje na divoký sexuálny život hrdinov. Aspoň autorke slúži ku cti, že slovo "mate" používa, čo najmenej. Ale čo zvyšok knihy? <div><br /></div><div>V prvom rade musím podotknúť, že som čakala melodrámu, telenovelu a plno žiarlivých scén. O to viac som bola prekvapená, že autorka sa venuje Neste a jej vnútornému hnevu. A viac ma hnevá, že od určitej časti sa venuje Rhysandovi a Feyre, pretože ich šťastné a naveky je v ohrození. (Zas.) Ak sa pýtate o čom je teda ACOSF, tak jednoducho povedané o všetkom a zároveň o ničom.</div><div><br /></div><div>Dej by sme mohli rozdeliť na viaceré okruhy. Najviac citeľná je samodeštrukcia a feminizmus. Dosť si Maas dala záležať aj na priateľských vzťahoch, čo ale u nej nie je veľmi prekvapivé, keďže už v predchádzajúcich knihách sa snažila vytvoriť silné puto medzi hrdinami. Otázne ostáva do akej miery to zachraňuje celú knihu, keď sa v nej nachádza viac vecí, ktoré jej škodia. Takže poďme si tie okruhy, témy, nazvite si to ako chcete, prejsť. </div><div><span style="color: #e69138;"><br /></span></div><div><span style="color: #e69138;">Samodeštrukcia</span></div><div><br /></div><div>Začneme hneď s tým najväčším plusom. Čakala som zo strany Nesty detinské durdenie na celý svet, pre nič za nič. O to väčšie prekvapenie nastalo, keď si postupne uvedomíte, že jej správanie má adekvátne vysvetlenie a roky potláčané výčitky a obviňovanie vyústilo do sebadeštrukcie v podobe Nesty, akú ju poznáme z Dvorov. Držiac odstup a odopieranie si citov považovala za určitý trest. Takže už od začiatku tu máme Nestu, ktorá prská a robí si tvrdohlavo svoje veci, ktoré rieši svojským spôsobom. Frustrácia a všetky pocity sa v nej hromadia, tak už len čakáte, kedy okrem toho nezmyselného trestania vybuchne. Nechcem tvrdiť, že to je jediná scéna, ktorá má nejaký zmysel a cítiť v nej emócie, ale je to asi jediná scéna, ktorá dokazála u mňa vzbudiť emócie. </div><div><br /></div><div><span style="color: #e69138;">Feminizmus</span></div><div><br /></div><div>A tak ako sme tu mali najväčšie plus, tak tu máme aj najväčšie mínus v podobe prehnaného feminizmu. V prvom rade, mám rada feministickú literatúru alebo prvky feminizmu v knihách, ak sú dobre napísané, vykreslené a poukazujú na feminizmus v správnom svetle. Nesta je sama o sebe dosť špecifická a silná hrdinka, ktorá sa riadi vlastným úsudkom, čo sme mohli nie raz vidieť. Pre mňa už bola vtedy samostatná a silná ženská hrdinka. Maas prišla s nápadom Valkýr, ktorý bol najskôr zaujímavý, potom zbytočne silený až nakoniec to vyústilo do veľmi silenej propagácie niečoho, čo bolo pri jej postave už samozrejmé. Autori by si mali uvedomiť jednu vec, my čitatelia, nie sme takí hlúpi a vieme si pospájať dve a dve dokopy. Netreba veci zbytočne siliť, pretože kniha získa ľahko nálepku: white feminism. Ale to je už iná téma. </div><div><br /></div><div><span style="color: #e69138;">Náhradzanie hlavnej dejovej linky </span></div><div><br /></div><div>Toto je jeden veľmi veľký problém celej knihy. Malo to byť o Neste a Cassianovi, pritom sme dostali ďalšiu knihu o Feyre a Rhysandovi. Aj keď zo začiatku to malo úplne iný