Autor: Jandy Nelson
Názov: Dám ti aj slnko
Originál: I'll give you the sun
Diel:---
Žáner: Contemporary, YA

Výnimočný príbeh od autorky románu Nebo na dosah. To pravé pre nedočkavých fanúšikov Johna Greena, Gayle Forman a Rainbow Rowell.
Dvojčatá Jude a Noe znamenajú jeden pre druhého všetko. Keď majú trinásť, Jude príde na to, že je krásna a Noe, že je gej. Trinásťročný Noe miluje okrem sestry už len kreslenie a robí všetko pre to, aby sa dostal na prestížnu umeleckú školu. Jude zamestnávajú viac chlapci.
O tri roky je všetko inak. Na školu snov sa dostala Jude, ale je z nej utiahnutá sivá myška, čo sa skrýva za svoje obrazy. Z Noema sa stal pártyboy a lámač babských sŕdc. A ich mama je mŕtva. Dvojčatá spolu ledva prehovoria a ani jeden vlastne nevie prečo. Neuvedomujú si, že každý z nich tvorí len polovicu príbehu, a keby si k sebe našli cestu, dokázali by poskladať svoj svet dokopy, získali by druhú šancu na šťastný život

Žltá obálka so slniečkom, s červenými lúčmi a s obyčajným čiernym nadpisom striehne takmer v každom kníhkupectve. Áno, myslím tým knihu Dám ti aj slnko od Jandy Nelson, ktorá zožala naozaj veľký úspech a väčšinou sú na ňu pozitívne ohlasy. A mám pocit, že aj môj názor na ňu bude takmer rovnaký, avšak mám pár pripomienok...

Ja už dávno tvrdím, že umelci majú iný pohľad na svet, názory a svojský spôsob života. Jandy Nelson presne potvrdila moju mienku o nich. Že sú to neskutoční ľudia, ktorí majú krehkú dušu a úžasné vnímanie (ja to volám tretie oko). Vytvorila postavy s umeleckým cítením a teoreticky nám dovolila nahliadnuť do sveta tých kreatívnych. Takže moja duša jasá. Možno Jude a Noe boli skreslení a existujú len v autorkinej hlave, ale vždy som si myslela, že presne podobným spôsobom premýšľajú tí, ktorých ťažko chápeme.

Ak ste už knihu čítali alebo v nej listovali určite viete, že pohľady sa v knihe striedajú, ja viem nič nové, lenže pred autorkou skladám imaginárny cylinder, pretože toto bol naozaj šikovný ťah. Jude a Noe sú dvojičky a kým Jude ukazuje prítomnosť Noe nás zasväcuje do minulosti.
Jude a Noe sú postavy, ktoré len tak niekde nenájdete. Poznáte to, keď čítate nejakú knihu, kde postavy sa správajú takmer rovnako ako v ďalších xy knihách. Jude a Noe vždy urobili niečo, čo by ste nečakali. Pôvodne som ich chcela opísať zvlášť, ale nedokážem ich úplne rozdeliť, pretože ma bolí srdce čo i len pomyslieť na to, že by som ich musela od seba odlúčiť.

Malý Noe (13 ½ -14) bol asi najzaujímavejší chlapec o akom som kedy čítala. Nielenže zisťoval, že má inú sexuálnu orientáciu, ale každý jeden pocit, ktorý cítil, tak ho maľoval vo svojej hlave. Fascinovalo ma, keď z ničoho nič sa objavilo v zátvorke napr: V hrudi sa mi rozletelo okno, autoportrét.
Bolo to pre mňa niečo nové, niečo, čo som nikde inde nevidela. Avšak nezáleží na tom, ako veľmi ma Noe fascinoval ako chlapec. Nech som sa snažila akokoľvek, tak Judine časti ma bavili viac. Možno to bude tým, že sa venovali prítomnosti a veľkú rolu má v tom pravdepodobne aj Oscar-whooo tajomný chlapec, alebo to možno bolo tým, že to bolo stratené dievča, ktoré svojím spôsobom nebolo normálne a bude to znieť čudne, ale naozaj si ma získala, ale až v tom staršom veku.
Staršia Jude bola úplne iný človek ako keď bola malá. Z dievčaťa, čo si myslelo, že mu patrí svet sa stalo zničené mladé žieňa túžiac po niečom, čo nikdy nebude mať. Úprimne, čudovala som akou zmenou prešla Jude a aj Noe. Neverila som, že si môžu pozície kvázi vymeniť a správať sa k sebe tak odmerane. Okrem toho, že Jude a Noe boli naozaj skvelo spracovaní a ich časti o to lepšie, autorka si dala záležať aj na ostatných postavách- moja duša zas jasá! Či už Oscar, Brian alebo pán Guillermo Gárcia- podľa mňa úžasná postava, tak autorka si dala na vedľajších postavách záležať, takže príbeh neupadal.

Jandy Nelson napísala príbeh o rozhádaných súrodencoch, ktorí si navzájom svojimi činmi z minulosti ničili život. Hanbiac sa za svoje vlastné tajomstvá z minulosti  sa otáčajú sami sebe chrbtom a ničia sa i naďalej a pritom by stačil jediný rozhovor. Nuž pocit hanby je silnejší, ale o to viac je zaujímavejšie sledovať vývin deju. A citáty, ktoré sa nachádzajú v knihe sú neuveriteľné, nehovoriac o myšlienkach, ktoré som si musela zaznačovať, pretože mali hĺbku.

Naozaj ma to bavilo, avšak ma mrzí koniec, ktorý mohol byť možno viac rozpísaný a kapitoly, ktoré boli naozaj dlhé mohli byť o niečo kratšie. Bohužiaľ, ja patrím k tej skupine, ktorá odloží knihu, keď dočíta kapitolu a keď tá kapitola má cca 50 strán a ja už nevládzem, tak som stratená. Ďalej ma mrzí ma, že som nemala tú možnosť nazrieť Noemovi do hlavy v tom staršom veku, keď už nebol ten malý čudák, ale chlapec v maske. No, aj napriek tomu to bolo naozaj dobré a hlavne iné, takže Jandy u mňa teraz nastavila dosť vysokú latku. Uvidíme, že či jej ostatné knihu budú tiež také dobré ako Dám ti aj slnko.