Originálna, svojská, ale aj nezáživná, nudná, plná násilia, atď., knihe by sme vedeli priradiť veľa ďalších iných prívlastkov. Názory sú naozaj rôzne a ťažko posúdiť komu sa kniha bude páčiť a komu nie. Hlavný problém, ktorý môže nastať je v štýle. Autorka nikdy nevyužíva rovnaký štýl písania. Mení sa z poviedky na poviedku a podľa toho pracuje aj so slovami. Veľkou súčasťou textu sú slang a nadávky. Zároveň to autorka vyvažuje jemnosťou a lyrickosťou, ktorou dokázala budovať atmosféru. Miestami som až žasla, aké krásne pasáže vedela vytvoriť. (Teraz celkom ľutujem, že nezvyknem citovať. A že knihu som už vrátila do knižnice.) Problém nastáva, keď začne tieto veci miešať: slang, nadávky a lyrickosť ako celok spolu nefungujú. Ich kombinácia doslova zabíja atmosféru, ktorú veľmi šikovne vie autorka vytvoriť na pár stranách. Len potom ju už znova nevie vybudovať. 

Môj najväčší problém boli nadávky, s ktorými zväčša nemám problém, ak majú v texte svoju funkciu. A tým teraz nemyslím šokovať čitateľa. Bohužiaľ, v poviedkach, v ktorých sa autorka rozhodla ísť skôr do tvrdšej slovnej zásoby, mi nadávky vadili - presnejšie ten spôsob spracovania. Väčšinou to do textu nesedelo, bolo to ako päsť na oko a miestami to vo mne vyvolávalo odpor k textu. Prikláňam sa preto k názoru, že text je nasilu vulgárny a kazí to celý zážitok z knihy.

Autorka dokázala spracovať mýty naozaj svojsky a keď si odmyslím tie nadávky, tak jej rozprávačský talent je neskutočný. Dokáže meniť štýl písania, po nejakom hlbšom skúmaní by sme určite našli spoločné prvky, ktoré by spájali poviedky a boli by zároveň poznávacím znakom autorky. Ale to nechám na kompetentných ľudí. Pre zmenu sa na knihu nepozerám ako na celok, ale každú poviedku beriem ako jednotlivca. Každý jeden príbeh je prezentovaný inak za pomoci iných jazykových prostriedkov a formy. Zo začiatku to môže byť mätúce, pretože autorka hrdinky dosadzuje nielen do minulosti, ale aj súčasnosti. Celkovo sa hrá nielen s postavami, ale aj prostredím. Nejdem sa vyjadrovať k opakujúcim motívom, pretože autorka nemala veľmi inú možnosť, ale miestami ma naozaj dokázala prekvapiť originalitou. Nemohla prepísať mýty, mohla ich len ošatiť do nového jazyka, ktorý je pre náš svet aktuálny. A to spravila. Bez toho, či sa mi jej spôsob páči, alebo nie. 

Každá poviedka sa snaží poukázať na utrpenie, nespravodlivosť a na krásu starých mýtov. Miestami z toho až mrazí, žiaľ, mám pocit, že prvá polovica bola slabšia. Druhá polovica bola rozhodne silnejšia - viac ma bavila - a hlavne bola oveľa menej vulgárna a autorka dokázala dostať do popredia lyrickosť, ktorá sa mi najviac páčila. Je zaujímavé, ako sa názory čitateľov menia a líšia. Tak ako sa zhodujem s 1* názormi, tak súhlasím aj s tými 5*.  Ale neskáčem od nadšenia. Bolo to fajn čítanie, ktoré vám ukáže možnosť ako pracovať so starými mýtami bez toho, aby sa ich pôvodný význam zmenil. Len si nie som istá, že či to bolo to najlepšie možné spracovanie, ktoré nám autorka mohla ponúknuť.

Veľmi ťažko sa mi hodnotí toto svojské dielo a o to ťažšie sa mi odporúča. Sama neviem, ako sa k týmto poviedkam postaviť. Ako som písala na začiatku, aké je to originálne, také je to miestami aj nezáživné. Samozrejme, je potrebné vás aj varovať, že kniha nie je určená pre slabšie povahy. Okrem toho, že je vulgárna, tak popisuje dosť podrobne aj násilie. Miestami je to silná emočná jazda. Tiež treba rátať s možnosťou, že vám nesadnú všetky poviedky alebo spôsob prerozprávania. Ale to už sami posúdite, keď ich skúsite.