Používa službu Blogger.

Nevydarené dvadsiate roky

by - februára 08, 2020

Keď sa pod trblietavým pozlátkom ukrýva prázdno a temnota...Sedemnásťročná Lou je očarená tajomnou krásou opusteného panského sídla Cardew House. To miesto ju lákalo natoľko, že sa začala vkrádať do sadu a nakoniec aj do domu. Tajne tam chodila čítať knihy z obrovskej knižnice. Jej návštevy však ukončil návrat majiteľov. Predtým tiché miesto ožilo a premenilo sa na dejisko nikdy sa nekončiacich večierkov a plesov. Lou sa s majiteľmi spriatelila a začala si plnými dúškami užívať život spoločenskej smotánky. Takmer zabudla na vlastné korene a prepadla ľahkomyseľnosti. Čoskoro však zistila, že rodina Cardewovcov má svoje tajomstvá a pod trblietavým pozlátkom sa ukrýva prázdno a temnota...

Zlaté nebo sa prezentuje ako jedna z tých kníh, ktoré vás prenesú do čias Veľkého Gatsbyho, v ktorom postavy skrývajú niečo temné, kde bohatí ľudia vystavujú svoje bohatstvo a zároveň poukazujú na rozdiel medzi smotánkou a nižšou vrstvou spoločnosti. Poďme si krok po kroku rozobrať, prečo nepovažujem Zlaté nebo za knihu, ktorá by sa hrdo mohla radiť k tzv. roaring twenties books.

Najväčší problém knihy je atmosféra, ktorá je nulová. Nielenže mi väčšinu času pripadalo, že dej sa odohráva v súčasnosti, ale ešte aj tie referencie na dvadsiate roky boli slabé. Opisy, ktoré mali čitateľa vtiahnuť do deja boli ako vystrihnuté z učebnice a opakovali sa bez nejakých väčších obmien. Ku koncu síce je vidieť menší posun, ale nie je to nič, čo vám vynahradí tých zvyšných dvesto strán opakujúcich sa opisov. 

Dvadsiate roky, presnejšie koniec dvadsiatych rokov, vnieslo do ženskej módy pánske/chlapčenské strihy a jednoduchosť. Móda v tých rokoch bola zaujímavá, ale zároveň jednoduchá. Kraľovali jednoduché strihy, žiaľ, autorka si nad týmto ani nepozastavila. Spomínajú sa šortky, farby látok, ale vonkoncom nie strih šiat, ktoré sa objavovali na večierku. Pre niekoho možno banálna vec, ale mne to tam vážne chýbalo. Až na pár výnimiek. To isté sa týka aj pri opisoch večierkoch. Sú to neúplné opisy, z ktorých si celok neviete presne predstaviť. Detaily sú dôležité, ale nie keď ich neviete dosadiť do prostredia. Potom to vyzerá ako len zbytočná povrchná informácia, ktorú v skutočnosti ani nepotrebujete vedieť.

Nielenže prostredie je slabo načrtnuté, ale dokonca aj postavy sú fádne. Stereotyp za stereotypom. Lou ma skôr vytáčala, rada by som povedala, že príchod Cardewovcov ju do istej miery ovplyvnil, ale klamala by som. Už od začiatku sa správa sebecky a často nerozmýšľala nad následkami. Jej posadnutosť svetom, do ktorého nepatrí som nechápala. Dokonca som nechápala ani jej posadnutosť nad sídlom. A už vôbec som nepochopila, ako sa mohla opakovane vlámať do domu. Lou ako hlavná postava vôbec nebola výrazná, od ostatných sa odlišovala len tým, že pochádzala z nižšej vrstvy. Dokonca ani jej spôsoby ju nespravili až tak odlišnou. Na dievča z farmy sa až príliš rýchlo adaptovala. Ostatné postavy boli tiež nevýrazné. Autorka s nimi pracovala len vtedy, keď jej to prišlo vhodné. Dokonca, ani sa nepokúsila ma presvedčiť o opaku.

Chcela by som povedať, že Cardewovci boli pre knihu veľkým prínosom, ale žiaľ, asi vás sklamem. Caitlin, ktorá so svojím príbehom mohla vniesť do knihy tajomno, aj spoločenskú drámu, bola len prehnane milou bábkou. Robert so svojimi spôsobmi aspoň vniesol do deja trochu napätia, ale tiež to nebolo nič prehnané. Interakcie s hlavnou hrdinkou zo začiatku vyzerali naozaj sľubne, ale potom sa to vytratilo. Až ku koncu sa zas objavila iskra, čo knihe veľmi nepomohlo. Skrátka ich vzťahy boli pre mňa neuveriteľné a povrchné. Autorka často zhrnula ich činnosti len tak medzi rečou, nie sme úplne pri tom ako sa ich vzťahy budujú. A to je veľká škoda. Medzi postavami bola chémia, ktorá  knihe mohla dať dobrý spád, aspoň po tej romantickej stránke, ale aj to bolo potlačené do úzadia.


