Knihy, ktoré si podľa mňa zaslúžia väčšiu pozornosť

Keď vám, niekto povie, že na vysokej sa učíte len počas skúškového obdobia, tak mu neverte. Klame! Ja som v štádiu, v ktorom ledva dýcham. A bude to ešte lepšie! (Myslím horšie!) Som v stave, keď na knihy mám minimum času, takže na nejakú tú recenziu odo mňa si budete musieť ešte chvíľu počkať. Ale! Keďže sa blížia Vianoce a určite mnohí z vás si lámate hlavu nad tým, akú knihu kúpiť bratovi, sestre alebo sebe, tak mám pre vás pár tipov. Nie sú to tí mainstreomoví autori, ktorých každý ospevuje. Snažila som sa hlavne vybrať takých, ktorých možno ani nepoznáte, ale rozhodne by ste mali. Snažila som sa vybrať knihy, ktoré sú skvelé, niektoré až geniálne, ale nejakým záhadným spôsobom u nás nezažiarili. Doteraz nechápem prečo.


Majú blogy ešte šancu?

Na jednej prednáške som len tak rozmýšľala, čím by som mohla oživiť blog. Je toľko tém, o ktorých by som chcela písať, toľko projektov, ktoré by som chcela rozbehnúť, ale nedokážem si na to  nájsť dostatok času. Ale aj napriek tomu, že to sú tie klasické výhovorky, tak som sa rozhodla, že sa vyjadrím k jednej téme. Pred pár týždňami dozadu som čítala článok o tom ako blogy upadajú do zabudnutia. Bohužiaľ, neviem, na akej stránke som ten článok čítala, ale spomínalo sa tam, že propagácia predmetov z blogov sa presúva na Instagram a Youtube. Pri štatistike som zostala zaskočená. Aj preto som sa rozhodla napísať článok o mojom názore na túto situáciu. Prečo sa ľudia presúvajú na Instagram a Youtube? Čo je zlé na blogoch? Ohrozuje to aj našu knižnú komunitu?

Knedlíček alebo premárnený potenciál

Dumplin sa chystá slimačím tempom do kín, a keďže český preklad s názvom Knedlíček mi už pár mesiacov leží v knižnici, tak som sa rozhodla, že je na čase to konečne prečítať. Rovno sa priznám, že kniha ma neohúrila.
Očakávala som od nej hlboké myšlienky, keďže téma, ktorá sa spomína v anotácii je rozhodne aktuálna. Veľa mladých žien bojuje so svojimi komplexmi, myslela som si, že autorka poukáže na to, že je jedno ako vyzeráte, ak sa cítite dobre vo svojom vlastnom tele. Bohužiaľ, dostala som len obyčajnú plytkú young adultovku, ktorá sa hrá na niečo, čo v skutočnosti nie je. A my všetci dobre vieme, že takých kníh je na knižnej scéne viac než dosť.

Naším nebom bol oceán + ukážka z knihy aj s ilustráciami

Patrick Ness a jeho novinka And the ocean was our sky (recenzia Tu!) sa dočkala aj slovenského prekladu. Naším nebom bol oceán oficiálne vychádza 16. novembra 2018, avšak tento víkend si ju viete zakúpiť už aj na Bibliotéke, ktorá sa koná v Bratislave.
A musím povedať, že dosť ľutujem, že som nepočkala na slovenský preklad. Tá kniha je naživo neskutočne krásna. Ešte krajšia ako môj anglický paperback. A to teraz nemyslím len grafickú stránku knihy, ale aj obsahovú. Navyše rozhodne to nie je plytké čítanie.

Oficiálna obálka
"Nový prekrásne ilustrovaný román Patricka Nessa je variáciou na Bielu veľrybu. Príbeh je síce vyrozprávaný hore nohami, ale v duchu dnes už kultového románu „Sedem minút po polnoci“, ktorým Patrick Ness dobyl srdcia miliónov čitateľov na celom svete. Hlavnou hrdinkou je veľryba Batšeba. So svojím loveckým húfom narazí na mincu s iniciálkami T. W. Kapitánka Alexandra usúdi, že ju tým najobávanejší ľudský námorník Toby Wick vyzýva na súboj. Podľa Batšeby to nemôže byť pravda. Toby Wick je predsa len mýtus, legenda, ktorú si veľryby vymysleli. Je totiž nepredstaviteľné, aby ich nenávidení ľudia mohli premôcť v boji. Ale toto nie je príbeh o Toby Wickovi. Toto je príbeh o hneve, nenávisti a našej potrebe bojovať až do úplného konca, keď už neostáva nič iné len česť a smrť."

