Na jednej prednáške som len tak rozmýšľala, čím by som mohla oživiť blog. Je toľko tém, o ktorých by som chcela písať, toľko projektov, ktoré by som chcela rozbehnúť, ale nedokážem si na to  nájsť dostatok času. Ale aj napriek tomu, že to sú tie klasické výhovorky, tak som sa rozhodla, že sa vyjadrím k jednej téme. Pred pár týždňami dozadu som čítala článok o tom ako blogy upadajú do zabudnutia. Bohužiaľ, neviem, na akej stránke som ten článok čítala, ale spomínalo sa tam, že propagácia predmetov z blogov sa presúva na Instagram a Youtube. Pri štatistike som zostala zaskočená. Aj preto som sa rozhodla napísať článok o mojom názore na túto situáciu. Prečo sa ľudia presúvajú na Instagram a Youtube? Čo je zlé na blogoch? Ohrozuje to aj našu knižnú komunitu?

Dumplin sa chystá slimačím tempom do kín, a keďže český preklad s názvom Knedlíček mi už pár mesiacov leží v knižnici, tak som sa rozhodla, že je na čase to konečne prečítať. Rovno sa priznám, že kniha ma neohúrila.
Očakávala som od nej hlboké myšlienky, keďže téma, ktorá sa spomína v anotácii je rozhodne aktuálna. Veľa mladých žien bojuje so svojimi komplexmi, myslela som si, že autorka poukáže na to, že je jedno ako vyzeráte, ak sa cítite dobre vo svojom vlastnom tele. Bohužiaľ, dostala som len obyčajnú plytkú young adultovku, ktorá sa hrá na niečo, čo v skutočnosti nie je. A my všetci dobre vieme, že takých kníh je na knižnej scéne viac než dosť.

Patrick Ness a jeho novinka And the ocean was our sky (recenzia Tu!) sa dočkala aj slovenského prekladu. Naším nebom bol oceán oficiálne vychádza 16. novembra 2018, avšak tento víkend si ju viete zakúpiť už aj na Bibliotéke, ktorá sa koná v Bratislave.
A musím povedať, že dosť ľutujem, že som nepočkala na slovenský preklad. Tá kniha je naživo neskutočne krásna. Ešte krajšia ako môj anglický paperback. A to teraz nemyslím len grafickú stránku knihy, ale aj obsahovú. Navyše rozhodne to nie je plytké čítanie.

Oficiálna obálka

"Nový prekrásne ilustrovaný román Patricka Nessa je variáciou na Bielu veľrybu. Príbeh je síce vyrozprávaný hore nohami, ale v duchu dnes už kultového románu „Sedem minút po polnoci“, ktorým Patrick Ness dobyl srdcia miliónov čitateľov na celom svete. Hlavnou hrdinkou je veľryba Batšeba. So svojím loveckým húfom narazí na mincu s iniciálkami T. W. Kapitánka Alexandra usúdi, že ju tým najobávanejší ľudský námorník Toby Wick vyzýva na súboj. Podľa Batšeby to nemôže byť pravda. Toby Wick je predsa len mýtus, legenda, ktorú si veľryby vymysleli. Je totiž nepredstaviteľné, aby ich nenávidení ľudia mohli premôcť v boji. Ale toto nie je príbeh o Toby Wickovi. Toto je príbeh o hneve, nenávisti a našej potrebe bojovať až do úplného konca, keď už neostáva nič iné len česť a smrť."

S Marie Lu je toto moja premiéra. V živote som od nej nič nečítala, aj keď som sa nie raz chystala, ale poznáte to veľmi dobre. Pri takom kvante skvelých kníh, ktoré vychádzajú sa človek ťažko dopracuje ku každej jednej knihe, ktorú si pridá do to read listu. Nejdem tvrdiť, že po Warcrosse potrebujem od nej každú jednu knihu, ktorá jej zatiaľ vyšla, ale rozhodne potrebujem ďalší diel.


Virtuálne realita je zaujímavá, či už ako téma v knihe alebo na filmovom plátne. Naše možnosti sa každý deň posúvajú a možno raz fikcia sa stane skutočnosťou, ale dovtedy si budeme musieť vystačiť len s knižnou alebo filmovou formou. Úprimne ako tak sa pozerám na moju knižnicu, tak Warcross je jediná kniha, ktorá sa zaoberá virtuálnym svetom. Rozhodne nápad je originálny, ale predsa ju nepovažujem za knihu tohto roka. Možno keby je hlavná zápletka lepšie ukrytá a nedá sa odhadnúť hneď v polovici knihy, tak by tomu mala určite bližšie.