Používa službu Blogger.

To najzaujímavejšie za rok 2021

by - januára 18, 2022



Ahojte, verím, že ste sviatky prežili v rodinnom kruhu, zdraví a do nového roku ste vstúpili s nadšením a rôznymi očakávaniami. Viem, že tieto slová píšem o niečo neskôr než zvyčajne, ale obdobie skúšok je vždy rušné. Avšak tentoraz bez ujmy na zdraví a bez zbytočného stresové chudnutia. Rok 2021 nebol pre mnohých z nás práve tým najlepším. Ja osobne som zaseknutá v roku 2020 a nejako si neuvedomujem, že už 2 roky sa točíme v tomto šialenstve. Ale aj napriek tomu sa môj život stretol s mnohými zmenami, ktoré ma o niečo viac posunuli do toho obávaného dospelého života. 

Aj napriek stále úradujúcej pandémii sa mi podarilo dokončiť prvý stupeň VŠ. Už aj ja mám tie dve písmenká pred menom, ktoré som zatiaľ využila len raz. Aj to pri predlžovaní zmluvy. Presťahovali sme sa do nového nájmu (tento rok nás čaká ďalšie sťahovanie, pretože máme psychopatku susedu, ktorá nám škrabe auto alebo mená na schránke. Trestné stíhanie nepomáha.) Nastúpila som na druhý stupeň štúdia, ktorý som po mesiaci oľutovala a dookola sa točím v kruhu nezohnateľnej stáže. Presnejšie stále to nie je úplne ono.

Knižný rok by som si mohla rozdeliť na dve obdobia: čítacie a nečítacie. Rok 2021 sa niesol v duchu čitateľských kríz - z jednej som sa vyhrabala a o pár dní som už lietala v druhej. V tom období bolo veľmi ťažké sa do nejakej knihy začítať a nie to ešte dočítať. Aj kvôli tomu to tu upadalo a stále upadá, pretože nejako nie je chuť a energia písať. Alebo tú energiu využívam niekde inde. Je fajn mať miesto, kde sa človek môže vyplakať a spievať ódy na knihy. Čo zväčša robím na instagrame, pretože na viac sa niekedy nezmôžem. 

Typické štatistiky, ktoré ponúka GR a na ktoré čakáte...

Pre písanie bakalárky som si dala cieľ 50 kníh, pričom sa mi podarilo prečítať 78 kníh - 20 671 strán. A to v auguste som si myslela, že tých 50 ani nedám. (Najkratšia kniha 55 strán, najhrubšia 781; priemerná dĺžka kníh 267 strán; moje priemerné hodnotenie je 3,5* k tomu sa musím vyjadriť, že pár kníh je bez hodnotenia - autobiografie a knihy, o ktorých som si nejako nevedela vytvoriť názor a neviem, že či sa mi páčili alebo nie.) Prečítala som pár zbierok básní, dokonca aj komiksy! Tento rok je to bohatá zmes žánrov: klasika, beletria, básne, komiksy, autobiografie, non-fiction, YA/NA, fantasy... Skrátka som na svoj výber hrdá, pretože zväčša to boli naozaj dobré knihy, ktoré buď po:
a) obohatili môj pohľad na svet;
b) pobavili silnými aj slabými stránkami.

Okrem Goodreads som vyskúšala aj StoryGraph, ktorá je zaujímavejšia ako GR - svojím systémom hodnotenia a aj štatistikami. Dokonca si viete knihy importovať z GR do SG a nemusíte všetko ručne nahadzovať. Čo je super! Čo nie je super - ich databáza. Podobne ako pri našej aplikácii Booxy, ktorú som skúšala dva roky dozadu a vydržala som tam len pár dní, tak SG nemalo pre mňa vyhovujúcu databázu. Veľmi veľa kníh by som na SG musela sama nahadzovať - buď kniha chýbala, alebo tam nebolo to presné vydanie, ktoré som vlastnila. A to sa bavíme o nových, ale aj starších knihách. Pri jednej až dvoch knihách si poviete fajn, ale keď som už musela nahadzovať približne desiatu knihu za sebou, tak som SG opustila asi po mesiaci a pol. Možno viac. Aj keď ich štatistiky sú naozaj premakané. A rozhodne v tomto vyhráva nad GR. Škoda tej databázy. Rozhodne skúste, či vám bude vyhovovať - import z GR je jednoduchý. A Booxy skúste tiež - ja viem, teraz vyskakuje všade a neexistuje človek, ktorého to rozčuľuje viac ako mňa... Ale tiež je to možnosť. A je to naše a možno vám bude vyhovovať. Ja zatiaľ ostávam verná GR. 