spád, ale postupne sa to zvrtlo a dostali sme sa presne tam, kde sme nechceli byť. Keby nemajú jednu celú sériu, plus novelu a ktovie čo ešte, tak nepoviem ani slovo. Ale takto sme dostali zbytočnú sondu do ich života, ktorá ešte potláčala hlavnú dejovú linku. Čo považujem za problém, pretože síce to vyzeralo, že čítame o Neste, ale v skutočnosti sme čítali o Feyre. Síce tieto dve postavy sú prepojené a chápem aj to, prečo Feyre tu mala určité miesto, ale absolútne nechápem, prečo sme zas museli čítať o tom ako ich život s Rhysandom je v ohrození. Okrem toho charizmu, ktorú tí dvaja mali, aspoň Rhysand, sa stratila niekde na ceste pri vytváraní tejto knihy. Ani jeden z nich nebol nikdy nejako extra prepracovaná postava, ale o takých plochých a nezaujímavých postavách, ako ich teraz Maas vykreslila, som už dávno nečítala. A nezachráni to ani tých pár scén, kde to vyzeralo aspoň trochu nádejne. </div><div><br /></div><div><span style="color: #e69138;">Nové postavy</span></div><div> </div><div>Ďalším veľkým plusom boli nové postavy a veľmi veľkým prínosom boli práve Gwyn a Emerie. Obe traumatizované pre udalosti, ktorými si museli prejsť, skvele zapadli do spoločnosti Nesty. A obavy, že autorka už nemá v tomto smere, čo nové ponúknuť sa aspoň čiastočne rozplynuli. Vznikla z nich skvelá trojka, ktorá mala k sebe blízko a vedeli spolupracovať. Čo bola príjemná zmena oproti postavám, ktoré všetko spravia samé. Takže nám vznikajú nové vzťahy, čitateľský klub a babské večery, ktoré fungovali ako skvelá psychohygiena pre všetky tri postavy. A vyzerá to tak, že keď sme nedostali melodrámu tu, tak ju dostaneme v knihe o Azrielovi, pretože tak ako všetci ho spojovali s Elain (z mojej strany žiadne iskrenie), tak ešte si užijeme zo štvorice Az, Gwyn, Elain a Lucien. </div><div><br /></div><div><span style="color: #e69138;">Vzťahy</span></div><div><br /></div><div>Nebudem sa venovať Neste a Cassianovi, pretože nikoho neprekvapí koniec a ani fakt, že tí dvaja presexujú polovicu knihy. Ale Nesta a Feyre je už iná téma. Na to koľko problémov mali tieto dve medzi sebou mi chýbal nejaký hlbší rozhovor medzi nimi. A teraz nemyslím scénu, kde Nesta vybuchne, naserie doslova každého, Feyre tým ublíži do takej miery, že sama ostane v šoku, že čo spôsobila. Takže tu máme veľmi zaujímavú situáciu medzi sestrami, ktorá sa vyrieši plytkým dialógom a jednou scénou. Išlo v prvom rade o Nestine pocity, čo beriem, ale keď už je určitý problém, tak to nevyriešim trápnym dialógom o odpustení. Takže to čo sa nám budovalo celú knihu, čo mohlo veľmi silno ovplyvniť aj záverečné scény... skrátka z tejto strany to bolo odfláknuté. A potom tu je Elain, ktorá trochu vystrčila pazúriky. Takže najviac ochraňovaná sestra možno nebude taká naivka. Za to Luciena potrápila viac než dosť. A úprimne, nie som jej fanúšik. Bojím sa, čo z toho vznikne. Ako som spomínala hore vyššie, bude to dráma. </div><div><br /></div><div><span style="color: #e69138;">Smer deja, schopnosti a finálne scény</span><span style="color: #f6b26b;"> </span></div><div><br /></div><div>Začnem od konca. Finále bolo jedným slovom odfláknuté. Sex