Všetci poznáme knihy, ktoré nás chytia hneď od prvej strany, potom sú tu tie, pri ktorých zo začiatku trochu trpíme a nakoniec sú tu tie, ktorým dáme xy šancí, ale jediné, čo z toho máme je bolesť hlavy a prípadne čitateľská kríza. Je mi to ľúto, že Rengátov musím zaradiť do tejto skupiny.
Marissu Meyer ako autorku mám strašne rada. Jej Mesačné kroniky sú originálne a ja ich naozaj zbožňujem. Keď som zistila, že mám možnosť si Renegátov vypýtať od albatrosmedia na recenziu, tak som neváhala. Predsa je to Meyerová, čo sa môže pokaziť? Všetko.


Renegátov mám rozčítaných odkedy mi kniha prišla. Ale veľký pokrok, čo sa čítania týka u mňa nečakajte. Veľmi som sa neposunula. Snažila som sa každý deň prečítať aspoň jednu, ale potom som to vzdala a sem tam, keď zavadí môj pohľad o knihu, tak po nej siahnem. Lenže...  Všetky postavy mi lezú na nervy a úprimne ich osud mi nejaké vrásky na tvári nerobí. Na tejto knihe mi prídu zaujímavé len tie ich super schopnosti. Zvyšok mi príde nudný a pre mňa nezaujímavý.

Snažila som sa dať šancu Nove a aj Adrianovi, lenže obidvaja veria vo svoju pravdu a aj keď autorka neurčila dobrú a zlú stranu doslovne, približne som si domyslela, ako celé sa to uzavrie. Mrzí ma to, ale toto bude jedna z tých kníh, ktoré tak skoro nedočítam. Možno v blízkej budúcnosti, ale veľmi o tom pochybujem, keďže som v tom štádiu, že keď sa na knihu pozriem prejde ma všetka chuť čítať.

Som niekde pred polovicou, ale na to, že to je kniha o super hrdinoch je tam žalostne málo akcie a dej sa výrazne neposúva. Stojím na jednom mieste a stále čítam o tom ako jedna strana obviňuje tú druhú. A to ma strašne vyčerpáva a moju myseľ to nejako extra ani nezaujíma. Viacerí vravia, že akcia sa nachádza ku koncu, ale úprimne ja ani neviem, či sa toho konca dožijem. Ani jedna postava si ma nezískala a pochybujem, že sa to nejako zmení. Očakávala som niečo iné. Takže neviem, čo si o tom mám myslieť.

Som z Renegátov sklamaná aj keď ich nemám prečítaných. Ale sú knihy, pri ktorých viem, že ma nesklamú a nechcem sa strácať čas s knihou, pri ktorej viem, že ma to nebaví a je malá pravdepodobnosť, že ma to bude baviť. Marissa píše skvelo, ale mám pocit, že toto bol trochu krok vedľa.  Hlavne čo sa týka môjho výberu. Veľmi rozmýšľam, že či tej knihe dám šancu do konca tohto roka alebo či ju mám dať do súťaže, ktorú pre vás chystám.Vždy sa snažím knihu dočítať, ale pri tejto knihe je to boj, takže o jej osude stále rozmýšľam.

Čo robíte vy, keď vám kniha nesadne? Snažíte sa ju dočítať, nech to trvá koľko chce alebo sa radšej idete venovať knihám, o ktorých viete, že vás nesklamú?