A teraz sa presuňme ku knihám. Tento rok som sa vám rozhodla ukázať knihy, ktoré boli zaujímavé. Možno som im nedala plný počet hviezdičiek, ale myslela som na nich dlho potom, ako som ich dočítala. Je to zmes žánrov a verím, že si každý niečo nájde.


Za sklem - Sajaka Murata - Snažím sa objavovať aj iných japonských autorov ako je Murakami. Za sklem ma zaujalo témou, ktorú sa autorka rozhodla spracovať. Hlavná hrdinka Keiko sa svojím myslením a správaním vymyká japonským normám. Odlišuje sa od svojich rovesníkov, žije len pre svoju prácu (v tomto smere je dôležité povedať, že Keiko nevystupuje ako karieristka) a život bez jej kombini - japonská večierka, jej nedáva zmysel. Prvá otázka, ktorá sa vám možno pri čítaní zrodí v hlave bude, že či sa Keiko nenachádza na spektre. Fascinuje ju organizovanosť, nedokáže sa úplne citovo naviazať na osoby a nechápe úplne ľudským emóciám. Jej správanie je veľmi odlišné, ale myslím, že to všetko záleží na čitateľovej interpretácii. Je to trochu melancholické, ale zároveň prináša sondu do súčasného japonského života.  

Baletky - Miřenka Čechová - Netajím sa tým, že česká súčasná próza mi veľmi imponuje (viac ako tá naša) a čo by to bol za zoznam, keby sa tu neobjaví aspoň jedná česká autorka. Žiaľ, jediná, ktorú som  čítala - aj to na začiatku minulého roka. Kniha Baletky poukazuje na skutočnú tvár tejto profesie. Nejdeme sa teraz baviť o balete ako koníčku, ale o balete, ktorý vás dostane na zlaté divadelné/tanečné dosky, kde budete vy za tú najväčšiu hviezdu. Ak sa nemýlim autorka čerpá zo svojich skúseností a je to desivé. Porucha príjmu potravy, neustále ponižovanie, šikana a tá neukojiteľná potreba byť stále tou najlepšou a dosiahnuť uznanie. Nie je to ľahké čítanie, prostredie je veľmi toxické a tiež postavy a ich vzťahy. Aby som nezabudla ešte pripomenúť, dej sa odohráva v deväťdesiatych rokoch a z jazykovej stránky je text nespisovný - autorka bohato využíva slang. 

Boy parts - Eliza Clark -  Ide o debut, o ktorom som dlho nevedela, čo si mám myslieť. Boy parts je kniha o toxickom priateľstve, závislosti na jednej osobe, fetišizme a verím, že tam nájdete o veľa viac. Je to krvavé, surové a rozhodne to nie je pre slabšie povahy. Niektorí to prirovnávajú k American Psycho - neviem, nečítala som a neviem, či vôbec chcem, pretože mi absolútne stačilo Boy parts. Je to trochu šokujúce, odvážne a... Ak máte možnosť, prečítajte si. Rada s vami potom podiskutujem. Síce hodnotenie som tomu dala vysoké, ale som stále zmätená. Nikdy som nič podobné nečítala a stále na tú knihu myslím. Bohužiaľ, kniha je dostupná len v anglickom jazyku. (Zatiaľ.)


Sklenený zvon - Sylvia Plath - So Sylviou som minulý rok strávila pomerne často. Po prečítaní jej jediného románu Sklenený zvon som sa vrhla na jej básnické zbierky. Jej tvorba ma nesklamala. O Sklenenom zvone by som vám najradšej povedala všetko. Ale radšej vám nepoviem nič, aby som náhodou niečo neprezradila. A navyše ja by som to nevedela, tak pekne podať ako Mila Haugová, ktorá o knihe napísala: "Jej hodnota sa skvie v tom, že ukazuje priepastné hĺbky ľudskej psychiky a boj s nimi, ktorý nie vždy je úspešný." 

In watermelon sugar - Richard Brautigan - Skúste sa preniesť nad tou otrasnou obálkou, prisahám, aká je tá obálka hnusná, taký je jej obsah úžasný. Táto útla kniha vyšla v roku 1968 a trochu predbehla svoju dobu - aspoň v mojich očiach. Tento americký postmoderný postapokalyptický román dokáže prekvapiť v niekoľkých smeroch - obsah, téma, spracovanie. Dokonca je to aj poetické. Realita v iDeath je iná, plná hádaniek a odkazov. Aký je jemný text, taký je surový a krutý dej. A interpretovať toto dielo je zážitok/utrpenie. Môžete si vybrať. Kniha vyšla aj slovenskom preklade V melónovom cukre vo vydavateľstve Artforum. A ja vám ju vrelo odporúčam!