scény dostali viac priestoru ako boj na konci, čo je dosť smutné, pretože tie sex scény boli...snažím sa nájsť vhodné slovo, skrátka tie boli miestami celkom drsné. Rozhodne žiadne mojkanie ako v predchádzajúcich knihách. A Maas v tomto rozhodne upustila nielen svoju fantáziu, ale aj Nestinu. Myslím, že všetci sme boli pri tej trojke prekvapení, šokovaní a možno aj zhnusení. A sme radi, že to ostalo len Nestinou fantáziou. </div><div><br /></div><div>Veľmi zaujímavým smerom sa zvrtol dej pri Nestiných schopnostiach, čo bolo veľmi osviežujúce a prinieslo to nový smer deja, ktorú tá kniha nutne potrebovala. Aspoň na chvíľku, lenže ten potenciál sa niekde na tých stránkach stratil. Mrzí ma, že autorka viac nevyužila schopnosť, ktorú Neste dala. A síce všetci sme nadávali na obálku, tak to má určitú symboliku a spojenie s dejom. (Aj keď som stále názoru, že to evokuje Luciena.) <a href="https://daydreamerssaml.tumblr.com/post/630163017118662657/lets-talk-about-the-acosf-cover">Tu si o tom môžete prečítať viac.</a> </div><div><br /></div><div>A to najdôležitejšie... Z tejto jednej knihy by mohli byťpokojne dve. (Aj vtedy, keď sa tam nič poriadne nedeje.) Ono niekedy môžno nadobudnete pocit, že čítate iný príbeh. Stále je to ale žáner NA fantasy, aj keď Maas toto označenie údajne nemá rada, tak môže sa aj na hlavu postaviť, z tohto kvalitnú fantasy nespraví. To by musela veľmi veľa vecí prepísať, preškrtať a hlavne vyškrtať. Chápem, že sa snaží vymaniť z nálepky YA, ale nemyslím si, že bohatý sexuálny život je tá správna cesta. Ale ak bude takto pokračovať, tak pokojne sa môže zaradiť k Sherrilyn Kenyon, ktorá sa na ťažkú fantasy nehrá, ale stále je to erotika. Čo si budeme... </div><div><br /></div><div>Je smutné, že keby autorka sa venuje tomu, čo je v anotácii, tak tu máme celkom obstojný príbeh. Takto je tu veľa vaty, veľmi veľa, a zbytočnosti, ktoré naťahujú dej a nie sú ani úplne domyslené, skrátka je to prúser. Najvtipnejšie na tom je, že postavy ťahajú celý dej, nehovoriac, o tom že Nesta a Cassian si zaslúžili knihu, ktorá sa zaoberá primárne nimi. Smutné je, že Cass vystupuje len ako taký doplnok, aby sme tu mali určitý pár, ktorý si to môže rozdávať. </div><div><br /></div><div>Nemôžem tvrdiť, že som nečakala od jej fanúšikov vysoké hodnotenia a chápem, že keď Maas je niekoho obľúbená autorka, tak úsudok ovplyvní nejaká tá emócia. Otázkou ale ostáva, že či je to teda zlá kniha alebo nie. Podľa toho ako sa k tomu postavíte. Pre mňa slabý priemer, aj to je slabé slovo, a to ju beriem ako NA fantasy, keby sa k tomu postavím ako k fantasy, tak to letí rovno do koša. Ale dostala som zväčša to, čo som si myslela, že dostanem. Takže kniha roka to nebude, ale som rada, že aspoň Nesta dostala priestor, hoci aj novela by v tomto prípade stačila. </div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-32734984126906694762021-02-28T10:32:00.000+01:002021-02-28T10:32:37.306+01:00Ako som (ne)prestala čítať Cassandru Clare<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKyHsfgLNzVVbVbfJJ-b2-2d2GOUKA66HmeeFlmqYqMKxv12QBnBnQkvxBfKhyphenhyphenRN-BbO0StuciQXy4U0bxzy034gmOLvB1i-p3f1TWIGKF-Wb0S7101BnUblqeFQWZHgReQg5fRY5bCnM/s540/ttt.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="270" data-original-width="540" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKyHsfgLNzVVbVbfJJ-b2-2d2GOUKA66HmeeFlmqYqMKxv12QBnBnQkvxBfKhyphenhyphenRN-BbO0StuciQXy4U0bxzy034gmOLvB1i-p3f1TWIGKF-Wb0S7101BnUblqeFQWZHgReQg5fRY5bCnM/s320/ttt.jpg" width="320" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div>
