Ovplyvňuje to môj život? Ani nie.
Ovplyvňuje to moju peňaženku? Ani neviete ako.
Keď som dočítala poslednú časť zo série The Dark Artifices (Tajomná temnota) od Cassandry Clare, tak som si povedala, že s ňou končím. Autorkinu tvorbu mám rada, až na pár výnimiek ako sú Pekelné stroje - prepáčte, ale fakt nechápem ten milostný trojuholník a jeho riešenie. Svet tieňolovcov ma baví, bavia ma postavy, humor a dokonca aj štýl autorky, ktorý je často kritizovaný. (Nech to znie akokoľvek čudne, tak knihy od Cassandry mi neskutočne zlepšili angličtinu a to nemyslím teraz len slovnú zásobu.) Jej knihy patria medzi moje gulity pleasures, ale nie sú to knihy, pri ktorých sa hanbíte, že ich máte radi. Skôr je to o tom, že všetky jej knihy sú rovnaké. Svoje námety recykluje, niekedy prinesie niečo nové, ale základ deja je vždy o tom istom. A keď čítate jej knihy už niekoľko rokov, tak skrátka vás to zunuje.
Niektorí možno viete, že mám trochu alergiu, keď sa v knihách využíva nejaká rovnaká šablóna, ktorá so sebou neprinesie nič nové. Tým nechcem tvrdiť, že to je nevyhnutne zlé. Nazvime to ako moja osobná deformácia, ktorá mi kazí zážitok z kníh, ktoré využívajú nejaké rovnaké a nemenné postupy. Hoci na 100% som si istá, že medzi mojimi obľúbencami sa nájdu knihy, ktoré zapadajú presne do tejto kategórie. Takže treba to brať s nadhľadom, keďže to ovplyvňuje ešte ďalších mnoho iných faktorov. Napríklad citový vzťah, ktorý som si počas rokov vybudovala k autorovej/autorkinej tvorbe. Čo je nevýhoda pre debutujúcich autorov. Stačí si pozrieť článok dozadu o Krvavej dedičke.
Je veľmi ťažké sa pozrieť na niečo, čo máte radi kritickým okom. Ale ak chce byť človek objektívny nemal by hodnotiť veci podľa dvoch rôznych meradiel. Takže nech akokoľvek Clare a jej knihy mám rada, aj napriek tej telenovele, ku ktorej sa dostaneme, tak skrátka nemôžem dať jej najnovšej knihe - Chain of gold, plný počet hviezdičiek. To by potom nebolo fér k vyššie uvedenej knihe - Krvavá dedička alebo hocijakej inej knihe, ktorej som vyčítala používanie šablón. A keď už spomíname šablóny... Nech začnete s hocijakou knihou od Clare, tak všetky majú spoločné pár vecí, ktoré sa opakujú dookola:
- Násťroční tínedžeri zachraňujú svet. (Čo sám o sebe problém nie je, ide o YA literatúru.)
- The Clave (slovenčine Sesia? Opravte ma, ak sa mýlim, fakt si nepamätám slovenský preklad), je to neuveriteľné, ale vždy predstavuje nejaký problém. Presnejšie jej členovia. Automaticky sa už pripravujem na nesympatické postavy, ktoré budú pretláčať svoj názor bez toho, aby aspoň nachvíľu porozmýšľali, že či to vôbec dáva zmysel.
- Clare je skrytá drama queen, ktorá dokáže napísať hotovú telenovelu na 600 stranách. Vždy to je mexická telenovela, či už medzi hlavnými hrdinami alebo vedľajšími. Niekedy je to veľmi melodramatické a nie vždy to človeku sadne.
- Spisovateľka samú seba vykráda - čo nie je novinka, keďže vykráda nielen seba, ale aj iné autorky. V niektorých knihách vidieť inšpiráciu od iných autoriek, ale úplne v pohode používa svoje nápady, ktoré čiastočne recykluje. Ale aj napriek tomu, že využíva ten istý nápad dookola, a my jej to (skoro) všetci žerieme, tak dokáže prísť s niečím novým, hlavne čo sa týka vzťahov. Neviem koľko toho má Clare napozeraných telenoviel a kde hľadá inšpiráciu, ale keď už nedokáže vymyslieť nič nové po dejovej stránke, tak milostné vzťahy jej idú. Kombinuje všetky možné typy lások, stereotypy, experimentuje a prináša nové a nové veci. Aspoň v mojich očiach. (Trio Kieran, Cristina a Mark - polyamoria, pre mňa rozhodne najväčšie prekvapenie.)
Autorka svoj svet žmýka z každej jednej strany a každou jednou novou knihou cítiť, že už pomaly nemá čo nové ponúknuť. Pri TMI to bolo niečo nové, predsa to vyvolalo dosť veľký BUM vo svete, stačí si pripomenúť nevydarený film aj seriál. Ďalej tu máme TID, čo tiež bolo niečo nové. Nové prostredie v podobe viktoriánskeho Londýna je veľmi lákavá predstava, navyše zasahuje to do žánru steampunk, takže relatívne to je stále niečo nové. Takmer z každého jedného hľadiska. Lenže TDA už tak trochu vykráda predošlé dve série. A nie je to také prekvapivé, pretože po 9 knihách písať zas o tom istom... Ale v mojich očiach stále zaraďujem túto sériu medzi jej najvydarenejšie. Uvidíme, čo prinesie TLH. Zatiaľ to má slušný nábeh, hoci niektoré postavy sú dosť nemastné - neslané. Ale stále to považujem za celkom solídny začiatok. Nemôžem zabudnúť na poviedkové knihy, v ktorých mám medzery, ešte som sa ku všetkým nedostala, ale dúfam, že tento rok to napravím, hoci ak mám byť úprimná, až tak sa na ne neteším. (Zatiaľ mám za sebou The Bane Chronicles, prvú časť The Eldest Curses.)
Takže ako vidíte, chcieť prestať môžem, ale vyzerá to tak, že dokým Clare bude písať, ja si jej knihy budem kupovať. Možno by mi pomohlo, keby jej knihy nemajú tak pekné obálky. A keby nie som taká povrchná. (Dobre vieme, že toto je problém.) Nevadí mi, že recykluje, viem čo od jej kníh môžem očakávať, čo je na jednej strane výhoda. Takže vyzerá to tak, že kým Clare bude písať, ja si jej knihy budem kupovať. Už len možno z pocitu nostalgie.
Ako ste na tom s CC vy? Patríte k fanúšikom alebo ju obchádzate?