Malibu Rising - Taylor Jenkins Reid - Myslím, že túto autorku vám netreba predstavovať. Evelyn Hugo alebo Daisy Jones sú už mnohým známe. Aj autorkina schopnosť vdýchnuť svojim postavám život. Inak to nie je ani v jej najnovšej knihe. (Odporúčam mať prečítanú Evelyn.) Malibu Rising vnímam ako rodinnú drámu, trochu o dysfunkčných vzťahoch a možno nových začiatkoch. Prelínanie minulosti a súčasnosti, ktorá je zmapovaná do 24 hodín vám prinesie príbeh o štyroch súrodencoch, ktorí pod pozlátkom bojujú s viacerými problémami. Pre mňa to je skvelá rodinná dráma s výbornou gradáciou a skvelým koncom. 


Svolení - Vanessa Springora - Šokujúca autobiografia ženy, ktorá sa stala v detstve obeťou zneužívania francúzskym spisovateľom G. M. Táto spoveď poukazuje na to ako v osemdesiatych rokoch zlyhala nielen jej matka, literárna obec, ale i okolie. Pri tejto knihe si je potrebné uvedomiť, že autorka sa na toto životné obdobie pozerá už s určitým nadhľadom - miestami trochu analyzuje. Poukazuje na to, ako ju to ovplyvnilo pri dospievaní, ako preskočila jedno životné obdobie a aké ťažké sa bolo začleniť naspäť do skutočného sveta. Je to veľmi silné čítanie, ktoré vám bude ešte dlho vŕtať hlavou. A hlavne otázka, ako je možné, že niekto ako G. M., o ktorom sa vie, že je predátor, aj naďalej behá na slobode. 

House of Hollow - Krystal Sutherland - Dôkaz, že aj YA literatúra môže priniesť niečo iné ako príbeh o láske. Svojím spôsobom HOF je stále príbeh o láske, ale o tej sesterskej. Keď puto vás a vašich sestier je také silné, až viete, že niečo nie je v poriadku. Táto mystery young adultovka je plná prekvapení, zvratov, skvelých rôznorodých postáv, úžasnej atmosféry, ktorá vás pohltí a nepustí, kým nedočítate poslednú stranu. (Tento rok vyjde v slovenskom preklade a veľmi ju odporúčam.)

Záchranná vzdialenosť - Samanta Schweblinová - Fantastický realizmus, ktorý si už nikdy nebudem mýliť s magickým realizmom. Hispanoamerická literatúra ma prekvapila. A veru, v dobrom. Choďte do toho bez očakávania a nechajte sa strhnúť intenzívnym nepokojom na 120 stranách. Neoľutujete. Je to na pomedzí fantastického realizmu, ekologického románu a možno trochu hororu. Veľmi svojské. Veľmi znepokojujúce. 

Toto bolo to najzaujímavejšie za minulý rok, čo sa mi dostalo do rúk. Samozrejme, dalo by sa z toho zoznamu vybrať oveľa viac. Mala som sto chutí sem dať aj Sandersona a jeho Mistborn, ale keďže o ňom tento rok odo mňa budete ešte počuť, tak som ho vynechala. Taktiež za zmienku stojí Yalom a jeho Lži na pohovke, Daphne du Maurier - Rebeka, Saganová - Akýsi úsmev, Teddy Wayne - Apartment, non-fiction The End od Policing od Vitale. Určite sa toho ešte nájde. Ale toto je len taký skromný výber. Ak máte chuť, tak sa so mnou pokojne podeľte o ten váš. Rada sa inšpirujem. Zatiaľ sa majte, hádam sa "vidíme" pri nejakej recenzii.

You May Also Like

2 komentárov

  1. Tak to je masakr s tou sousedkou, asi by mě z ní švihlo. Co jsem se minulý rok stěhovala do bytu, tak si stěžovat nemůžu, sousedi jsou tu fajn a je tu ticho. Jen někdy večer se klepou řízky nebo pod okny hulí trávu, ale to není nic strašného.
    Jinak ti přeji, aby tento rok byl pro tebe mnohem lepší, jak se stáží, tak i se školou. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ono to zvyčajne je tak, že v každej bytovke sa nájde jeden taký exot, ktorý robí problémy... Problém je, že tu je dokopy 9 bytov a na každom poschodí je jeden problémový človek :D Skrátka sme to vychytali. Dúfam, že v novom to bude už bez problémových ľudí :D
      Ďakujem, podobne :3

      Odstrániť