Používa službu Blogger.

Advertisement

About Me

Mini sonda do môjho študentského života alebo denníček budúcej (možno) editorky

by - decembra 28, 2020



Možno ste si všimli, že aktivita na blogu a instagrame trochu utíchla. Niežeby ma to nebavilo, nebudeme si klamať, sú aj také obdobia, ale tento raz je dôvodom škola. Nezvyknem sem zahrňovať veci z osobného života, a to z viacerých dôvodov. Nie som veľmi spoločenský človek a dosť si snažím strážiť súkromie, okrem toho ešte študujem a jediné tzv. vzrúšo zažívam počas skúškového. 

Štúdium je taká srandovná vec. Prvých 9 rokov nadávate, že musíte chodiť do školy, potom sú tu ďalšie 4 roky na strednej, aby ste získali maturitu. Prípadne 5 rokov si odsedíte v stredoškolských laviciach. (Čaute, hoteláci, sme v tom spolu! Teda boli.) A potom si dobrovoľne vyberiete štúdium na vysokej škole. Opakujem, D-O-B-R-O-V-O-Ľ-N-E. Aké právo mám teda sa sťažovať, keď som si to vybrala DOBROVOĽNE? Teoreticky žiadne, ale prakticky... Som študent... Študenti sa najlepšie vedia sťažovať. 

Ak ešte neviete študujem editorstvo a vydavateľskú prax. Znie to ako niečo pre knihomoľa, že? Zbavím vás ružových okuliarov. Ten odbor znie skvelo a tam to asi končí. Za tie tri roky som sa prebrodila slovenskou literatúrou od A po Z. Súčasná ma ešte len čaká. A ak vás zaujíma niečo o odbore tak si choďte prečítať články Lyn a Lili. Obe tieto blogerské stálice vyštudovali tento odbor a aj sa pohybujú v odbore. Ja sa trochu vyplačem a potom hurá písať bakalárku alebo aspoň sa prehrabávať v literatúre. 

Čo všetko zahŕňa moje štúdium?
Slovenský jazyk, slovenskú literatúra, veľa slovenského jazyka, trochu dejiny slovenského jazyka, veľa povinného čítania a tak dookola. V mojom okolí sa vždy nájde pár ľudí, ktorí mi vravia, že aké mám šťastie, že študujem to čo ma baví. Samozrejme, to nastane potom ako im vysvetlím, čo študujem. A ani netušia ako sa mýlia. Študovať literatúru znamená chodiť do knižnice po tie knihy, ktoré nik dobrovoľne nečíta. Och, a verte, že trochu to váš vkus na knihy ovplyvní a vzťah ku knihám/textu naštrbí. 

Nie je literatúra ako literatúra
Presne viete na čo narážam. Vyrastala som na YA, NA, fantasy a erotickej literatúre - tým posledným sa radšej nechválim, pomaly som si našla cestu ku anglickej klasike a ku knihám, ktoré majú aj hlbší zmysel, možno posolstvo. Ale moje mladé, vygumované, naivné ja si myslelo... Ja už ani neviem, ale rozhodne som nečakala také kvantum slovenskej prózy, poézie a drámy. Mená klasikov, ktorých som v živote nepočula ma doslova prevalcovali. O ich dielach, ktoré ma 80% času nudia radšej pomlčím. Tieto tri roky na vysokej mi priniesli jedine krízu v čítaní a samé pochybnosti. Človek môže akokoľvek milovať literatúru, ale keď vás školský systém núti čítať vyše 50 kníh, mimo vášho žánru, v priebehu 3-4 mesiacov, pričom máte aj iné povinnosti, tá nechuť sa časom dostaví. Pomlčíme o tom, že to čítanie je len povrchové, pretože hltáte strany, aby ste všetko stihli. A na vlastné knihy môžete na pár mesiacov zabudnúť. 