Veľmi rada by som povedala, že mám pevnú vôľu, ale klamala by som. Mám slabú vôľu, v niektorých veciach viac, v iných menej, ale žiadna sláva to teda nie je.<div>Ovplyvňuje to môj život? Ani nie. </div><div>Ovplyvňuje to moju peňaženku? Ani neviete ako. </div><div><br /></div><div>Keď som dočítala poslednú časť zo série The Dark Artifices (Tajomná temnota) od Cassandry Clare, tak som si povedala, že s ňou končím. Autorkinu tvorbu mám rada, až na pár výnimiek ako sú Pekelné stroje - prepáčte, ale fakt nechápem ten milostný trojuholník a jeho riešenie. Svet tieňolovcov ma baví, bavia ma postavy, humor a dokonca aj štýl autorky, ktorý je často kritizovaný. (Nech to znie akokoľvek čudne, tak knihy od Cassandry mi neskutočne zlepšili angličtinu a to nemyslím teraz len slovnú zásobu.) Jej knihy patria medzi moje gulity pleasures, ale nie sú to knihy, pri ktorých sa hanbíte, že ich máte radi. Skôr je to o tom, že všetky jej knihy sú rovnaké. Svoje námety recykluje, niekedy prinesie niečo nové, ale základ deja je vždy o tom istom. A keď čítate jej knihy už niekoľko rokov, tak skrátka vás to zunuje.</div><div><br /></div><div>Niektorí možno viete, že mám trochu alergiu, keď sa v knihách využíva nejaká rovnaká šablóna, ktorá so sebou neprinesie nič nové. Tým nechcem tvrdiť, že to je nevyhnutne zlé. Nazvime to ako moja osobná deformácia, ktorá mi kazí zážitok z kníh, ktoré využívajú nejaké rovnaké a nemenné postupy. Hoci na 100% som si istá, že medzi mojimi obľúbencami sa nájdu knihy, ktoré zapadajú presne do tejto kategórie. Takže treba to brať s nadhľadom, keďže to ovplyvňuje ešte ďalších mnoho iných faktorov. Napríklad citový vzťah, ktorý som si počas rokov vybudovala k autorovej/autorkinej tvorbe. Čo je nevýhoda pre debutujúcich autorov. Stačí si pozrieť článok dozadu o Krvavej dedičke. </div><div><br /></div><div>Je veľmi ťažké sa pozrieť na niečo, čo máte radi kritickým okom. Ale ak chce byť človek objektívny nemal by hodnotiť veci podľa dvoch rôznych meradiel. Takže nech akokoľvek Clare a jej knihy mám rada, aj napriek tej telenovele, ku ktorej sa dostaneme, tak skrátka nemôžem dať jej najnovšej knihe - Chain of gold, plný počet hviezdičiek. To by potom nebolo fér k vyššie uvedenej knihe - Krvavá dedička alebo hocijakej inej knihe, ktorej som vyčítala používanie šablón. A keď už spomíname šablóny... Nech začnete s hocijakou knihou od Clare, tak všetky majú spoločné pár vecí, ktoré sa opakujú dookola: </div><div><br /></div><div><ul style="text-align: left;"><li>Násťroční tínedžeri zachraňujú svet. (Čo sám o sebe problém nie je, ide o YA literatúru.)