Nie všetky vzťahy sú dokonalé. Predsa sem tam sa s partnerom pohádame a povieme si veci, ktoré naozaj ani nemyslíme vážne, ale v návale emócií sa často nevieme ovládať. Ale je rozdiel, keď sa to stane raz za čas, ale ak zažívate vyhrotené konflikty, ktoré vedú k plaču a nadávkam denno denne, tak to už v poriadku nie je. Nedajbože, ak dôjde aj k fyzickým útokom. Toxické vzťahy sa nenachádzajú len medzi životnými partnermi, ale aj v obyčajných vzťahoch medzi súrodencami alebo priateľmi.

V takýchto vzťahoch, či už partnerskými alebo kamarátskymi, človek prichádza o svoju slobodu, musí robiť veci proti svojej vôli, je terčom cielenej kritiky, ktorá ho má doslova položiť na lopatky, nehovoriac o deštruktívnej kritike, ktorá spôsobuje ešte väčšie škody - nízke sebavedomie. Môže pokračovať žiarlivostnými scénami typu: kde ste boli, čo ste robili, s kým ste boli. A v tomto prípade je jedno, čo poviete, viete, že ten druhý aj napriek nevinným odpovediam skrátka vybuchne. Klamstvá, fyzický nátlak, neustály pocit strachu, jednostrannosť.... Toto všetko sa nachádza v toxických vzťahoch nehovoriac o manipulácii. 

Znie to otrasne, že? Tak prečo sú podobné vzťahy v knihách pre mladých ľudí tak atraktívne a populárne? Môže za to atraktívny vzhľad hrdinu? Boli by určité série obľúbené, ak by hlavný hrdina nepatril k dobre vyzerajúcim jedincom? Samozrejme, hrajú tam aj iné faktory, ktoré sa netýkajú len vzhľadu. Napríklad moc a peniaze. Pamätáte si na ten vtip, ktorý koloval na internete pred rokmi o FSOG? Niečo v tom zmysle, že ak by bol Grey chudobný a škaredý, tak by bol hneď označovaní za sadistu a uchyláka. Vzhľad a peniaze, ale z neho spravili niekoho, koho treba zachrániť. Nevadí, že Annina hrdosť sa nestihla v knihe ani objaviť, pretože hneď zo začiatku bola utlačená a svoj mozog zabudla zjavne vo výťahu, keď šla ku Geyovi robiť interview. 

Je to povrchné, ale musíte uznať, že niečo na tom naozaj bude. Zväčša títo alfasamci sú takmer rovnakí. Nevedia sa ovládať a snažia sa ovládať druhých. Pritom zabúdajú, že celý svet sa netočí len okolo nich. Teraz nenarážam len na erotické romány, v ktorých sa to len hemží rovnakými chlapmi, ale pár kníh sa nájde aj v iných žánroch. A je naozaj smutné, keď si niekto neuvedomuje, že takto by vzťah naozaj nemal vyzerať. Rátam s tým, že tieto knihy už čítajú osoby, ktoré sú dostatočne zrelé, aby dokázali podobné témy spracovať, ale vždy ma dostane, keď vidím ako niekto vychvaľuje toxický vzťah bez toho, aby si uvedomil, že to naozaj nie je v poriadku. A verte, nechcete zažiť niečo také na vlastnej koži. A byť toho svedkom tiež nie je príjemné.

Romantizovanie podobných vzťahov považujem za jeden veľký omyl a trochu aj problém. Ako náhle to má zatraktívniť správanie postavy, ktorá manipulovala len napríklad z "čistej lásky", tak mi vždy rozum zastane. Nevadí mi, keď sa píše o toxických vzťahoch, ak to je podané reálne a čitateľ si je vedomí toho, že je to nesprávne. A v tomto prípade žiadne romantizovanie nezmení názor na postavu, ktorá manipuluje a utláča iných, nielen hlavnú postavu. A teraz nenarážam len na mužských protagonistov, ale zväčša sú to práve oni. Ak autor/ka nám chce ukázať, ako dokáže niekoho takýto vzťah poznačiť po tej psychickej stránke, tak dokonca takú knihu uvítam a rada si ju prečítam. Ale keď vidím, ako niekto chváli niečo, čo je choré a zvrátené (niektoré knihy Amo Jones nikdy nepochopím.), tak naozaj s tým mám problém a zvádzam vnútorný boj. Nehovoriac, keď sa tam objavujú veci, o ktorých som písala v úvode. Ako niekto to môže považovať za atraktívne? Viem, že autori sa snažia svojím spôsobom šokovať, ale podsúvať niečo podobné napríklad dospievajúcim ľuďom, môže mať na nich celkom neočakávaný zlý vplyv.

