Používa službu Blogger.

Toxické vzťahy

by - septembra 21, 2019


Už pár dní sa hrám s myšlienkou napísať článok o toxických vzťahoch v knihách. Prečo mladým ľuďom prídu atraktívne? Prečo ich autori zbytočne romantizujú? To sú dve najčastejšie otázky, na ktoré ale nepoznám odpoveď.

V prvom rade, čo je to vlastne toxický vzťah? 

Nie všetky vzťahy sú dokonalé. Predsa sem tam sa s partnerom pohádame a povieme si veci, ktoré naozaj ani nemyslíme vážne, ale v návale emócií sa často nevieme ovládať. Ale je rozdiel, keď sa to stane raz za čas, ale ak zažívate vyhrotené konflikty, ktoré vedú k plaču a nadávkam denno denne, tak to už v poriadku nie je. Nedajbože, ak dôjde aj k fyzickým útokom. Toxické vzťahy sa nenachádzajú len medzi životnými partnermi, ale aj v obyčajných vzťahoch medzi súrodencami alebo priateľmi.

V takýchto vzťahoch, či už partnerskými alebo kamarátskymi, človek prichádza o svoju slobodu, musí robiť veci proti svojej vôli, je terčom cielenej kritiky, ktorá ho má doslova položiť na lopatky, nehovoriac o deštruktívnej kritike, ktorá spôsobuje ešte väčšie škody - nízke sebavedomie. Môže pokračovať žiarlivostnými scénami typu: kde ste boli, čo ste robili, s kým ste boli. A v tom to prípade je jedno, čo poviete, viete, že ten druhý aj napriek nevinným odpovediam skrátka vybuchne. Klamstvá, fyzický nátlak, neustály pocit strachu, jednostrannosť.... Toto všetko sa nachádza v toxických vzťahoch nehovoriac o manipulácii. 

Znie to otrasne, že? Tak prečo sú podobné vzťahy v knihách pre mladých ľudí tak atraktívne a populárne? Môže za to atraktívny vzhľad hrdinu? Boli by určité série obľúbené, ak by hlavný hrdina nepatril k dobre vyzerajúcim jedincom? Samozrejme, hrajú tam aj iné faktory, ktoré sa netýkajú len vzhľadu. Napríklad moc a peniaze. Pamätáte si na ten vtip, ktorý koloval na internete pred rokmi o FSOG? Niečo v tom zmysle, že ak by bol Grey chudobný a škaredý, tak by bol hneď označovaní za sadistu a uchyláka. Vzhľad a peniaze, ale z neho spravili niekoho, koho treba zachrániť. Nevadí, že Annina hrdosť sa nestihla v knihe ani objaviť, pretože hneď zo začiatku bola utlačená a svoj mozog zabudla zjavne vo výťahu, keď šla ku Geyovi robiť interview. 

Je to povrchné, ale musíte uznať, že niečo na tom naozaj bude. Zväčša títo alfasamci sú takmer rovnakí. Nevedia sa ovládať a snažia sa ovládať druhých. Pritom zabúdajú, že celý svet sa netočí len okolo nich. Teraz nenarážam len na erotické romány, v ktorých sa to len hemží rovnakými chlapmi, ale pár kníh sa nájde aj v iných žánroch. A je naozaj smutné, keď si niekto neuvedomuje, že takto by vzťah naozaj nemal vyzerať. Rátam s tým, že tieto knihy už čítajú osoby, ktoré sú dostatočne zrelé, aby dokázali podobné témy spracovať, ale vždy ma dostane, keď vidím ako niekto vychvaľuje toxický vzťah bez toho, aby si uvedomil, že to naozaj nie je v poriadku. A verte, nechcete zažiť niečo také na vlastnej koži. A byť toho svedkom tiež nie je príjemné.

