Neexistuje autor, ktorý by nás svojimi knihami/ príbehmi neohúril, až tak, že ho milujeme čím ďalej tým viac. Až to prekračuje normálne medze platonickej lásky, ktorá môže vzniknúť medzi čitateľom a autorom respektívne jeho knihou, a nezáleží, že autor o tom ani netuší, že nejaký taký človek existuje. Proste je to láska! Aspoň jednosmerná. Alebo sympatia? To je jedno. Jednoducho chcem povedať, že ten osudný autor nás ohúril príbehom až tak, že sa rozplývame iba pri spomenutí jeho mena alebo názvy knihy. A sme celý nadšený, že môžeme o nich diskutovať s niekým, kto toho autora obľubuje tiež.
Lenže zvyčajne tých autor máme aj chuť zabiť. Prečo? Jednoduchá otázka, na ktorú existuje jednoduchá odpoveď. Cliffhanger!!! Alebo po našom otvorený koniec. A to nás čitateľov dokáže úplne rozčúliť a rozzúriť do nepríčetnosti. Ale skôr ako stihneme vybuchnúť v návale zlosti, pri ktorom občas hrešíme, stihneme autora aspoň na pár sekúnd až minút znenávidieť a zároveň nemo zízame na poslednú vetu, ktorá nám doslova zničila deň alebo aspoň hodinu z dňa.