Brandon Sanderson vo svete literatúry nie je žiaden nováčik a veľa ľudí jeho knihy chváli na všetky strany. Ja som sa mu dlhú dobu vyhýbala, pretože som si myslela, že jeho tvorba je určená primárne chlapcom. Síce neviem, prečo som si to myslela, ale je to klamstvo. Sanderson dokáže ulahodiť nielen mužskému oku, ale aj tomu ženskému. Dnes by som sa chcela, tak trochu venovať práve jeho prvotine Elantris, ktorá si ma získala od prvej strany.

Dej a postavy

Veľkým plusom sú postavy, ktoré okrem toho, že neboli ploché, čo je vždy výhra, tak sú veľmi silnou stránkou knihy. Každá jedna z nich mala svoj pohľad na príbeh a zameriavali sa na rôzne veci, ktoré so sebou nie vždy súviseli, ale boli pre príbeh podstatné. Sledujeme tri hlavné postavy v podobe princa, princeznej a kňaza, pričom všetci traja majú rozohrané vlastné bitky, a to nielen o prežitie, ale aj politického a náboženského zamerania.
Raoden je považovaný za mŕtveho nám prináša pohľad z bájneho mesta Elantris. Je to presne ten typ postavy, ktorý aj keď sa ocitá v nepriaznivých podmienkach, tak sa z nich snaží vyťažiť len to najlepšie. Je to rodený vodca, ktorý sa ale nepovyšuje nad ostatnými a snaží sa pomocou svojich nazbieraných vedomostí a skúseností  dať veci do poriadku (alebo aspoň do schopného stavu), pričom zisťuje, že mesto skrýva oveľa viac tajomstiev než si doteraz mysleli. Druhá dejová linka sa týka princeznej Sarene, ktorá bojuje proti menším politickým intrigám, zároveň sa snaží presadiť vo svete mužov, čo vôbec nie je jednoduché, keďže jej slovo nik neberie vážne. Okrem toho sa nachádza v cudzom kráľovstve svojho mŕtveho snúbenca, a to jej situáciu ešte viac komplikuje. Veľmi veľkou výhodou je, že Sarene politické hry nie sú úplne neznáme, dokáže rozohrať zaujímavú hru, keďže premýšľa dopredu nad krokmi, ktoré spraví. Je to presne ten typ ženskej hrdinky, o ktorých rada čítam. Pôvabnosť, elegancia, ale aj strategické myslenie nie sú jediné jej silné stránky. A to, že používa rozum a nehrá sa na princeznú, ktorú treba zachraňovať je len ďalšie plus.
Posledná tretia dejová linka sa týka vysokopostaveného kňaza Hrathena, ktorý je na jednoduchej misii, ktorá sa mu, ale postupne vymyká spod kontroly a všetky jeho zlé vlastnosti sa dostávajú na povrch. V mene viery je schopný spáchať hnusné činy, lenže jeho vlastná zaslepenosť ho postupne dobieha. Otázne je čo sa stane, keď sa tieto tri postavy s rôznymi záujmami stretnú.

Svet a mágia

Jedno kráľovstvo a mesto Elantris, v ktorom vládnu tak trochu iné pravidlá. Ja osobne mám rada komplikované svety, ktoré majú svoju históriu, mýty, bohov a podobne. Elantris ako kniha, ale aj mesto, mali svoje čaro. Aj keď nepatrí medzi tie komplikované knihy/svety, od ktorých si niekedy musíte dať pauzu. Napriek tomu ma to dostalo do kolien. Sanderson dokáže vierohodne opísať prostredie, nezabúda na detaily, ktoré to všetko ešte viac umocňujú. A okrem toho dbá aj na rôzne národnosti, kultúry a jazyky, čo ešte viac pôsobí reálne. Nie je to len vyumelkované mesto, ktoré sa v poslednej dobe v knihách objavuje čo raz viac.
Čo sa týka mágie, tak to je už trošku iný oriešok. Osobne som sa s tým ešte nikde nestretla, ale patrí medzi tie originálne prevedenia, a už aj medzi moje obľúbené. Celý systém mágie je vystavaný na symboloch, ktoré sa kreslia napríklad do vzduchu a potom ste schopní ovládať všetko okolo seba. Každý jeden symbol má svoj osobitý význam a aj jeho prevedenie sa môže odlišovať od ostatných symbolov. V mojom vydaní boli napríklad aj náčrty symbolov, ale skôr to bolo na spestrenie knihy. Nemusíte sa báť mágie, ktorá sa zdá byť náročná. Vysvetlená je jednoducho a spolu s postavami zistíte o nej stále viac.

Na dobré sa čaká

Elantris má vyše šesťsto strán a tri postavy, pri ktorých sa neviete dočkať, kedy sa stretnú. A že si na to počkáte pár strán je samozrejmosť, ale čím viac sa načakáte tým viac si záverečné strany užijete. Bavilo ma čítať, ako pomaly sa odhaľujú určité skutočnosti. Z každého pohľadu zistíte niečo iné a nedostanete dvakrát rovnakú podanú informáciu.

Hoci zo začiatku to nevyzerá veľmi sľubne, čo sa týka postáv a ich stretnutia, keďže dej sa venuje viacerým problémom, tak niektoré udalosti sú potlačené do úzadia. Na jednej strane je to frustrujúce, na druhej zas vás to nútiť čítať ďalej. To isté sa týka aj romantickej linky, ktorá je prirodzená, nie je zbytočne presladená a v mojich očiach je úplne úžasná. Je to celé uveriteľné, už len z toho dôvodu, že postavy (áno, zas sme pri nich) sa správajú naozaj reálne a nie sú to len bábky na špagátiku. Takže  ich správanie je opodstatnené, a vy tie dôvody viete, a keď nie, tak aspoň ich tušíte.

Dôvod, prečo som začala so Sandersonovou prvotinou je viac než jednoduchý. Mala som plán čítať jeho knihy podľa toho ako ich postupne vydával. Už len z toho dôvodu, aby som ich neporovnávala s novšími knihami a nebola sklamaná. Aj tak sa mi to nakoniec nepodarilo, ale neľutujem. Aktuálne čakám na Mistborn box a nemusím vám pripomínať, že mám veľmi vysoké očakávania. Nehovoriac o tom, že sa hrám s myšlienkou začať čítať The way of kings.

Čo vy a Sandersonova tvorba? Už ste od neho niečo čítali?