Romantizovanie podobných vzťahov považujem za jeden veľký omyl a trochu aj problém. Ako náhle to má zatraktívniť správanie postavy, ktorá manipulovala len napríklad z "čistej lásky", tak mi vždy rozum zastane. Nevadí mi, keď sa píše o toxických vzťahoch, ak to je podané reálne a čitateľ si je vedomí toho, že je to nesprávne. A v tom to prípade žiadne romantizovanie nezmení názor na postavu, ktorá manipuluje a utláča iných, nielen hlavnú postavu. A teraz nenarážam len na mužských protagonistov, ale zväčša sú to práve oni. Ak autor/ka nám chce ukázať ako dokáže niekoho takýto vzťah poznačiť po tej psychickej stránke, tak dokonca takú knihu uvítam a rada si ju prečítam. Ale keď vidím ako niekto chváli niečo, čo je choré a zvrátené (niektoré knihy Amo Jones nikdy nepochopím.), tak naozaj s tým mám problém a zvádzam vnútorný boj. Nehovoriac, keď sa tam objavujú veci, o ktorých som písala v úvode. Ako niekto to môže považovať za atraktívne? Viem, že autori sa snažia svojím spôsobom šokovať, ale podsúvať niečo podobné napríklad dospievajúcim ľuďom, môže mať na nich celkom neočakávaný zlý vplyv.

Toxické vzťahy nájdete nielen v erotických románoch, ale aj v iných žánroch, niektorí autori ale poukazujú na taký vzťah v tom pravom svetle. Čo ma ale vždy prekvapí, ako dokážu hrdinky s takými postavami neprerušiť kontakt? A keď ho prerušia, tak aj napriek tomu všetkému ich a prijmú naspäť do svojich životov. Osobne poznám málo kníh, kde hlavná postava preruší s takou osobou styk. Ako prvá mi hneď napadá kniha Spolubydlíci od Christina Lauren, kde hlavná hrdinka, nakoniec pochopí, že jej najlepšia kamarátka radšej jej život komplikuje. A hoci to nie je kniha o ich kamarátstve, tak nie raz to zamieša poriadne karty. Ale ak by ste chceli príklady na toxické vzťahy, kde je zbytočné romantizovanie, tak pokojne siahnite po hocijakom erotickom románe, kde hrdinka nemá dostatok sily na to, aby sa vzoprela a odrezala sa od postavy, ktorá ju v skutočnosti ničí. Je zaujímavé, ako sa nám autorky, zväčša sú to ženy, snažia nahovoriť, že to práve mužskí hrdinovia sa zmenili. Lenže opak je pravdou. Vo väčšine kníh sa prispôsobuje práve žena. A ten kto sa nakoniec zmenil od základov nie je mužský hrdina ale ženská hrdinka. Samozrejme, je super, keď sa postava formuje a mení, ale mal by to byť prirodzený vývoj a z vlastného presvedčenia.

Skvelý príklad toxického vzťahu sa nachádza v knihe Stoner od Johna Williamsa, ktorú vám mimochodom odporúčam. Hlavný hrdina doslova bojuje so svojou manželkou, ktorá je chladná, nevypočítateľná a o veľkej nekonečnej láske sa v tom to prípade nedá písať. Dokonca aj v autobiografii Vzdelaná je naozaj dostatok príkladov akoby vzťahy medzi súrodencami, manželom a manželkou nemali vyzerať. O to horšie, že to je o skutočných osobách a tie hrôzy sú vykreslené reálne. Presne v týchto knihách vidieť rozdiel medzi toxickým vzťahom, ktorý je idealizovaný a vzťahom, ktorý je nočnou morou skoro každého človeka. Predsa čo môže byť horšie ako stratiť podstatu svojho ja?

Keď som pridávala príspevok na instagram a pýtala sa ako vnímajú iní ľudia toxické vzťahy, tak mi  prišli aj do správ zaujímavé názory a knižné tipy. Mnohokrát sa tam spomínal napríklad Twilight - svojím spôsobom je to forma ľahšieho nezdravého vzťahu, čo si budeme klamať. Ale objavovali sa aj názvy kníh ako After, Stříbrné peřute, všeobecne knihy od dua Erin Watt, Amo Jones, všeobecne klasická literatúra a nemôžem zabudnúť na Wattpad - ten sa tam objavoval tiež často. A čo ma prekvapilo, tak sa tam mihla aj Sarah J. Maas.