Aby ste v tom trochu mali jasno, tak si dáme príklad z môjho aktuálneho semestra:
Zimný semester začal 28.09. 2020, kým sa všetko rozbehlo, tak sme už sedeli doma a učili sa dištančne, ale 01.10. nám stihli zadať zoznam na povinné čítanie k predmetu Slovenská literatúra 2. polovici 20. storočia. Tento semester to je 56 autorov. Našťastie, ja som v skupine, ktorá má od každého autora prečítať len jedno dielo, ideálne by bolo, keby to je prelomové. Druhá skupina, s inou vyučujúcou, má iný zoznam aj s iným počtom diel. (Už teraz je bordel v tom ako sa bude skúšať.) To číslo za jeden semester je vysoké, a to fungujeme dištančne, polovica knižníc nefunguje, čo je problém, nedajbože, ak ste ešte v povinnej karanténe... Nie všetky diela nájdete na uložto a podobných stránkach, takže ono to je ešte väčší prúser. A potom nebuďte znechutení, zúfalí a nešťastní. Písať bakalárku je ešte náročnejšie, ale o tom potom. Takže to je dôvod, prečo vlastne na sociálnych sieťach "mlčím". Aj keď je pravda, že teraz na instagrame som už častejšie, keďže na povinné sa zjavne vykašlem. Tých sedem kníh, čo mi chýba z prózy ma hádam nezabije a zvyšok stihnem. Dúfam. 

Verím, že ste mali pekné sviatky, že ste si pod stromčekom našli všetko čo ste chceli. A ak plánujete študovať literatúru alebo niečo s jazykom, tak pevné nervy. Budete ich potrebovať. Snáď sa ozvem skôr než po Novom roku. Dovtedy si užívajte texty kníh, ktoré vás bavia aj za mňa.

You May Also Like

8 komentárov

  1. Tak som si povedala, že sa pozriem na tvoj blog a som rada, že som tak urobila, lebo aspoň som zistila, čo nové s tebou :) Niežeby som ti nemohla napísať na fb, ale takto sa mi zdá, že zistím viac xD
    Nezávidím ti to učenie a povinné čítanie! To by som ja nikdy nedala, takže si pre mňa normálne hrdina! Povinné čítanie nie je pre mňa xD
    Držím palce so skúškami! xx

    P.S. Nevšímaj si čas, kedy pridávam tento komentár xD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vitaj :D Povinné čítanie podľa mňa nie je pre nikoho :D Ale psst! :D

      Ten čas nekomentujem, pretože ma to pri tebe neprekvapuje :D

      Odstrániť
  2. Vôbec ti to dištančné štúdium nezávidím. My sme sa mali oproti tomu úžasne. Aspoň sme sa mohli stretávať a viac ako na štúdium som sa tešila na to, že so spolužiačkami si pôjdeme dať sushi do Sakury. :D :D :D :D :D Toto obdobie je strašne deprimujúce. Už aj tak na výške človeka zahltia tým, čo všetko sa musí naučiť doma a sám, čo všetko si musí zohnať, ale takto, že všetko ide online, je to ešte horšie. A vôbec sa mi nepáči, akým štýlom sa učí editorstvo. Ako má, doriti, nejaký editor opravovať text, keď to za tri dokopy spravil dokopy dvakrát s korektorskými značkami na krátkom texte v škole? Ja na toto nemám slov, v tomto smere mi škola skoro nič nedala. Ale som rada, že ma tam naučili používať aspoň slovníky.
    A pokiaľ ide o povinnú literatúru, tej som sa ja vyhýbala, ako sa dalo. Nedávalo mi totiž zmysel, prečo sa nejaká poviedka o pedofilovi a nekrofilovi považuje za skvost vyššej literatúry a prečo som musela čítať takéto nechutnosti. Ako sorry, ale radšej zostanem pri NA a YA. Alebo erotickej literatúre.
    Ach, 5ročná hotelová, staré dobré časy. Tešila som sa, kedy odtiaľ zmiznem, a tam som sa mala najlepšie. Mohla som čítať, koľko som chcela, pochodila som Slovensko, naučili ma variť a celé to bolo proste super. Mňa výška hrozne ubíjala. Nebavila ma a väčšinou ma štvalo len to, prečo sa neučíme podstatné veci. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja tiež nie som s odborom veľmi spokojná (a dištančné nekomentujem, pretože škola zlyháva, teda skôr niektorí profesori), hoci ma niektorí ubezpečujú, že sa to zlepší vo vyšších ročníkoch. Otázka je, že či chcem ísť študovať ďalej... Pretože zabiť ďalšie dva roky svojho života a zabiť svoje už aj tak dogabané nervy... Neviem, že či na to mám odvahu. Ach, mala som ísť na tú ekonomickú :D
      Ja sa povinné fakt snažím čítať, ale nie som robot a drvivá väčšina ma úplne obchádza. Vyrastala som na inej literatúre a nikdy som ku slovenskej tvorbe nemala blízko, aj keď teraz je to už o niečo lepšie. Ale skrátka je to pre mňa naozaj veľký boj.
      Hotelka bola super, asi moje najšťastnejšie obdobie, vysoká ma prefliaskala a zhodila ružové okuliare :D Normálne sa bojím, že čo ma čaká ďalej.

