Hohohoho! Zdravím všetkých, tých, ktorí sa tešia na Vianoce, tak ako ja! :D Dnes tu pre vás mám ďalší článok do projektu Knižný advent, ktorý má na starosti Adrián.


Vianoce znamenajú pre mňa veľmi veľa. Keď som bola malá, samozrejme, že pre mňa darčeky znamenali oveľa viac ako napr.Vianočná večera. Ale ako čas plynul a ja som rástla, tak pre mňa darčeky znamenajú len malý bonus, oveľa viac si vážim, to že si sadneme všetci za jeden stôl a aspoň raz v roku jeme všetci pri jednom stole naraz a rozprávame sa či vtipkujeme. Niektoré rodiny majú rôzne tradície, my si na takéto veci veľmi nepotrpíme. Prekrojenie jablka, či jedenie oblátok s medom sa v našej rodine nepraktizuje. Ale predtým než vás zasvätím do toho ako trávia Vianoce Bôžikovci, tak vás najskôr zoznámim s našimi tradíciami, ktoré praktizujeme 24. decembra.



Všetko sa to začína už od rána. Ruch kuchyni, ktorý naznačuje, že mama v kuchyni od rána varí ostošesť, otec zvyčajne trávi Vianoce v robote (nuž, život ošetrovateľa na farme je dosť....ehm rušný, zviertá nepočkajú) okolo dvanástej príde domov a potom ideme za starým otcom, ktorý zvyčajne Vianoce trávi sám, takže mu chceme robiť spoločnosť aspoň popoludní.  Znie to trochu smutne, ale môj starý otec si úplne vystačí  kozičkou Agáthou, ktorá mu robí spoločnosť a so starými filmami, ktoré sleduje. Po návšteve, ktorá sa vždy zvrtne na tému Rusi vs. Američania a na obdobie druhej svetovej vojny sa vraciame domov. Zvyčajne mama má všetko pripravené a dolaďuje posledné detaily. My s otcom si sadneme do obývačky vyzbrojení s jedlom a pozeráme staré rozprávky, kde hľadéme chyby, kotých sa štáb dopustil. Túto časť mám najradšej :3 Rozprávky, ktoré už sme snáď videli tisíckrát, ale nás stále dokážu prekvapiť s vecami, ktoré nám zatiaľ unikali je jednoducho skvelé! Je to nesmierna zábava. A popritom jeme, pijeme a zabávame sa s naším kritizovaním.

Takto to funguje až do večera. Okolo pól šiestej sa prestrie na večeru a my si všetci štyria ako rodina zasadneme za jeden stôl. U nás sa za tradičné Vianočné jedlo považuje kapustnica, zemiakový šalát a rezne/filé/rybie prsty. Jeden čas sme mávali aj kapra, ale nejako sa to v našej rodine neuchytilo.
Nie sme veriaca rodina (mama s otcom nám nevštepovali vieru od narodenia....vraj sa máme rozhodnúť my čomu chceme veriť...z toho dôvodu sa stále hľadám, alebo verím v niečo vyššie a to my zatiaľ stačí). No, napriek tomu otec poďakuje za jedlo a my všetci sa konečne pustíme do jedla, pričom sa rozprávame o všeličom možnom. Takto sedíme za stolom aspoň hodinu a vychutnávame si nielen jedlo, ale aj to, že konečne sme ako rodina pri jednom stole. Neskôr sa všetci presunieme do obývačky, kde si pozrime vianočnú klasiku Popelku. A samozrejme hľadáme chyby :D Mame to dosť lezie na nervy a brat radšej nič nekomentuje, ale my s otcom sme ako nezastaviteľná streľa.

Ak sa pýtate kde zostali darčeky, tak práve prichádza tá časť. Aj keď už s bratom neveríme na Ježiška, mojej mame sa páči predstava, že vždy keď sa ráno zobudíme, tak nás pod naším, mimochodom umelým stromčekom čakújú darčeky. Takže ráno 25. decembra sa nesie vo zvukoch šušťacieho baliaceho papiera, jajkania a ochkania.

Síce tento rok to bude trochu iné, pretože otec bude od rána až do večera v robote, tak ja dúfam, že náš zvyk pozerať rozprávky a hľadať v nich chyby nijako neutrpí. Bohužiaľ, Vianoce sú takmer jediný deň v roku, keď môžeme tráviť spolu čas ako otec ako dcéra dlhšie ako hodinu. Takže uvidíme, čo z toho vznikne :) A ako trávite Vianoce vy?