Toxické vzťahy nájdete nielen v erotických románoch, ale aj v iných žánroch, niektorí autori ale poukazujú na taký vzťah v tom pravom svetle. Čo ma ale vždy prekvapí, ako dokážu hrdinky s takými postavami neprerušiť kontakt? A keď ho prerušia, tak aj napriek tomu všetkému ich a prijmú naspäť do svojich životov. Osobne poznám málo kníh, kde hlavná postava preruší s takou osobou styk. Ako prvá mi hneď napadá kniha Spolubydlíci od Christina Lauren, kde hlavná hrdinka, nakoniec pochopí, že jej najlepšia kamarátka radšej jej život komplikuje. A hoci to nie je kniha o ich kamarátstve, tak nie raz to zamieša poriadne karty. Ale ak by ste chceli príklady na toxické vzťahy, kde je zbytočné romantizovanie, tak pokojne siahnite po hocijakom erotickom románe, kde hrdinka nemá dostatok sily na to, aby sa vzoprela a odrezala sa od postavy, ktorá ju v skutočnosti ničí. Je zaujímavé, ako sa nám autorky, zväčša sú to ženy, snažia nahovoriť, že to práve mužskí hrdinovia sa zmenili. Lenže opak je pravdou. Vo väčšine kníh sa prispôsobuje práve žena. A ten, kto sa nakoniec zmenil od základov nie je mužský hrdina, ale práve tá ženská hrdinka. Samozrejme, je super, keď sa postava formuje a mení, ale mal by to byť prirodzený vývoj a z vlastného presvedčenia.

Skvelý príklad toxického vzťahu sa nachádza v knihe Stoner od Johna Williamsa, ktorú vám mimochodom odporúčam. Hlavný hrdina doslova bojuje so svojou manželkou, ktorá je chladná, nevypočítateľná a o veľkej nekonečnej láske sa v tomto prípade nedá písať. Dokonca aj v autobiografii Vzdelaná je naozaj dostatok príkladov akoby vzťahy medzi súrodencami, manželom a manželkou nemali vyzerať. O to horšie, že to je o skutočných osobách a tie hrôzy sú vykreslené reálne. Presne v týchto knihách vidieť rozdiel medzi toxickým vzťahom, ktorý je idealizovaný a vzťahom, ktorý je nočnou morou skoro každého človeka. Predsa čo môže byť horšie, ako stratiť podstatu svojho ja?

Keď som pridávala príspevok na instagram a pýtala sa ako vnímajú iní ľudia toxické vzťahy, tak mi  prišli aj do správ zaujímavé názory a knižné tipy. Mnohokrát sa tam spomínal napríklad Twilight - svojím spôsobom je to forma ľahšieho nezdravého vzťahu, čo si budeme klamať. Ale objavovali sa aj názvy kníh ako After, Stříbrné peřute, všeobecne knihy od dua Erin Watt, Amo Jones, všeobecne klasická literatúra a nemôžem zabudnúť na Wattpad - ten sa tam objavoval tiež často. A čo ma prekvapilo, tak sa tam mihla aj Sarah J. Maas.

Preto ma zaujíma, ako vnímate toxické vzťahy vy? Siahate po knihách, kde sa objavujú alebo radšej nepokúšate osud a svoje nervy? Budem rada za váš názor a postrehy. A prípadne aj nejaké tie tipy, kde sa autor venuje primárne alebo aspoň okrajovo tejto téme, ale podáva to v tom pravom svetle.