V súvislosti s touto knihou zazneli asi všetky superlatíva: famózna, úžasná, smutno-vtipná atď. O to ťažšie sa mi toto bude písať. Niežeby som s tými názormi nesúhlasila, práve naopak. Ale prečo opakovať stokrát to isté? Áno, Trevor má pútavý rozprávačský štýl, nezameriava sa úplne na celok ako skôr na časti. Skáče z obdobia do obdobia, miestami sa vracia späť, niekedy veci nechá nevypovedané alebo skôr odpovede okato skrýva medzi riadky. Chronológiu tam teda vážne nehľadajte, čo môže byť trochu problém pri pochopení politickej situácie. Nikoho nepresviedča, že jeho detstvo bolo nespravodlivé, ale poukazuje, že napriek tomu všetkému bolo šťastné. Medzi Trevorovími rodičmi nečakajte lásku za hrob. A hlavne preto, že ich vzťah nebol úplne klasický. Čo ma prekvapilo, pretože som čakala zakázaný príbeh lásky v časoch, keď ľudia rôznej farby pleti nemohli byť spolu. Ale aj napriek tomu práve jeho rodičia zohrali veľkú úlohu v jeho formovaní. Hlavnú zásluhu v to má práve jeho mama, ktorá je dôležitou súčasťou deja. Niektorí s jej rozhodnutiami nemusia súhlasiť, ale myslím, že sa zhodneme, že ide o pozoruhodnú ženu a jej výchova tiež nebola dvakrát úplne podriadená konvenciám. Jej viera, či už k bohu alebo viera v syna, ovplyvnila a hlavne formovala Trevora. Ponúkla mu možnosť vidieť svet inými očami a hlavne už od malička mu vštepovala, že je hodný tohto sveta. 

Ako som už spomínala, Trevorov život poukazuje na svet vo viacerých farbách než je len biela a čierna. A síce sa zaplietol do vecí, ktoré ho nachvíľu stiahli na temnejšiu stranu zákona, tak aj napriek tomu sa dokázal tomu postaviť čelom. A síce strach z matky v kontraste zo strachom z väzenia robia celú situáciu v knihe o niečo viac komickejšou, tak ono to taká sranda v tej chvíli asi naozaj nebola. 

Čo nás privádza ku komickej stránke knihy. Humor zmierňuje viac než len jednu situáciu. Aj keď to nečakáte, možno pri určitých scénach ani nedýchate, predsa je tam niečo čo vám tú hrôzu naruší a rozosmeje, prípadne vám odláka myšlienky k ľahším témam. A to autorovi ide, a veľmi dobre. Nielenže dokáže stupňovať napätie, ale zároveň dokáže v správnom čase zareagovať a poukázať aj na tú druhú stránku situácie. Ale niekedy je to na veľmi tenkej hranici.  

Vinný od narodenia skrýva trpkosť zo života za humor. Potom to nevyznie až tak drasticky, ale aj napriek tomu, niektoré scény vám ostanú v pamäti veľmi dlhú dobu. Píšem z vlastnej skúsenosti, keďže knihu som dočítala ešte v auguste, ale poslednú kapitolu mám v pamäti vypálenú. Možno humor trochu odľahčí atmosféru, ale vážnosť situácie stále ostáva. Aj preto slovné spojenie smutno-komický túto knihu dokonale vystihuje. Je to smutné, neférové, ale aj napriek tomu to autor podáva s ľahkosťou a vtipom. Trevorov príbeh podáva nový pohľad na svet, aspoň pre mňa, aký sme zatiaľ nemali možnosť spoznať. A veľmi veľkým plusom je spôsob, akým sa rozhodol podať svoj životný príbeh. Nie je to o tom, ako sa stal slávnym, ale ide o útržky spomienok chlapca, ktorým kedysi bol.