      Odstrániť
  3. Och, želám ti so školou veľa šťastia a trpezlivosti, hádam to už nejako dobojuješ. Znie to teda ako super odbor absolútne pokazený prevedením... Ale to asi pri našom školstve nie je nič nezvyčajné. Mňa tiež veľmi málo učia tlmočiť a prekladať, ale za to dva semestre som sa vďaka výbornej vyučujúcej šla zadrhnúť britskou literatúrou v snahe prečítať niekoľko románov týždenne a pripraviť si ich analýzu, haha. Vtedy sa mi pri čítaní už naozaj chcelo zvracať a plakať a som rada, že mi to úplne nepokazilo radosť z môjho top hobby. A aj iné nezmysly by sa našli. Výška je proste očividne o život v mnohých prípadoch, ale hádam nám zase bude aj lepšie. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem! :) Keby tej povinnej bolo menej, tak by to bolo super :D Ale ako študenti sa takto fakt len topíme v zbytočných knihách. Keby som slovenčinár ani ma nenapadne sa nejako sťažovať, pretože budem učiť o tých dielach, ale ja si fakt nechcem spraviť učiteľské minimum a ísť učiť :D Aj keď asi inú možnosť nebudem mať. Bohužiaľ, je to na figu. Vďakabohu, že my sme nemuseli robiť analýzy, to by som fakt nedala. Ja každý rok po skúškovom bojujem s čitateľskou krízou, takže ma mrzí, že moje hobby to ovplyvnilo. Dúfam, že tie lepšie časy už začnú s letným semestrom :D

      Odstrániť
  4. Srdečne zdravím kolegynky editorky. Tento odbor som absolvovala pred piatimi rokmi a cítim potrebu dať vám jednu radu: napriek tomu, že vás kvantum povinnej literatúry ubíja a kradne vám to čas, ktorý ste chceli stráviť s celkom inou knihou, nikdy sa nepriznajte učiteľovi, že ste niečo nečítali. Hlavne nie na skúške! Nie, oni neocenia vašu úprimnosť. Naopak, odsúdia vašu nesčítanosť a budú na vás pozerať pohľadom "nečítali ste? Tak čo robíte na tejto škole?"
    Iba toľko som vám chcela. Držte sa!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zdravím, vašu radu si beriem k srdcu :) Žiaľ, rýchlo ma prichytia, že som danú knihu nečítala, takže niekedy to naozaj neuhrám. Ale mrzí ma zistenie, že pred piatimi rokmi bol podobný prístup ako teraz a nič sa nezmenilo. Verím, že snáď sa dočkáme aspoň malých zmien, pretože by ma mrzelo, keby takto zbytočne stratím toľko rokov života.
      Ďakujem! :)

      Odstrániť