Takže po takom dlhom čase som späť! Plná elánu a ešte aj s nadšeným názorom na knihu, ktorá sa považuje za jeden z najlepších románov 20. storočia. Síce ja nemám tú právomoc rozhodovať, čo je to najlepšie v literatúre, ale určite nejdem oponovať tomuto tvrdeniu. Ak poviem, že som doteraz nič podobné nečítala a už ani čítať nebudem, tak vás to možno neprekvapí, pretože často mávam tento pocit, ale tomuto sa fakt nič nevyrovná. A ak by som mala zo všetkých kníh, ktoré som čítala vybrať len jednu, pri ktorej mi nie raz brada padala údivom, tak by sa Majster a Margaréta a Hodiny z olova pobili o prvé miesto. 

Skôr než spustím tie moje ódy, tak je zaujímavé ako román vznikal. Autor ho písal síce v rokoch 1928 - 1940, ale pre svoju ťažkú chorobu zraku, ktorá ho postihla koncom tridsiatych rokov román musel diktovať. Okrem toho režim nebol k Bulgakovi veľmi naklonený, takže cenzúra nás vo všetkých slovenských prekladoch ukrátila približne o 15% textu. Toto nové necenzúrované vydanie prináša celý príbeh. Okrem toho Bulgakov nemal dlhý a bezstarostný život, ale to si už viete nájsť aj vy, ak vás to zaujíma. Je to zaujímavé čítanie.

V prvom rade je na vás ako budete príbeh Majstra a Margaréty vnímať. Príbeh o láske? Politická satira? Fantastická rozprávka? Príbeh o podstate bytia? Máte na výber z viacerých možností a všetky sú správne. Majster a Margaréta je kniha, ktorá je rozdelená na dve časti a ponúka naozaj zamotaný príbeh v príbehu. Ale interpretovať tento príbeh by bolo na dlho a prenechám to ľuďom, ktorí to vedia robiť a robia to dobre. 

Ja len môžem písať ódy, ako sa mi tá kniha páčila a ako som si ju užila od začiatku do konca. Námet, ktorý berie dych je hneď prvá vec, ktorá v čitateľovi vyvolá dve myšlienky: buď to bude fiasko alebo to bude úplný vrchol. Satan, ktorý príde navštíviť Moskovčanov s úmyslom potrestať ich za ateizmus, je obalený do situácií, ktoré vás nútia sa smiať, pretože je to komické, až do tej chvíli, keď si uvedomíte, že pod tou humornou stránkou sa skrývajú hrozné veci a vy by ste sa smiať nemali. Bulgakovov humor je ale niečo, čo mi vážne sadlo a ja som sa naozaj nemohla ubrániť smiechu. Aj keď v skutočnosti nechcem vedieť, čo to o mne ako o človeku vypovedá. Hranica, na ktorej autor balancuje je veľmi tenká a miestami naozaj nešetrí, či už satirou alebo absurdnosťou. 

Ako som spomínala je to príbeh v príbehu, ktorý je založený hlavne na symboloch. Ani neviem, či by som ich mala pár vymenovať, ale svojím spôsobom by to mohlo byť považované za spoiler. Takže o nich pomlčím, ale väčšina postáv symbolizuje nejakú biblickú/historickú bytosť. Internet sa na niektorých symboloch zhoduje, pri niektorých sú zas interpretácie rôzne. Viem, znie to dosť šialene, ale obsah tej knihy je ešte pomätenejší. Lietajúca žena na prasati, seansy, čierna mágia, čarodejnice a v neposlednom rade zmätení ľudia. Moskva sa na sedem dní premení na miesto kde sa vaše peniaze môžu premeniť na valuty alebo obyčajný papier, v horšom prípade môžete prísť o hlavu alebo skončiť v blázinci. 

Začiatok je celkom nevinný, ale už prvé kapitoly naznačujú veci, ktorým obyčajný človek nezabráni. A hneď ako sa objaví prvá obeť dej naberá na obrátkach. Teoreticky hlavná postava v podobe Majstra nemá na spád deja veľký vplyv, dá sa povedať, že je len taký pozorovateľ svojho osudu a celého fiaska sa ledva zúčastňuje. Na stupňovanie deja slúžia hlavne vedľajšie postavy, prípadne Wolland, ktorý symbolizuje hlavného Satana a jeho partička, ktorá Moskvu otočí hore nohami. Autor, ale pre istotu nič nenecháva na náhodu a využíva prostredie, ktoré sa strieda rýchlejšie než sme v iných knihách zvyknutí. Po celý čas sa síce nachádzame v Moskve, ale predsa sa pozadie udalostí strieda každou kapitolou, čo je výhoda, pretože nenabudneme pocit, že sa v deji nič nedeje.

Verím, že viacerí čitatelia môžu mať problém práve s príbehom o Pilátovi. Síce mňa osobne táto dejová linka bavila, ale stretla som sa s názormi ľudí, ktorí neboli s tou tou časťou príbehu stotožnení. V skutočnosti nemusíte poznať Bibliu dopodrobna, aby ste sa dovtípili, na čo autor naráža. Pre mňa to bolo rovnaké plnohodnotné čítanie ako o Margaréte a jej ceste za Majstrom. Čo ma privádza práve k tejto neobyčajnej žene. Jej postava je doteraz pre mňa záhadou. Síce verím tvrdeniu, že symbolizovala Margarétu z Valois (prepáčte), ale otázkou pre mňa zostáva, že do akej miery. Na druhej strane Majster, pasívna postava, ktoré v knihách veľmi nemám rada, mi sadol oveľa viac. Ale priznávam, že v jeho prípade to môže byť aj práve tým čo jeho postava charakterizovala, a to môže byť dôvod, prečo mi bola ako postava sympatickejšia. 

Okrem toho, že sa to čítalo naozaj dobre, autorov humor mi sadol, tak som dostala aj koniec, s ktorým som spokojná. Všetky linky sa uzatvorili, čoho som sa asi najviac obávala. Autor rozohral bláznivú štvanicu s postavami, ktorých bolo enormne veľa a z predchádzajúcich kníh viem, že autori radi zabúdajú na (ne)podstatné vedľajšie postavy. Našťastie, z mojej strany to boli zbytočné obavy. Každá vedľajšia postava, ktorá nás sprevádzala fiaskom získala koniec, ktorý si zaslúžila a uzatvorila celú tú maškarádu.

Nie je to kniha pre všetkých. Nebudem vás nahovárať ako veľmi si ju všetci musíte prečítať. Ani neviem, že či priamo sa kniha zaraďuje do magického realizmu alebo sú to len dohady (hoci ja ju viac vnímam ako fantasy rozprávku), ale už to by mohlo napovedať, že s tým môžu mať viacerí čitatelia problém. Majster a Margaréta je kniha, ktorá je originálna vo všetkých svojich smeroch. Bulgakov priniesol svoj pohľad na určité historické situácie a problémy v spoločnosti, ktoré rovnako aj svojsky  rieši. Niekto k nej môže mať výhrady, ale aj som hltala každú jednu stranu. Okrem toho nové vydanie z vydavateľstva Slovart je naozaj krásne. Takže moja rada? Ak sa cítite na Bulgakova a na jeho román v románe, tak neváhajte. Keď už sa označuje za najlepší román 20. storočia, tak asi na tom niečo bude, no nie?