</li><li>The Clave (slovenčine Sesia? Opravte ma, ak sa mýlim, fakt si nepamätám slovenský preklad), je to neuveriteľné, ale vždy predstavuje nejaký problém. Presnejšie jej členovia. Automaticky sa už pripravujem na nesympatické postavy, ktoré budú pretláčať svoj názor bez toho, aby aspoň nachvíľu porozmýšľali, že či to vôbec dáva zmysel. </li><li>Clare je skrytá drama queen, ktorá dokáže napísať hotovú telenovelu na 600 stranách. Vždy to je mexická telenovela, či už medzi hlavnými hrdinami alebo vedľajšími. Niekedy je to veľmi melodramatické a nie vždy to človeku sadne. </li><li>Spisovateľka samú seba vykráda - čo nie je novinka, keďže vykráda nielen seba, ale aj iné autorky. V niektorých knihách vidieť inšpiráciu od iných autoriek, ale úplne v pohode používa svoje nápady, ktoré čiastočne recykluje.
Ale aj napriek tomu, že využíva ten istý nápad dookola, a my jej to (skoro) všetci žerieme, tak dokáže prísť s niečím novým, hlavne čo sa týka vzťahov. Neviem koľko toho má Clare napozeraných telenoviel a kde hľadá inšpiráciu, ale keď už nedokáže vymyslieť nič nové po dejovej stránke, tak milostné vzťahy jej idú. Kombinuje všetky možné typy lások, stereotypy, experimentuje a prináša nové a nové veci. Aspoň v mojich očiach. (Trio Kieran, Cristina a Mark - <span style="background-color: black;">polyamoria</span>, pre mňa rozhodne najväčšie prekvapenie.) </li></ul>Okrem sveta a jeho fungovania rozvetvila rodiny a prekombinovala všetky možné generácie. Človek sa už bez rodokmeňu ani nevyzná, kto je koho potomok alebo predok. A tak ako dokáže vymýšľať milostné zápletky, dokáže písať aj postavy, ktoré sú svojské. Možno už nie všetky majú taký šmrnc ako z jej prvých sérií, ale nemožno jej veľmi vyčítať neoriginalitu postáv. Osobne si nepamätám, že by jej postavy boli ako cez kopirák. Je pravda, že nie všetky dostanú rovnaký priestor, a tiež je pravda, že sa nájde jedna/dve postavy, ktoré sú si podobné (zas nejdeme sa hrať, že všetky jej postavy požrali všetku originalitu), ale baví ma ich rôznorodosť. Aj keď niektorí by so mnou určite nesúhlasili. Takže úplne chápem, keď niekto CC a jej knihy nemá rád. Má svoj povestný štýl písania, opisuje všetko a všetkých, čo pre niektorých je dosť veľký problém. </div><div><br /></div><div>Autorka svoj svet žmýka z každej jednej strany a každou jednou novou knihou cítiť, že už pomaly nemá čo nové ponúknuť. Pri TMI to bolo niečo nové, predsa to vyvolalo dosť veľký BUM vo svete, stačí si pripomenúť nevydarený film aj seriál. Ďalej tu máme TID, čo tiež bolo niečo nové. Nové prostredie v podobe viktoriánskeho Londýna je veľmi lákavá predstava, navyše zasahuje to do žánru steampunk, takže relatívne to je stále niečo nové. Takmer z každého jedného hľadiska. Lenže TDA už tak trochu vykráda predošlé dve série. A nie je to také prekvapivé, pretože po 9 knihách písať zas o tom istom... Ale v mojich očiach stále zaraďujem túto sériu medzi jej najvydarenejšie. Uvidíme, čo prinesie TLH. Zatiaľ to má slušný nábeh, hoci niektoré postavy sú dosť nemastné - neslané. Ale stále to považujem za celkom solídny začiatok. Nemôžem zabudnúť na poviedkové knihy, v ktorých mám medzery, ešte som sa ku všetkým nedostala, ale dúfam, že tento rok to napravím, hoci ak mám byť