Zdroj: Tumblr

Povinné čítanie je pre mnohých utrpenie, a to nie len pre tých, ktorí knihy nečítajú a považujú to za stratu času, ale aj pre mnohých knihomoľov. Či už sa jedná o čitateľský denník na základnej škole alebo povinné čítanie na strednej. Úprimne, ja som nikdy nebola ani z jedného nadšená. Áno, rada čítam, ale neznášam, keď mi niekto diktuje, čo mám kedy čítať.

Na základnej som aspoň bola motivovaná, čo sa týka čitateľského denníka. Prví piati, ktorí odovzdali čitateľský denník dostali odmenu. Farebné pero a lízatko.
Ale výhoda toho obdobia bola, že aspoň vtedy som čítala slovenských autorov. Daniel Hevier alebo Krista Bendová to boli autori, na ktorých som vlastne vyrastala. A samozrejme, Dobšinský.  Škoda, že moja láska k týmto autorom umrela ešte skôr než začala....

Pomaly už vyťahujem svetre a chystám zásobu sviečok, pretože prichádza jeseň, ktorú ja tak strašne obľubujem. Leto, ktoré bolo pre mňa dosť náročné hlavne, čo sa týka z tej citovej stránky, ale určité veci potrebujú čas a tiež vyčerpávajúce. Aj to bol dôvod, prečo som sa tak trochu odmlčala. Či už tu alebo na instagrame. Ale pomaly sa dostávam do starých koľají. Bola som taká malá kôpka nešťastia, ktorá doma chcela byť najskôr stále a potom čo najmenej. Takže v auguste som sa snažila byť v robote, čo najdlhšie či už časovo alebo mi nerobilo problém robiť sedem dní v týždni bez prestávky. A stále to moje rozhodnutie neľutujem, aj keď sa to dosť odrazilo na knihách. Popri tom všetkom sa mi podarilo prečítať 4 knihy z toho jeden je krátky komiks pre dievčatá.

Zdroj: tumblr

Všetci poznáme knihy, ktoré nás chytia hneď od prvej strany, potom sú tu tie, pri ktorých zo začiatku trochu trpíme a nakoniec sú tu tie, ktorým dáme xy šancí, ale jediné, čo z toho máme je bolesť hlavy a prípadne čitateľská kríza. Je mi to ľúto, že Rengátov musím zaradiť do tejto skupiny.
Marissu Meyer ako autorku mám strašne rada. Jej Mesačné kroniky sú originálne a ja ich naozaj zbožňujem. Keď som zistila, že mám možnosť si Renegátov vypýtať od albatrosmedia na recenziu, tak som neváhala. Predsa je to Meyerová, čo sa môže pokaziť? Všetko.

Myslím, že nie som jediná, ktorá má so súčasnou slovenskou tvorbou problém. Zvyčajne to je práve slovenské prostredie, ktoré v knihách veľmi nemusím alebo autorove zápletky, ktoré mi fakt nesadnú a nemôžem si pomôcť, ale vtedy fakt prevraciam očami ako na bežiacom páse. Avšak posledné mesiace ma prekvapilo pár slovenských kníh, ktoré boli naozaj dobré. Či už Spútaní časom od Marina Repu alebo Navždy od autorky Maya Sinay. (Strašne sa teším na jej novú knihu!) Obidve knihy ma prekvapili a rozhodla som sa aj vďaka nim skúsiť ešte nejakých iných slovenských autorov.
Dopracovala som sa ku Kataríne Holetzovej a Hane Repovej. Dve úplne odlišné knihy, ale obidve boli nesmierne pútavé a prekvapili ma.

Pred pár dňami som dočítala novú knihu od Patricka Nessa. A moje pocity ohľadom tejto knihy sú viac než jasné. Patrick Ness má podľa mňa skrátka dar písať príbehy, ktoré dokážu niečo predať mne ako čitateľovi. Zatiaľ v každej jednej knihe od neho, čo som čítala som našla malé posolstvo alebo myšlienku, ktorá v určitom smere zmenila moje zmýšľanie k určitej téme/situácii atď. Skrátka Ness dokáže nenútene ukázať aj inú stránku príbehu než len tú akčnú a vypätú atmosféru, ktoré zvyčajne niektoré knihy majú. A čo je najlepšie každá jedna kniha od neho je iná, originálna a dokáže mi niečo nové dať.

Určite ste už o Projekte Kronos počuli. Debut mladého autora Pavla Bareša je u našich susedov ospevovaná z každej strany a naozaj žerie chválu všade kam sa kniha dostane. Myslím, že to je dosť veľké lákadlo pre tých, ktorí knihu ešte nečítali, pretože tie nadšené ohlasy robia knihe dosť veľkú reklamu. Ak sa pýtate, prečo by ste mali uprednostniť práve Projekt Kronos pred ostatnými knihami, tak odpoveď je celkom jednoduchá: Je to sakra dobré! Ale ak potrebujete viac než len túto jednoduchú vetu, tak som spísala pre vás pár bodov, ktoré sa mi páčili, ale aj pár, ktoré mi vadili.

Prečo si prečítať Projekt Kronos?