Moja premiéra s Marie Lu

S Marie Lu je toto moja premiéra. V živote som od nej nič nečítala, aj keď som sa nie raz chystala, ale poznáte to veľmi dobre. Pri takom kvante skvelých kníh, ktoré vychádzajú sa človek ťažko dopracuje ku každej jednej knihe, ktorú si pridá do to read listu. Nejdem tvrdiť, že po Warcrosse potrebujem od nej každú jednu knihu, ktorá jej zatiaľ vyšla, ale rozhodne potrebujem ďalší diel.

Virtuálne realita je zaujímavá, či už ako téma v knihe alebo na filmovom plátne. Naše možnosti sa každý deň posúvajú a možno raz fikcia sa stane skutočnosťou, ale dovtedy si budeme musieť vystačiť len s knižnou alebo filmovou formou. Úprimne ako tak sa pozerám na moju knižnicu, tak Warcross je jediná kniha, ktorá sa zaoberá virtuálnym svetom. Rozhodne nápad je originálny, ale predsa ju nepovažujem za knihu tohto roka. Možno keby je hlavná zápletka lepšie ukrytá a nedá sa odhadnúť hneď v polovici knihy, tak by tomu mala určite bližšie.

Príbehy, ktoré rozprávala polnoc

Pamätáte si to obdobie, keď v zahraničí veľmi ospevovali Shadow and Bone? Viacerí z nás tajne dúfali, že snáď ju preložia aj u nás. Nakoniec som to s čakaním vzdala a kúpila si ju v angličtine. Priznávam bolo to pár rokov dozadu, kniha vyšla v roku 2012-2013, ku mne sa dostala možno o tri roky na to, ale predsa to sklamanie z tej série ma bolí doteraz. O to s väčšou ostražitosťou som siahla po duológii Six of crows. Nie je to žiadne tajomstvo, že tá séria sa zaraďuje medzi moje obľúbené. A už vôbec nie je prekvapivé, že The language of thorns, v českom  preklade Trnitá řeč, považujem zatiaľ za najlepšie dielo od Leigh Bardugo.

Tretí spáč všetko komplikuje

Určite viacerí z vás poznajú autorku Maggie Stievfater, ktorá napísala sériu Vlci z Mercy Falls, alebo tetralógiu Havraní cyklus, ktorej pred nedávnom vyšiel u nás na Slovensku posledný diel s názov Havraní kráľ. Ja som pred pár dňami dočítala tretiu časť Traja spáči a na poslednú sa len chystám.
A pevne dúfam, že do konca roka sa k nej dostanem.


A aký bol váš september?

Čo sa týka septembra, tak ten bol pre mňa zaujímavý z viacerých dôvodov. Jeden  taký najhlavnejší dôvod je ten, že sa nachádzam v novom prostredí, na ktoré si tak trochu stále zvykám. Svojím spôsobom sa snažím osamostatniť od rodičov, čo sa mi tak trochu stále nedarí, ale podľa mňa som na dobrej ceste. Tým novým prostredím myslím novú školu. Po piatich rokoch na Hotelovej akadémii skúšam šťastie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. A skúste si tipnúť odbor? Editorstvo a vydavateľská prax, takže držte mi palce! Nemyslím si, že sa dostanem k tomu, aby som napísala článok o škole, ale určite sem tam svoje trápenie spomeniem.

Čo sa týka kníh, tak je to taký lepší priemer. Sedem kníh rôznych žánrov. Dokonca dve knihy sú rereadingy! Čo ja zo zásady nikdy nečítam knihy dvakrát, len obľúbené pasáže, ale aj ku tomu sa dostaneme. Stihla som dokonca pozrieť päť filmov (All the boys I´ve loved before (2x), Love Simon, Sierra Burgess is a loser, Set it up a How to be single). Niekto si povie, že to nič nie je, lenže ja si zapnem film max raz mesiac..niekedy ani to nie. a teraz fičím na Priateľoch, lenže pozerám to halabala, keď sa nudím po večeroch.
Súvisiaci obrázok
Zdroj: Tumblr