streda, 6. augusta 2014

Amanda Hocking Dedička #1

Autor: Amanda Hocking
Názov: Dedička
Originál: Switched
Pokračovanie: Trilógia
Žáner: Fantasy

Anotácia: 
Keď mala Wendy Everlyová šesť rokov, jej matka sa ju pokúsila zabiť, lebo bola presvedčená, že je obluda. O jedenásť rokov Wendy zistí, že mama možno mala pravdu. Nie je tá, za koho sa považovala, a celý život sa jej rozpadá – a to všetko spôsobil Finn Holmes.
Finn je tajomný chlapec, ktorý ju ustavične sleduje. Po každom stretnutí s ním je Wendy vykoľajená, a nesúvisí to iba s jeho príťažlivosťou, ktorú si nechce pripustiť. Onedlho sa však Wendy dozvie pravdu o svojom pôvode: je podhodenec. Hneď po narodení ju vymenili za iné dieťa a Finn ju prišiel odviesť do jej skutočného domova – do kráľovstva Trylov hlboko v horách.
Wendy sa vyberie na cestu do čarovného sveta, o existencii ktorého ani netušila. Je krásny i desivý zároveň a Wendy sa preň musí vzdať starého života a vyrovnať sa s tým, čo ju čaká.


Môj názor:  
Možno príbeh Wendy je už ohratý, no autorka ho dokázala okoreniť Trylmi a ich zaujímavou históriou, ktorá siaha až do ďalekej minulosti.  Okrem toho si ma získala pekne opísanými detailmi preskleneného sídla, čo stál na vysokom útese. Kniha sa číta jednoducho, sama a rýchlo. Takmer každá strana obsahuje zaujímavú a dôležitú informáciu.

Wendy, ktorá po celý svoj doterajší život žila medzi ľuďmi sa náhle musela adaptovať vo FÖreningu, ktorý je jej skutočným domovom. Musí čeliť svojej chladnokrvnej matke Elore, kráľovnej Trylov, ktorá ju ustavične za všetko napomína, stopárovi Finnovi , ktorému začína cítiť niečo viac než len obyčajné kamarátstvo, teda ak sa ich vzťah dal vôbec nazvať kamarátstvom, Vitrom, ktorý sa ju snažili párkrát uniesť a obletovanie nechutného kancelára -_- (ja viem, že tam je iba jedna taká časť, ale nešlo mi tom sem nenapísať) . A ešte aby toho nebolo málo musí sa naučiť ako sa správať vo svete Trylov a hlavne ako sa správa princezná Trylov. Jednoducho jej život sa obrátil o 160 stupňov.

Wendy bola miestami drzá, tvrdohlavá, svojrázna a v krvi jej kolovala tzv. modrá krv. Miestami bola uštipačná a to sa mi na nej páčilo najviac, ale ako náhle sa tam objavila Elora, jej skutočná biologická matka, ktorá bola chladnokrvná , tak sa snažila začať správať o trochu slušnejšie. A svoje pocity v sebe dusila, čo na jej povahu bolo nezvyčajné. No, aj tak som si ju obľúbila.

Som zvyknutá, že ako náhle sa objaví nejaký chlapec pri hlavnej hrdinke, tak z neho šaliem a neviem sa dočkať kedy konečne budú spolu, kedy sa po prvýkrát pobozkajú a kedy zažijú tie nejaké intímnosti. Lenže stopár Finn mňa neohúril. Hoci zbožňujem záhadných chlapcov, ale on mi proste nesadol. Tichý, miestami mrzutý a hlavne strašne zaťažený na Eloru, ktorá sa mu v kuse vŕtala v hlave, a to doslovne.  Ja viem, že je kráľovná, ale medzi nimi to niekedy vyzeralo oveľa  intímnejšie ako medzi ním a Wendy.  Niežeby mi to nejako extra vadilo.  :D Takže keď došlo k prvému bozku, tak som len nechutne zvraštila tvár a čakala, čo sa bude diať ďalej.  Aj tak nechápem čo na ňom Wendy videla.  :D 
A tak som čítala a čítala, v kútiku duše som dúfala, že sa objaví nejaký chlapec, ktorý zabojuje o jej srdce. A našla som! Po prípravách na krst, po pár hádkach s Elorou, po zbližovaní sa s Finnom, po pár kamarátstvach, po smútku za domovom, ........... po pár zaujímavých informáciách, po prvom bozku,...............po odchode bociana,........ po plese, ktorý sa skončil vážne zaujímavo a ďalších nekonečných „po“ som našla toho pravého pre trylskú princeznú Wendy.   Hoci ešte ani jeden z nich netuší ako ten druhý vyzerá a Wendy ani netuší o jeho existencii, som si na 100% istá, že medzi tými dvoma bude oveľa viac než len nenávisť ich dvoch rodov a medzi sebou. Och áno, je to Loki, ktorý sa objavil úplne na konci knihy, presnejšie na 15-tich stranách, ak som dobre počítala :D A ja som z neho P-A-f! Strašne sa teším kedy sa tí dvaja stretnú a viem, že ak medzi nimi niečo bude, okrem puta, ktoré ich spája, a tým putom, je že ani jeden z ich rodičov nemá v láske vlastné dieťa, tak to bude veľmi  zaujímavá dvojica. Takže tým pádom vznikne veľký trojuholník lásky: Finn-Wendy-Loki.  Teda dúfam!  

Ako som už vyššie spomínala Elora, Wendyna mama a zároveň kráľovná, bola chladnokrvná a o kráľovstvo sa zaujímala viac než o svoju vlastnú dcéru, ktorú nevidela takmer osemnásť rokov. Čiže Wendyne sny o tom, že jej pravý rodičia ju budú mať oveľa radšej, ako jej podhodenecká matka, spľasli ako bublina. Celú atmosféru knihy, ktorá sa niesla v tajnostiach, hlavne na začiatku, keď som si lámala hlavu, čo znamená výraz „mänsklig“ , vytvárali hlavne aj vedľajšie postavy. Väčšina z nich bola celkom sympatická napr. Rhys-mänsklig, Rhianon-mänskligka či Willa-trylka. O to menej mi bola sympatickejšia Elora a Finn (Nie, nie je mi ľúto, že som si ich neobľúbila.)
Aj keď Finna veľmi nemusím, rozhodne, nejakou záhadou, sa s Wendy dopĺňajú. Čo ma neskutočne hnevá.

Dedička je proste celkom príjemná kniha a ja sa teším na pokračovanie, lebo koniec Wendynej časti bol otvorený. A ja neznášam otvorené konce! Niežeby Lokiho časť, áno myslím tých 15 strán, mal ideálny koniec. To ma tiež takmer pripravilo o rozum.:D Takže po pokračovaní určite siahnem, už len z toho dôvodu, že na 85% som si istá, že tam Loki bude hrať veľmi dôležitú úlohu! A ten chlapec poriadne zamieša karty! Veď uznajme je to len prvá časť tejto trilógie o Tryloch/Troloch a v ďalších dvoch pokračovaniach sa môže ešte hocičo udiať. A je verím, že nám to vyrazí dych.

P.S Bez debaty má táto trilógia úžasné obálky :3

2 komentáre:

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...