Preto ma zaujíma, ako vnímate toxické vzťahy vy? Siahate po knihách, kde sa objavujú alebo radšej nepokúšate osud a svoje nervy? Budem rada za váš názor a postrehy. A prípadne aj nejaké tie tipy, kde sa autor venuje primárne alebo aspoň okrajovo  tejto téme, ale podáva to v tom pravom svetle. 

You May Also Like

12 komentárov

  1. Veľmi dobrý článok! :)
    Tiež som sa neraz zamýšľaľa nad týmito postavami. Tiež nedokážem pochopiť, prečo sú nimi čitateľky tak posadnuté a nadšené z nich... ako mne príde, že to normálne nie je. Neviem, či by chceli takého chlapa aj v realite. Keby s nimi zametá ako sa mu zachce, nedáva im slobodu a neviem čo všetko, veď to je mimo.. Ako knihy sú nereálne, ale aj tak, slintať nad niekým hentakým nie je pre mňa... Mne sa kvôli tomu nepáčili viaceré série, či už 50shades alebo séria Crossfire, Božský bastard a mnohé iné.. ono za to mohli aj tie ženské postavy, lebo ako píšeš, tie nechali hrdosť a sebaúctu niekde za dverami zamknuté..
    Minule som ale čítala Beth O'Leary - Spolubývajúca a bola som prekvapená a veľmi sa páčilo, že autorka takýto vzťah načrtla. A skutočne ho podala ako zlý typ vzťahu, z ktorého nemôže vzísť nič dobré.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem pekne :)
      Žiaľ, ak človek chce kvalitný ale pikantný román, tak sa nahľadá a možno ani nenájde. Všetky erotické príbehy sú rovnaké. Často sa nielen vzťahy idealizujú, ale aj postavy sa schválne akoby deformujú. O tom by sa dalo tiež písať. Skrátka nejaká žena chce byť emancipovaná a bla bla. A potom číta 50 shades a ospevuje to. Tak nech sa rozhodne, že čo podporuje. :D
      Tú knihu som už registrovala, ale extra pozornosť som jej nevenovala. Ďakujem, píšem na zoznam :)

      Odstrániť
  2. Veľmi zaujímavý článok a ja som si pri jeho čítaní spomenula na kamošku ktorá je bohužiaľ v takom stave a dokonca je za takého človeka vydatá.Veľa krat som jej hovorila aby sa rozišla s ním keď ešte chodili spolu ale ona si nedala povedať a keď mi zahlásila že ja som ešte (v tej dobe)nemala vzťah a neviem čo to je prestala som sa do toho starať.Taki toxický vzťah bol ak v knihe Tento muž a to bol boj dočítať.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja mám tiež kamarátku, ktorá bola uväznená v takom vzťahu, a byť svedkom toho všetkého bolo strašné. Našťastie teraz už je vo vzťahu, kde sa k nej chlap správa tak ako sa má. Je mi ľúto, že tvoja kamarátka nemala také šťastie. Och s tou trilógiou som na prvýkrá problém nemala, keď som si po rokoch chcela dať rereading išlo ma poraziť.

      Odstrániť
  3. Uf, pod tento článok by som sa podpísala! Výborne napísané.
    Romantizovanie toxických vzťahov mi lezie na nervy a v literatúre pre mládež podľa mňa nemá čo robiť, pokiaľ sa autor/ka nechystá danú tému riešiť seriózne. Mňa napríklad vytáčalo Bully - akože chalan šikanuje babu celé roky lebo daddy issues, úplne ju izoluje od všetkých, zmanipuluje a ja sa mám rozplynúť akí sú si súdení? Wtf.
    Inak, geniálna kniha, ktorú ti určite odporúčam, je The Best Lies od Sarah Lyu - YA contemporary o toxickom priateľstve, ktorá je ale veľmi o ceste hlavnej hrdinky k uvedomeniu si, že má problém... Celkovo sa tam konečne nič neromantizuje, proste top.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem pekne :)
      Ja nechápem odkiaľ sa ten trend zobral, ale v literatúre pre mládež rozhodne nemá čo hľadať. Bully som dávnejšie chcela čítať, ale nakoniec ma jedna recenzia presvedčila, že to rozhodne nechcem čítať. The best lies si píšem na zoznam. Ďakujem :)

