Používa službu Blogger.

Divné Nocte, čudné Verum a čo Lux?

by - februára 16, 2020

LET THERE BE LIGHT.
My name is Calla Price and I’m broken.
My pieces are all around me, floating on the wind, even as I desperately try to grasp them.
Who is dead? Alive? Insane?
What is the truth?
I don’t know.
I do know this: The darkness is strangling me. With every breath, I choke on another lie.
My mind has protected me, but that shield will soon be lowered.
All will be revealed.
Every answer to every question.
It’s all been leading to this.
Don’t be afraid.
Be terrified. 

Nocte od Courtney Cole je presne ten typ knihy, ktorá mala takmer všetky vlastnosti, na to aby sa stala celkom úspešnou mystery young adultovkou. Aspoň to si myslelo moje osemnásťročné ja. A aj teraz po štyroch rokoch som stále toho istého názoru. Nieže by Nocte nemalo chyby, samozrejme, že má. A je ich viac než dosť, ale to neznamená, že by nemohla mať úspech. Žiaľ, akokoľvek som sa snažila, Nocte bol pre náš trh príliš veľké sústo. Už som si celkom zvykla, že mystery YA nie sú u nás v obľube. Tajne som dúfala, že keď vyjde dvojka s názvom Verum, tak sa séria viac dostane do podvedomia čitateľov. A ako to už býva zvykom, tretej časti sme sa v preklade ani nedočkali. Na moje šťastie, moja kamarátka vie, čo mám rada a tretiu časť mi zaobstarala. (Ďakujem Timi :3) 

Courtney Cole dokázala využiť atmosféru knihy vo svoj prospech. Lux doslova dýcha beznádejou, tajomnosťou, smútkom a aj históriou. Je to zmes všetkých hrdinkiných pocitov, ktoré sa v tejto časti dostávajú na povrch. Nielenže to reflektuje jej psychický stav, ale aj stav celej situácie, do ktorej sa dostala. Autorka využíva flashbacky a sny, čo je šikovný ťah, ako čitateľa zaujať, viac ho oboznámiť s príbehom a so situáciou, ktorá je viac než komplikovaná. Lenže tu nastáva zlom. To čo si autorka vybudovala počas prvých dvoch kníh hádže za hlavu. Všetok potenciál sa stratil behom 150 strán. 

Autorka zo začiatku sa snaží zrekapitulovať chod prvých dvoch kníh, od slova do slova nám prináša tie isté scény, dialógy, opisy... Znova a znova dookola. Niektoré scény sa dokonca opakovali, a to viackrát. Slučka, ktorá sa opakovala stále dookola začínala byť po pár stranách nudná. A presne vtedy Lux pre mňa začalo byť miestami utrpenie. Ak patríte medzí tých, ktorí si pamätajú kľúčové situácie z predošlých dvoch kníh, tak budete pravdepodobne unudení. Pretože nič nové sa nedozviete. 

Flashbacky sa snažia hrať na dôveryhodný zdroj spomienok, ale v skutočnosti to je len ako natiahnuť knihu na dostatočný počet strán. Drvivá väčšina príbehu je o opakovaní sa istých udalostí, zvyšok je o nahliadnutí do udalostí ešte pred prvou knihou. Čo bolo zaujímavé, ale čím viac som do toho videla, tak tým menej sa mi to páčilo, akým smerom sa to vyvíja.

Postavy sa snažili držať svoju úroveň, ale nejaký posupný vývin tam ledva badať. Ale čo sa týka psychického rozpoloženia hlavnej hrdinky, tak to naberá naozaj zaujímavý spád. Na jednej strane sledujeme Callu ako sa snaží, naozaj sa snaží, nie sú to len prázdne slová, z toho dostať. Na druhej strane človek vôbec nevie, či jej môže dôverovať. Je to dôveryhodná postava? Alebo autorka sa s nami len hrá? Treba, ale dodať, že tento raz ani nešlo o postavy, ale skôr o tú celú záhadu, ktorá nám mnohým nedávala spávať. A ďalšia vec je, že nebol žiadny priestor pre vývin postáv. Calla si prešla nejakou tou cestou, ktorou je aj poznačená a vy ako čitateľ to pociťujete. Ale ako postava sa dostala už k nejakému bodu, od ktorej sa už neposúva ďalej. Jej stav je dosť vierohodne opísaný, a to je jedna z mála pozitívnych vecí na tejto knihe.

Žiaľ, mnohých nepoteším. Ten koniec by som ešte rozdýchala. Ale rozuzlenie zápletky je naozaj chabé. Nechcem vravieť, že je to blbosť, hoci párkrát som si to pomyslela, ale autorka použila niečo hodné fantasy literatúry a nie svojskej YA knihe, ktorá prvky fantasy ani nemala. A to ma na tom mrzí najviac. Prvé dve knihy boli plné neočakávaných vecí, nechcem vravieť, že v Lux sa nedejú veci, ktoré nie sú neočakávané, pretože ich tu je habadej, ale vyzerá to tak, že autorka sama nevedela čo skôr. Pozliepala prvé dve knihy, pridala flashbacky a potom úplne na hlavu postavené, pre mňa trošku nechutné, rozuzlenie, ktoré šokuje, ale neviem či v tom dobrom slova zmysle.

Ale čo ma veľmi prekvapilo je autorkin štýl písania. Keďže doteraz som jej knihy čítala len v českom a slovenskom preklade nevedela som, čo môžem od nej očakávať. Tým nechcem dehonestovať preklady, to nie. Ale v originály mi to prišlo oveľa viac.... autentické. Zároveň som aj prekvapená, že sa to čítalo tak dobre, aj napriek tomu aké nudné sklamanie to pre mňa bolo.

Lux by som hodnotila ako priemerný príbeh, ktorý má v sebe potenciál. Bohužiaľ, to vysvetlenie v mojich očiach nie je práve najšťastnejšie. Celá trilógia Nocte je dobrá, má dobrý nápad aj potenciál.  Prvé dve knihy sú dejovo niekde úplne inde, ako to čo ponúka tretia časť. Jediné, čím Lux vyniká je atmosféra a psychika hlavnej postavy, ale inak dejovo je na míle vzdialená od svojich predchodkýň. Čo je dosť na škodu, pretože to vyzerá, že ani sama autorka nemala potuchy ako to ukončiť, tak vymyslela úplnú absurdnosť, ktorú ešte dlho budem rozdýchavať.

You May Also Like

2 komentárov

  1. Nad touto sérií jsem uvažovala, ale jak se jednalo o nedokončenou sérii, tak jsem ji nakonec nechala být. A myslím, že pokud se mi bude chtít, tak to nakonec mohu zkusit. Ale kdo ví. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nedokončené série dokážu človeka odradiť, aj keď niekedy je to naozaj na škodu. Bohužiaľ, niekedy je dobré, že sa tých prekladov ani nedočkáme, nie vždy získame presne to, čo sme očakávali. Ale ak do tejto série predsa pôjdeš, tak snáď sa ti bude páčiť :)

      Odstrániť