Život blogera je oveľa náročnejší než sa na prvý pohľad zdá. Musíte stíhať svoje každodenné povinnosti, chodiť do školy, učiť sa a popritom sa snažíte takmer všetok svoj voľný čas tráviť čítaním kníh, odpovedaním na komentáre, prípadne maily, vybavovaním vecí ohľadom blogu, premýšľaním nad novými projektmi, súťažami a článkami, ktoré by spestrili váš blog, prípadne zháňate nejakú spoluprácu alebo študujete cez internet všelijaké kódy, ktoré umožňujú nové možnosti pre vašu stránku.  Toto všetko sprevádza blogerov.



Veľa ľudí to nevidí. Myslia si, že prečítať jednu knihu a napísať o nej recenziu je malina. Nevidia koľko driny sa za tým celým skrýva, ako premýšľate, aby ste o tej knihe napísali niečo nové, čo ešte nik  pred vami o danej knihe nenapísal. Väčšinou sú to ľudia, ktorí aktuálne nemajú blog/stránku alebo ešte nikdy neokúsili byť blogerom.

Jednoducho názor/recenzia ukazuje ľuďom, že ste sa tou knihou zaoberali oveľa dlhšie, robili ste všelijaké „výskumy“ a zamysleli ste sa nad dejom a postavami.
Osobne pre mňa je napísať plnohodnotnú recenziu asi jedna z najťachších vecí. Chcem svojím čitateľom podať svoj názor, tak aby videli, že naozaj som si dala na článku nielen záležať, ale že ich buď chcem motivovať alebo varovať pred prečítaním nejakej knihy. Jednoducho recenziu, ktorá sa ľuďom dostane do podvedomia a pri danej knihe, keď ju zbadajú, tak v niekde v kúte ich hlavy zasvieti malá žiarovka, ktorá im pripomenie: "Hej! Niekto o nej písal, že tá kniha je viac než zaujímavá!" alebo "Och! Že vraj sa nemám zlákať obálkou!" Podľa mňa viacerí chcú podať svoj názor originálne, ktorý buď skončí fiaskom, pretože priznajme sa každý jeden z nás má recenziu, pri ktorej by sa najradšej zahrabal pod zem alebo to skončí, tak že ste na seba hrdý, pretože konečne ste napísali niečo, čo má hlavu i pätu. A nie je tam veľa prehnaných Fangirl momentov. Na druhej strane každá recenzia pomáha čitateľom pri výbere knihy, ale úprimne radšej sa riadiť pri výbere ostrieľaných blogerov než začiatočníkmi, ktorí si svoju cestu len hľadajú. (Nič proti tým, ktorí len teraz začali blogovať, ja sama sa ešte považujem za ten typ, ktorý sa má ešte veľa čo učiť ;) )

Ďalším takým „tŕňom“ v oku je vymyslieť projekt. A to veru nie je také jednoduché a o to menej je "prinútiť" ľudí, aby sa doňho zapojili. Ale takmer sa nik nepozastaví nad tým, že vy ste obetovali svoj voľný čas na to, aby ste ponúkli okúsiť ľuďom niečo nové...
Nehovoriac o súťažiach, že obetujete svoj čas a väčšinou aj peniaze pre niekoho úplne cudzieho s rovnakými alebo podobnými záľubami aké máte vy samy a chcete niekomu urobiť radosť.
A medzi najťachšie patrí vymyslieť originálny článok- najlepšie taký, aký sa ešte nikdy inde nenachádza, ktorý upúta pozornosť širokej verejnosti, ktorá buď zanechá negatívny alebo pozitívny ohlas. Ak nejaký zanechá. Ale vymyslieť niečo čo tu ešte nebolo je sakra ťažké! A verte mi, že keď nemáte organizačné schopnosti- či už pri projektoch alebo len pri písaní článku, tak sa driapete a snažíte preraziť len aby ste si niečo dokázali. A samozrejme, ešte musíte držať krok s ostatnými, čo je niekedy tiež drina....

Sú blogy, ktoré upadajú do zabudnutia a pritom by mali veľký potenciál, pretože autorom sa nechce písať len samým pre seba. Ďalším problémom je ukázať blog širokej verejnosti. Priznám sa ja by som bez skupiny na FB nemala takú návštevnosť akú mám, za čo som samozrejme veľmi vďačná.
Ale veľa začínajúcich blogerov sa po krátkom čase vzdá. Je to drina snažiť sa vyrovnať blogom, ktoré sú na scéne oveľa dlhšie, ktoré sú už zafixované v podvedomí druhých. A spočiatku je to aj náročné vyrovnať sa niekomu, kto je skúsený a kto vie ponúknuť už nielen všeobecný prehľad, ale aj kvalitu a kvantitu. Lenže aj tí, ktorí sú teraz na výslní mali možno mizerné začiatky, kde zvyčajne písali len pre seba, ale nevzdali sa.

A podľa mňa to je také malé motto pre každého jedného z nás. Čítať a nevzdávať sa, pretože raz sa určite nájde skupinka ľudí, čo si našu prácu bude vážiť. Jednoducho, veľakrát ide osobný život bokom vďaka blogu a knihám, u mňa je to teda tak (predstavte si koľko hodín ste strávili vytváraním a zdokonaľovaním dizajnu a pri písaní rôznych článkov) , a už veľa ráz mi viacerí pripomínali, že je to hlúposť blogovať o knihách, keď už je toľko blogov s rovnakým zameraním. Oni to berú ako hobby, kým ja to už beriem ako súčasť mňa.
Trochu som sa rozpísala, ale len som chcela sa vami podeliť o tento článok, pretože verím, že viacerí blogeri, alebo aspoň dúfam, ma pochopia. Jednoducho nie je len o tom  mať blog, prečítať knihu a napísať o nej článok. Je to predsa o niečo trochu viac, ale niekedy tá drina stojí za to!