      Odstrániť
  4. Výborný článok! A trefný... Takejto literatúre sa už v poslednom čase vyhýbam a dôvodom nie sú len toxické vzťahy, ale zrejme takmer všetky využité prvky, ktoré sa v nej dajú nájsť. Avšak nie o tom som chcela. V tom, že pre čitateľov sú takéto nezdravé vzťahy príťažlivé máš žiaľ pravdu. V knihách sa to veľmi často vyskytuje a určite súhlasím, aj s tým, že After je skvelým príkladom. Nuž a o tom, aký to bol hit radšej pomlčíme... Ženu to neukazuje v dobrom svetle, pretože skutočne sa väčšinou prispôsobia hrdinky, avšak nie je to podľa mňa zdravé, ani pre ľudí, ktorým takýto model príbehov vyhovuje. Ani neviem, čo dodať. Napísala si to perfeknte...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne :)
      Ja som stále v šoku, že After zožal taký úspech. A úplne nechápem, že si na tom fičia dospelé ženy, ktoré už majú viac ako 30. Ale tak všetci máme iné knižné chute. Každý sa oháňa rovnoprávnosťou medzi mužom a ženou a potom vyjde kniha, v ktorej sa hrdinka tvári aká je pokroková a samostatná. A pritom s ňou manipuluje chlap. A sme tam kde sme boli na začiatku. Skrátka nielenže ženské hrdinky sú bez mozgu, ale snažíme sa tváriť, že to je v poriadku. A to ma hnevá najviac. Na jednej strane chcú jedno, ale píše sa a číta o opaku.

      Odstrániť
  5. Krásně řečeno. Tak snad jediný toxický vztah znám z filmu, a to Sebevražedný oddíl. Pamatuji si, jak se díky tomu vzedmula vlna toho, že někteří chtějí mít vztah jako Harley a Joker. Pffuuu.
    Jinak musím říci, že v knihách jsem dosud nenarazila na toxický vztah. Nebo si toho nejsem vědoma a případným příběhům se radši vyhnu. Není to nic pro mě.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak na to si pamätám a úplne som na to zabudla. Ale vtedy okolo toho bol teda riadny rozruch. Tak to máš šťastie, ja v poslednej dobe, čo kniha, tak to toxický vzťah,aj keď slabšieho kalibru.

      Odstrániť
  6. Tiež nie som fanúšikom idealizovania toxických sťahov. Jedna vec je, keď nám autorky ponúkajú ako príklad hlúpe hrdinky, ktoré si myslia, že ten vzťah je pre ne dobrý a nahovárajú si, že sú v ňom šťastné. To fakt nemusím, pretože si myslím, že to čitateľom nedáva dobrý príklad na vzťah, priateľstvo, lásku. Na druhej strane však obdivujem autorov, ktorí dokážu ten toxický vzťah čitateľovi ukázať realisticky a v tom pravom svetle a stále tam zostane to posolstvo, že je to niečo zlé a vôbec by si z toho nemali brať príklad. :) Veľmi pekne napísaný článok :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem pekne za komentár a názor. Často mám problém so ženskými postavami, presne ako píšeš, že sú (žiaľ) hlúpe a je to na nič príklad, ktorý navyše kazí meno vzťahom. A pritom v poslednej dobe je to tak aktuálna téma, na ktorú by sa dalo písať a priniesť úplne iný, ale ten správny pohľad,ktorý by možno niekomu aj otvoril oči.
      Ďakujem :)

      Odstrániť