Autorka sa snažila poňať aj spoločenskú situáciu medzi vrstvami, ale zas sa to spomína okrajovo. Chce poukázať na konvencie pri jednej z postáv, ale sama zabúda, že Lou je tiež z nižšej vrstvy, čo mi pripomína farmu, z ktorej pochádza. Ako je možné, že dievča z farmy, má toľko času? A to nespomínam, že nemala žiadne povinnosti. Autorka viac mohla ozrejmiť o akú farmu ide, viac opísať rodinnú históriu. Čo ma privádza k tomu, že ani Louinu rodinu poriadne nepoznáme. Jediného člena, ktorého sme mohli poriadne spoznať bola jej staršia sestra Alice. Ale už jej manžela, ktorý sa často spomína, ale vôbec v knihe nevystupuje, okrem jednej alebo dvoch krátkych scén, sme už nemali možnosť spoznať.


Autorka mala kopec možností vytvoriť hotovú rodinnú, spoločenskú alebo ľúbostnú drámu. Keď už začala miešať spoločenské vrstvy, tak mohla vytvoriť spleť nekonečných intríg a škandálov. Ale vôbec nič také sa nestalo. Všetci sa k sebe správali milo, až to bolo podozrivé. Ale oni boli k sebe naozaj milí. Nikto si nepodrážal nohy, všetci sa mali radi a hrali sa na šťastnú rodinu. Až to bolo neuveriteľné.

Keď už nič iné, tak aspoň to tajomstvo mohlo stáť za to. Lenže opak je pravdou. To prázdno a temnota, ktorá sa spomína v anotácii je čistý výsmech. Ani to neovplyvnilo dej. Spomenulo sa to medzi rečou, Lou dokonca sa ani nesnažila zistiť, čo to tí dvaja súrodenci skrývajú. Dej sám o sebe je povrchný, dôležité veci sú často spomenuté len okrajovo. Ale aby som len nekritizovala, tak autorka veľmi dobre vystihla nerozhodnosť dospievajúceho človeka. Ísť vlastnou cestou nie je jednoduché, takže aspoň nejaké plus táto kniha má.

Žiaľ, pre mňa toto bol krok vedľa. Bolo to nezáživné opisovanie ako si niekto užíva bohatstvo, ktoré mu nepatrí. A čo som už úplne nepochopila bola nasilu vtlačená LGBT tematika do deja, ktorá sa prekvapivo len tak objavila. A takých vecí, ktoré sa len tak objavia je v tejto knihe viac než dosť.

Síce mne sa kniha nepáčila, ale verím, že niekomu z vás sa bude páčiť. A ocení to, čo ja som prehliadla, prípadne aj ofrflala. Preto som sa pomocou instagramu rozhodla posunúť môj výtlačok, ktorý mi poskytlo vydavateľstvo. Za súťažiť si o knihu môžete TU!




You May Also Like

6 komentárov

  1. Juj, akonáhle som si prečítala anotáciu, tak som úplne ostala taká v strehu a ostražitá... V hlave sa mi hneď otáčali kolieska a vravela som si, “tak toto znie dobre!” Potom som však začala čítať prvé riadky tvojej recenzie a moje náhle nádeje opadli nadobro preč. Nevadí... Skvelá recenzia :)! Cítim, že dôvody, ktoré uvádzaš by prekážali aj mne a že táto kniha má dobrý potenciál, ktorý však evidentne nebol naplnený.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veru! Aj mne sa kolieska otáčali a vravela som si, že táto kniha by mohla mať celkom slušnú zápletku. Ech, nuž, nevydalo... Ďakujem :) Mňa to veľmi mrzí, že ma to sklamalo. Čakala som toho asi viac. Ale som jedna z mála, ktorej kniha nesadla, takže človek nikdy nevie, kým to sám neskúsi ;)

      Odstrániť
  2. Myslím, že tato kniha pro mně není. Celkově Gatsbyho jsem si nějak extra neoblíbila, takže věřím, že by mě ani tato kniha nenadchla.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak Gatsby ťa ani trochu neohúril, tak ruky preč... Zbytočne by si nad tým presedela :)

      Odstrániť
  3. A ja som si podľa anotácie myslela, že je to naozaj dobrá knižka, ale potom ako som si prečítala tvoje slová ku knihe tak som rozhodne zmenila názor :) Prečítam si hocijakú knihu, ale nech to má niečo do seba :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Možno dobrá je, len nie pre mňa :) Vieš ako sa hovorí: "Sto ľudí, sto chutí" A to isté platí aj o knihách :)

      Odstrániť