úprimná, až tak sa na ne neteším. (Zatiaľ mám za sebou The Bane Chronicles, prvú časť The Eldest Curses.) </div><div><br /></div><div>Takže ako vidíte, chcieť prestať môžem, ale vyzerá to tak, že dokým Clare bude písať, ja si jej knihy budem kupovať. Možno by mi pomohlo, keby jej knihy nemajú tak pekné obálky. A keby nie som taká povrchná. (Dobre vieme, že toto je problém.) Nevadí mi, že recykluje, viem čo od jej kníh môžem očakávať, čo je na jednej strane výhoda. Takže vyzerá to tak, že kým Clare bude písať, ja si jej knihy budem kupovať. Už len možno z pocitu nostalgie. </div><div><br /></div><div>Ako ste na tom s CC vy? Patríte k fanúšikom alebo ju obchádzate?</div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-4723518835102446306.post-61578079391915856092021-01-28T18:51:00.001+01:002021-01-28T18:53:12.302+01:00Nič prevratné, predsa úspešné <p></p><blockquote><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhxmZLFVgL9gjycNyMuboDUzRDvuWtOTHTl_OUWYVisu-irz3HCTlNF1MKj28AkWajU8IgGUSVvZekliMpzuXI6qvK4jPAjGxSt8LFi3l6RYFZFG3urr_rB-Ai_tWEpfGKezKzC9jVk64s/s320/tot.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;" /></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><a href="https://www.cooboo.sk/">Zdroj: CooBoo</a> </td></tr></tbody></table></blockquote><div style="text-align: center;"><br /></div>Améliu Wen Zhao ste možno zaregistrovali pred dvoma rokmi, keď okolo jej knihy Blood Heir vznikla dráma, ľudia odmietali podporiť autorku, pretože vo svojej knihe zabila postavu s tmavšou pleťou. Môžete si o tom prečítať - <a href="https://www.nytimes.com/2019/04/29/books/amelie-wen-zhao-blood-heir.html">Tu!</a> Alebo na internete nájdete aj iné články. Nejdem riešiť kontroverziu, ktorá je podľa mňa úplne nepodstatná a autorka si to odniesla len kvôli dobe, ktorá je miestami, <strike>ok, možno viac než len miestami</strike>, precitlivená. Ale dovolím si jednu poznámku: Maas to spravila tiež a ju nik nešiel ukameňovať. Či knihe zlá reklama pomohla, je otázne, ale zatiaľ sa u nás teší úspechu. (A to slovenský preklad vychádza až zajtra.) <b>Otázka znie: </b>Kde nastal problém, že tento príbeh na mňa nemal rovnaký účinok ako na zvyšok ľudí? <div><br /><div>
Hneď na rovinu vám poviem, že nečakajte nič prevratné, práve naopak. Krvavá dedička je vystavaná na rýchlom spáde deja, postavách a na klišé, ktoré nájdete v každej druhej YA fantasy knihe. Drží sa to základnej šablóny, ktorú už všetci poznáme, neprináša takmer nič nové a ani prevratné. Tak prečo ten úspech?</div><div><br /></div><div>V prvom rade, nečíta sa to zle. Síce miestami je to chaotické a neviete ako sa postavy dostali z jedného miesta na druhé, ale dej má tempo, stále sa tam niečo rieši a nestagnuje to ani pri odbočkách, hoci niekomu retrospektíva nemusí vyhovovať. Tempo je naozaj rýchle, čo je veľká výhoda, už len kvôli tomu, že sa nenudíte - aspoň nie pri prvých kapitolách. Lenže postupne nastáva chaos. Autorka miestami opisuje veci, ktoré sú nepodstatné a zbytočne naťahuje dej, a naopak, miesta, kde by sa tie opisy naozaj hodili, ba až si ich dej pýta, tak tam nie sú. Zrazu ste sa niekde ocitli a vy