Do osudu několika rodin odlišných generací z evropských zemí i sociálních vrstev zasáhne tatáž rozhodující věta. Český podnikatel, jeho manželka a dospívající dcera, ruský diplomat, francouzský literát, studentka kaligrafie, kuchař a řada dalších hrdinů. A jejich rodinná traumata, krize středního věku, vyhoření nebo puberta. Poutníci a cestovatelé, kteří odjeli do Číny, aby si uklidili ve svém životě, ale jejich svět se dál rozpadá. Něco nenávratně ztrácejí a sami nejsou s to to pochopit. Hledají pevný bod v minulém životě, ale nevědí, na co si vzpomenout.
A tak jako v jejich soukromých příbězích dochází k dramatickému zlomu, něco podstatného se láme a mění v osudech nás všech. Starý svět Evropy končí a nikdo netuší, co začíná. A tak jako každá z postav románu zažije mezní situaci jako existenciální a osobní zkušenost, prožíváme „hodinu z olova“ také všichni společně. Lidé se stahují do sebe a začíná éra rezignované apatie, demoralizace, éra šedivé totalitně konzumní každodennosti. Ale stále ještě existuje čin. Jenom je důležité sledovat znamení.
Cenu Magnesia Litera získala Radka Denemarková, ktorá je určite pre mnohých milovníkov kníh dobre známa. Pre mňa to bola jedna z mála autoriek, ku ktorým som sa nevedela dlho dopracovať. Jej knihy už dlhšiu dobu registrujem, ale aj napriek tomu dostať sa k nim bol vždy o niečo väčší problém. A keby nezačnem chodiť opäť do knižnice, tak k Hodinám z olova sa tak skoro nedostanem. Netajím sa tým, že súčasná česká ženská próza sa mi páči oveľa viac ako tá naša slovenská. Na to mám jednoduché vysvetlenie: témy. U nás dominuje romantika. Ale ak chcete niečo náročnejšie? Niečo čo má aspoň ako takú výpovednú hodnotu? Tak na našom slovenskom knižnom trhu, takú knihu nájdete naozaj veľmi ťažko. Ja som teda na nič podobné nenarazila. Zatiaľ. Ak máte tip, budem zaň rada.
Hodiny z olova sú zaujímavé už len svojou témou, presnejšie témami. Je ich veľa, je to pestré a v mojich očiach dokonalé. Už je to pár týždňov a predsa stále spätne sa k tejto knihe vraciam. Prečo si vlastne prečítať 750 stranovú tehlu, ktorá ešte k tomu vôbec nie je vhodná na odreagovanie?
Pri tejto knihe si treba uvedomiť, že nepatrí k jednoduchej literatúre, ktorú stihnete prečítať za pár dní. Forma, ktorá pre beletriu nie je vždy príznačná to ešte sťažuje. Esejistické až filozofické spracovanie posúva Hodiny z olova na úplnú inú úroveň. Pri tejto knihe sa nedá oddýchnuť a úplne vypnúť. To je prvá vec, ktorú by ste mali vedieť než sa pustíte do tohto zaujímavého počinu, ktorý by sa dal označiť za politicko-spoločenskú revoltu v písanej podobe. Postavy tento raz v knihe nie sú úplne najdôležitejšie, aspoň nie v prvej polovici, ktorá je zameraná na myšlienky a názory. Až postupne od polovice sa začína rozvíjať dej a priestor dostávajú aj postavy. Autorka pomocou krátkych úsekov, odsekov a viet dokáže vyjadriť oveľa viac ako tí, ktorí popisujú určitú situáciu dopodrobna. V tomto prípade autorka ráta s tým, že čitateľ číta pomedzi riadky a všíma si náznaky. Skrátka pri Hodinách z olova musíte rozmýšľať, aby ste pochopili kontext a súvislosti, ktorých je tam viac než dosť.
Komunizmus, kapitalizmus, emancipácia žien, mužské a ženské práva, generačné rozdiely, kultúrne rozdiely, stret čínskej a českej kultúry, literatúra, zneužívanie, rodinné problémy, atď. Hodiny z olova ponúkajú toho viac než dosť a to som len vymenovala zlomok. Ale aj napriek tomu nie je to chaos. Každá jedna téma má svoje miesto a preberá sa vhodnú chvíľu a len niekedy sa navzájom prekrýva viac tém. Síce miestami nadväzujú na seba, ale zároveň fungujú aj samostatne.
Na Hodinách z olova je ešte zaujímavé, že autorka svoje postavy nepomenovala konkrétne, okrem dvoch postáv, ktoré sú pre príbeh síce dôležité, ale vyskytujú sa v príbehu celkovo menej ako zvyšok postáv. Označenie postáv vychádza buď z ich povolania alebo z vlastností. Spisovateľka, Mimoň, Programátor, Čínska dívka a iní sú len sprievod, ktorý vám poukazuje ako sa európske hodnoty na pozadí čínskej diktatúry rozpadajú. Autorka kritizuje Čínu, Európu, Čechov, Číňanov, ale zároveň vyzdvihuje aj ich kvality. Samozrejme, kritizuje toho oveľa viac. Do popredia sa dostáva negatívna skúsenosť autorky, ktorá je mimochodom z Číny vykázaná. A to dodáva tejto knihe ešte väčšiu váhu. Autorka aj napriek tomu s určitými témami pracuje citlivo, aj keď posúva negatívny názor, tak to je podané nenásilnou formou. Nepresviedča, ale informuje, poukazuje a je na vás, či budete jej slovám veriť alebo nie.
Denemarková si v mojich očiach právom zaslúži cenu Magnesia Litera. Nič podobné som nikdy nečítala a pochybujem, že vôbec niekedy budem. Je to iné, dobré, šokujúce. Neskutočná kniha, ktorá je podaná úžasnou, aj keď náročnou formou. Verím, že keby je to podané inak, tak to nemá na človeka taký silný dopad. Pre mňa je to jedna z mála kníh, ktoré ma dostali a spôsobili mi na každej jednej strane pocit bezmocnosti. Či už svojou surovosťou alebo autentickosťou, tak doslova mi miestami vyrazila dych. Už dávno som nebola unesená z knihy, ktorá je kvalitná zo všetkých strán a hlavne nie je plytká. Ak by som vám mala odporučiť nejaké knihy, ktoré ma tento rok uchvátili, tak jedna z kníh by bola určite táto.