Žijeme v precitlivenej dobe, keď si človek musí dávať pozor, že čo napíše, povie, alebo ako sa prezentuje. Náhodné gesto alebo zlý výber slov môže uraziť nielen jednotlivcov, ale aj skupiny. Ako vnímať literatúru, ktorá experimentuje s menšinou na filozofickej úrovni? Je to provokácia? Urážať sa alebo sa ju snažiť pochopiť?
Frankissstein spája klasickú literatúru a novodobú technológiu vo všetkých možných smeroch. Na jednej strane tu máme dejovú linku s Mary Shelleyovou, na druhej strane zas máme súčasnosť na čele s Ry, ktorý je trans. Mary, teda Ry, si prešiel hormonálnou zmenou, operáciou prsníkov, rozpráva o sebe v mužskom rode, ale zároveň zastáva názor, že nie je len jeden rod. Victor Stein je zas filozof a vedec, ktorý skúša nemožné. Medzi týmito dvoma vznikne vzťah, ktorý je miestami toxický. Kým Ry sa zamiluje, Victor skúma nové a nové veci. Netreba pripomínať, že v knihe sa nájdu aj sexuálne scény, ktoré sú explicitné. Záleží na čitateľovi, že či ich bude považovať za erotické alebo nechutné. Nehovoriac o sexbotoch, o ktorých je prvá polovica knihy. Konzervatívny čitateľ môže mať s knihou nie jeden menší problém.
Prvá dejová línia sa zaoberá s Mary Shelley. Autorka nám približuje jej život a zároveň podsúva filozofické otázky, ktoré v druhej dejovej línii, čiže v súčasnosti, rozoberá a snaží sa na ne odpovedať. Výber mien a miest nie je náhodný. Tak ako Mary Shelley obklopovala skupina ľudí, tak Ry stretáva ľudí, ktorých mená vychádzajú z pôvodných mien - Ron Lord - Lord Byron. Dokonca aj povahovo, prípadne názormi sú si postavy podobné. Bol to zámer, aby autorka podchytila problematiku? Svojím spôsobom áno. Téma ako poraziť smrť je v knihe stále častejšia. Ďalšia dôležitá a podstatná téma je problematika umelej inteligencie, ktorú postavy preberajú stále dookola. Do toho vzťah Ry a Steina a máme tu love story, ktorá v skutočnosti je vďaka filozofovaniu v úzadí. Pretože hlavná téma je stále ako poraziť smrť.
Román prináša kopu filozofických otázok, na ktoré autorka nie vždy dostatočne zodpovie. Ide o inteligentný román? Ten, kto si knihu prečíta a komu sadne, bude určite celý tento námet a spracovanie považovať za originálne, inteligentné a nekonvenčné. Z môjho pohľadu ako čitateľa, ktorému to úplne nesadlo, si nie som úplne istá označením inteligentný román. Miestami som sa cítila pohoršená, slovník postáv bol na mňa príliš vulgárny - aj keď stále to môže byť prekladom. A to sa nepovažujem za čitateľa, ktorý je náchylný na témy a pod.
Ako vnímať Frankisssteina a celkovo literatúru, ktorá posúva hranicu medzi témami a ich spracovaním? Rozhodne je to niečo, čo na trhu len tak nenájdete. Či už nápadom alebo spracovaním. Svojím spôsobom je to prerozprávanie Frankensteina, ktorý je založený na filozofických otázkach a trochu experimentovania. Zároveň ale reprezentuje určitú menšinu. Poburujúci ale pre niekoho môže byť spôsob vyjadrovania postáv. Taktiež román má špecifický humor, ktorý treba brať s rezervou. Je to iné, rozhodne nebudem knihu len tak niekomu odporúčať. Ale ak chcete skúsiť niečo iné, tak rozhodne po tvorbe Jeanette Winterson siahnite. Už len z dôvodu, že autorka dokáže zaujímavo písať a rozvíjať rôzne myšlienkové pochody rôznymi smermi. Nebojí sa ukázať svoje postoje a prenáša to aj na svoje postavy. Je to citelné, ale stále vierohodne podané. Bez urážok, s humorom, ale zároveň stále tabu témou v našich končinách.