Autor: Jamie McGuire
Názov: Sladké zabudnutie
Originál: Beatiful Oblivion
Diel: 1/4
Žáner: YA

Nadmieru samostatná Camille „Cami“ Camlinová sa s radosťou vzdala detstva skôr, než sa stihlo skončiť. Pracovala ešte predtým, ako dostala vodičský preukaz, a po prvom ročníku na vysokej sa presťahovala do vlastného bytu. Cami, barmanke v bare Red Door, neostáva okrem práce a školy čas na nič až dovtedy, kým po roku nemá prvý voľný víkend.
Trenton Maddox, kráľ Východnej univerzity, chodil so spolužiačkami ešte predtým, ako skončil strednú. Chlapci ním chceli byť, dievčatá ho chceli skrotiť, no po tragickej nehode sa jeho život obrátil hore nohami. Odišiel zo školy, aby sa zbavil mučivej viny. Býva u svojho otca vdovca a pracuje na plný úväzok v miestnom tetovacom štúdiu. Keď si už myslí, že jeho život sa vracia do normálnych koľají, všimne si Cami, ktorá sama sedí za stolom v bare Red Door.
Cami má troch bratov, preto verí, že priateľstvo s Trentom dokáže udržať v čisto platonickej rovine. Keď sa však Maddox zamiluje, miluje naplno – napriek tomu, že vinou Cami sa jeho ťažko skúšaná rodina môže rozpadnúť.

Tí čo pravidelne navštevujú môj blog dobre vedia, že moja prvá skúsenosť S Jamie M. nebola práve najlepšia. Takže keď som sa púšťala do Sladkého zabudnutia, tak som sa obávala jednej veci, že postavy sa na seba budú veľmi podobať a úprimne prišla som dosť o nervy pri Krásnej Katastrofe a nechcela som, aby sa história opakovala. A verte, že toto som si užila oveľa viac! Strach z toho, že hl. postavy to všetko skazia bol úplne zbytočný.

Hlavní hrdinovia Trent a Cami boli skvelí. Fungovala medzi nimi chémia a osobne pre mňa ich vývin vzťahu bol napätý-nikdy si nevedeli, čo sa stane. Aj keď Trent je síce Maddox, ale prišiel mi oveľa viac dospelejší a rozumnejší ako Travis. Trent si ma dokázal získať už od prvého okamihu ako sa ukázal na scéne, síce som sa bála, že potom začne vyvádzať, ale dopadlo to úplne inak. Čakala som od neho rôzne tie zákerné ťahy, ktoré chlapci robia, aby vytiahli dievča von, ale on sa dostaví napr. s dieťaťom alebo dokáže mrznúť pred dverami dievčaťa hodiny a hrať hry. Nuž, ale je Maddox, čo znamená problémy, takže nikdy neviete, kedy niečo vyvedie.... Cami zas bola ten tvrdohlavý typ, ktorý síce v knihách obdivujem a zbožňujem, pretože si nedajú skákať po hlave, lenže niekedy až zbytočne si život sťažovala. Ale určite bola lepšia ako Abby. Dokonca sa mi páčilo ako sa dokázala obetovať v mene rodiny. Navyše bola barmanka a ja mám slabosť na príbehy, ktoré sa odohrávajú na podobných miestach, pretože....neviem, ale vždy je tam veselo :D

Jamie vie písať (to som sa zmienila aj TU!) a teraz sa trafila ešte k tomu aj do postáv, ktoré som si obľúbila, čo znamená, že som s ňou ešte neskončila, pretože ak by toto čítanie dopadlo, tak ako pri KK, tak Jamie ako autorka u mňa skončila. Lenže ma dokázala udržať pri knihe, dokonca som sa ani veľmi nerozčuľovala a nevedela som sa od knihy odtrhnúť. Kniha ma držala v pozore a či bola na druhý deň škola alebo nie, tak som ju odložila až okolo v jednej noci, nezáležalo na tom, že ma čakali povinnosti a skoré vstávanie. A viete, čo sa mi páčilo úplne najviac?
To, že sa to odohrávalo presne vtedy, keď aj príbeh Travisa a Abby. Čo znamená, že niektoré veci, čo vyvádzali tí dvaja blázni vidíme z pohľadu Cami a áno priznávam bolo to cute. A priznávam aj to, že som dostala chuť si prečítať Krásnu Katastrofu- mám pocit, že tú knihu neznášam, ale nejako často si v nej listujem.

A teraz čerešnička na koniec.
KONIEC!
Čakala som všetko, vážne napr. že Trent bude ženatý alebo že bude mať nejakú úchylku, ale nakoniec to patrilo medzi tie momenty, keď vám vypadnú oči z jamôk  vy len nemo zízate. Mne to napríklad nedoplo. Trikrát som tie slová prečítala. Až potom mi docvakla pointa. Áno, lapala som po dychu a oči som mala ako sova.

Ľutujem len jedno. Osobne pre mňa bola dosť málo priblížená Camina minulosť. Chcela som sa o nej dozvedieť viac, nuž nie všetko sa mi môže splniť, ale určite tomu dajte šancu. Rýchlo sa to číta, je to miestami milé, miestami sa roztápate alebo chcete len tak sa debilne usmievate, či len nemo zízate.

Jednoducho tentoraz Jamie trafila takmer môj vkus, takmer a teším sa ako blcha, že toto nebolo zbytočné čítanie. Neskutočne sa teším na nasledujúceho brata (Thomas). A ak to bude taká jazda ako SZ, tak prisahám, že KK si prečítam ešte raz a možno sa mi to bude páčiť, pretože možno už budem považovať Maddoxovské správanie za úplne normálne.

Taká zaujímavosť: Vždy si prečítam poslednú vetu na konci knihy bez toho, predtým než knihu začnem čítať  neuvedomila som si to... Ja nechápem, ako som mohla byť tak nechápavá :D