ani netušíte ako. </div><div><br /></div><div>Takmer všetci sa zhodujú, ani ja nebudem výnimka, že to má neskutočný Grisha vibe (ten anglicizmus budete musieť prežiť). A tu je môj tzv. kameň úrazu. Nie som fanúšik Grishe, Vranej šestky áno, ale hlavná trilógia je pre mňa priemerná záležitosť, ktorá neviem odkiaľ zobrala také vysoké hodnotenia. Okej, viem, rok 2012 bol rokom presne týchto kníh, ale odvtedy sme sa hádam niekam posunuli. Tým nechcem Krvavú dedičku uraziť, ale takto zapadá do kategórie priemerných kníh, na ktoré do roka zabudnem. Nie je to vybudované na komplexnosti sveta, ale na postavách, ktoré veľa originality nepobrali. Ale aby som nebola len negatívna, tak výhodou je romantická linka. Milovníkov romantiky, žiaľ, ale sklamem, pretože autorka si dáva načas. Čo bolo v mojom prípade veľmi osviežujúce a aj vítané. Uponáhľanosť deja neovplyvnila hlavnú dvojicu a ich (ne)milostný vzťah, takže to všetko okolo nich je veľmi prirodzené. A keď sme už pri postavách... </div><div><br /></div><div>Ana a Ramson sú skvelé duo. Majú vlastný názor, robia chyby, správajú sa miestami nepredvídateľne, ale ako dvojka fungujú naozaj dobre. Ale ak sa na nich pozrieme ako na jednotlivcov, tak to trochu škrípe. Ana nie je úplne najoriginálnejšia postava, ale autorka jej dáva priestor na vývin. Ramson je na tom podobne, ale ak si ho porovnáme s Anou, tak je lepšie spracovaný a zaujímavejší. Z morálneho hľadiska je to niečo úplne iné, ale v dobrom slova zmysle, čo fakt oceňujem - aj keď znova pripomínam, že veľa originality to nepobralo. Ana je typická princezná, ktorá o fungovaní sveta má mylné predstavy, kým Ramson už má určité životné skúsenosti, ktoré ho vycibrili. Tento kontrast medzi nimi ma bavil. Ako jednotlivci sú pre mňa nezaujímaví (hlavne Ana), ale ako dvojica sa mi páčili, nielen pre ich dynamiku, ale aj pre ich spoločnú cestu za dôverou, ktorú si medzi sebou museli vybudovať. A úprimne, nebola to najjednoduchšia cesta. </div><div><br /></div><div>Oplatí sa to čítať? Podľa mňa nie, pretože na trhu máte xy podobných a lepších kníh. Ale zas na mňa nejako tieto YA fantasy s ruskou prímesou a mágiou nikdy nefungovali. Takže berte to s nadhľadom. Do Krvavej dedičky som šla hlavne pre nadšené reakcie okolia, ktoré sľubovali klasickú YA fantasy s originálnym spracovaním všetkých známych klišé. Žiaľ, ja som to tam nevidela. Nájdu sa možno dve veci, pri ktorých som si povedala, že toto je niečo nové. Ale so všetkým ostatným som sa už niekde stretla. Okrem toho miestami je cítiť, že ide o prvotinu, samozrejme, to nejdem autorke vyčítať. Ale pri určitých scénach to škrípalo jedna radosť. Ale text sám o sebe sa čítal dobre (vravím, že to malo tempo, hlavne zo začiatku), verím, že keď autorka nájde svoj štýl písania a vypíše sa, tak nám (a hlavne mne) má ešte čo ponúknuť. </div><div><br /></div><div>Ale ak ste milovníci Grishe, či klasických YA fantasy typu Červená kráľovná a neočakávate knihu roka - smelo do toho! Myslím, že potom vás kniha nemá, prečo sklamať a užijete si ju viac ako ja. </div></div>Natašahttp://www.blogger.com/profile/01735786439089815418noreply@blogger.com4