Dospievanie je náročné obdobie, keď človek hľadá sám seba, cíti sa byť nepochopený a na všetko sám. Je to vďačná téma, čo sa týka literatúry, pretože dospievanie je síce náročné, ale zároveň to obdobie každý jednotlivec prežíva inak. Je len na autorovi ako sa rozhodne tému spracovať.
1987. There's only one person who has ever truly understood fourteen-year-old June Elbus, and that's her uncle, the renowned painter Finn Weiss. Shy at school and distant from her older sister, June can only be herself in Finn's company; he is her godfather, confidant, and best friend. So when he dies, far too young, of a mysterious illness her mother can barely speak about, June's world is turned upside down. But Finn's death brings a surprise acquaintance into June's life--someone who will help her to heal, and to question what she thinks she knows about Finn, her family, and even her own heart. At Finn's funeral, June notices a strange man lingering just beyond the crowd. A few days later, she receives a package in the mail. Inside is a beautiful teapot she recognizes from Finn's apartment, and a note from Toby, the stranger, asking for an opportunity to meet. As the two begin to spend time together, June realizes she's not the only one who misses Finn, and if she can bring herself to trust this unexpected friend, he just might be the one she needs the most.
Tell the Wolves I'm home vyšla v roku 2014 aj v českom jazyku, pod názvom Řekni vlkům, že jsem doma a rozvírila vody v knižnom svete. Aspoň teda, čo si pamätám. Niektorí knihu označovali za úžasný debut a iní zas patrili ku skupine, ktorým kniha nesadla. V tej dobe som sa knihe vyhýbala, nezaujala ma. Nakoniec som ju vyhrala v súťaži a odvtedy mi kniha ležala na poličke bez toho, aby som ju vôbec registrovala.
Bola to obrovská chyba. Je pravda, že vždy, keď som ju chytila do ruky, tak ma vystrašili malé písmená. Ale zrejme až teraz bol ten správny čas. Je to síce obyčajný príbeh, ktorý keby vyjde teraz, tak v zahraničí rozprúdi vody oveľa viac. Kniha pracuje s témou diverzity, ale treba si uvedomiť, že v tej dobe knižný trh nebol až tak presýtený podobnými knihami. Okrem toho to nie je hlavná téma knihy, ale pôsobí to len ako taký sprievod ku hlavnej dejovej linke
June, štrnásťročné dievča, bojuje so svojou osobnosťou, snaží sa pochopiť, prečo jej ju staršia sestra neznáša a vyrovnáva sa s tým, že je outsiderom. Jediný človek, ktorý ju chápe, jediný jej priateľ, je jej strýko Finn. Lenže po jeho smrti na chorobu, ktorá sa vyslovuje u nich doma šepotom sa začnú diať udalosti, v ktorých sa June musí rozhodnúť, či sa nechá strhnúť pocitmi alebo si zachová chladnú hlavu.
Kniha je plná aktuálnych tém, ktoré riešime všetci počas toho, keď bojujeme doslova sami so sebou. Autorka nepoučuje, nevyťahuje na vás tie citáty, akí sme všetci jedineční a podobne. Postupne ukazuje pomocou June, že to keď je človek iný ešte neznamená, že je pre tento svet zlý. To ako budete vnímať June je len na vás. Niekomu sa môže zdať sebecká, iným zas stratená, ja sa prikláňam k tej druhej možnosti. Okrem nej sa tam objavuje aj iná postava, ktorá sa vymyká štandardu spoločnosti. Dej nielen podporuje diverzitu, ale tiež ponúka trochu iný pohľad na spoločnosť ako takú. Aj vďaka tomu, že June nebola ako jej rovesníčky a mladí ľudia v okolí, nachádza oporu u ľudí, ktorí sú vekovo síce starší, ale dokážu si navzájom pomôcť. Síce nezapadnú úplne, ale postupne zisťujú, že tak to má byť a tak je to správne.
Je zaujímavé sledovať June ako sa vyrovnáva so svojimi pocitmi. Uvedomenie, že miluje niekoho ku komu by nemala pociťovať až tak vrúcne city ju desí. Od prvých strán je však samozrejmé, že aj keď to zapiera, tak svoje pocity a myšlienky neovplyvní. Za svoje city sa hanbí, avšak horšie znáša fakt, že celý ten čas žila ako keby v bubline nevedomosti. Po Finnovej smrti postupne zisťuje, že celé tie roky žila v klamstve. Finn nebol jediný, kto mal tajomstvo a svojím spôsobom to June zraňuje.
Otvára sa mnoho nových liniek, ktoré nie sú úplne dokončené a vyvolávajú mnohé otázky. Vzťahy v rodinách sú komplikované a rodina June je tým pravým príkladom. Smútok, žiarlivosť, ale i pocit viny a klamstvá sprevádzajú nielen June, ale aj členov rodiny, ktorí sa nedokázali zmieriť s tým, akým smerom sa ich život uberal.
Je to krásny príbeh, aj keď miestami čudný a iný, plný bolesti, výnimočných priateľstiev, súrodeneckej rivality, klamstiev, žiarlivosti, ale predovšetkým uvedomenia si, že všetci bojujú so svojimi démonmi inak. Veľmi dôležitá je atmosféra knihy, ktorú dotvárajú autorkine opisy, niektorých pasáží a scenérií. (Netreba vám pripomínať, že som si ich užívala do poslednej bodky.) Autorka sa nebojí experimentovať s opismi a myšlienkami. Len málokto by šiel tak do hĺbky a dotýkal sa tém, ktoré sú pre spoločnosť iné, možno až zakázané. Veľmi dôležité je aj obdobie, v ktorom sa dej odohráva. Aj to robí knihu inou a možno trochu výnimočnou.
Tell the wolves I'm home je citlivý príbeh, ktorý si mňa získal a lomcoval s mojimi emóciami. Nie je to príručka, ktorá vás naučí spracovať svoj žiaľ alebo ako sa vyrovnať napríklad s rivalitou. Skôr poukazuje na výsledok toho, čo sa môže stať, keď necháte so sebou lomcovať emócie, keď neviete spracovať svoju žiarlivosť a do akej miery to môže ovplyvniť nielen váš život, ale aj život vašich blízkych. A nakoniec zistíte, že nenávisť vás len robí zatrpknutým, ale to už nie je príbeh June....