Síce už nejaký ten týždeň/dva tu máme nový rok, tak ja ešte stále, prekvapivo, skúškujem. Nič nové pod slnkom, takže klasický článok, ktorý každý uverejňuje na konci/na začiatku roka, spisujem až teraz. Aj to inou formou než som zvykla, keďže drvivá väčšina kníh bola do školy. A z toho fakt nechcem vyberať to najlepšie a najhoršie, pretože dobre vieme, čo by prevládalo. 

Či bol tento rok najhorší? V mnohých ohľadoch pre niekoho áno, ale mne do života priniesol aj mnoho dobrého. Čo sa kníh týka... Nebudem klamať, to číslo je pre mňa vysoké, ale som smutná, keď si prezriem, čo to číslo tvorí. Povinné čítanie. 96 kníh, z toho cca 47 kníh je len povinné čítanie, plus knihy na bakalárku, skrátka nie je úplne z čoho vyberať a udeľovať pomyselný titul "Najlepšia kniha roka" a podobne. Hoci vždy ma bavilo zostavovať tieto články, pretože si vždy uvedomím koľko super kníh som prečítala. A koľko kníh som nemusela čítať.... Ale aj kvôli škole mám pocit, že tento rok bol oproti predošlým rokom slabší. Aj keď som čítala naozaj silné tituly, ktoré vládli nielen na sociálnych sieťach, ale aj priečkami predajnosti. A celkovo sú u ľudí obľúbené. Nie všetky sa mi páčili, ale mnohé prekvapili.

Musím spomenúť Houllebecqa, môj obľúbenec, ktorý mi každou knihou dokazuje, že je nekonvenčným spisovateľom. Kniha Mapa a územie nie je provokatívna, teda je, ale nie do takej miery ako som pri autorovi zvyknutá. Je to typický Houllebecq, ale zároveň nie je. Ak ste ešte od tohto autora nič nečítali tak odporúčam práve túto knihu. Zistíte, že či vám sedí štýl písania a či viete stráviť témy a veci, ktoré rozoberá. (A áno, sľubovaný článok o autorovi bude, keď prečítam od neho všetky knihy.) 

Myslím, že tento článok nemôže byť bez nejakej českej kvalitnej chuťovky. Žítkovské bohyně od Kateřiny Tučkovej sú fantastická záležitosť. Nie je to úplne najjednoduchšia knižná vec, ale skrýva v sebe čaro prostredia a zároveň aj utrpenie človeka a to v mnohých formách. A pri českých knihách ešte ostaneme. Ak sa nebojíte experimentovať, tak skúste aj Metu od Pavla Bareša. Dôležité témy, ktoré sa týkajú násilia alebo stalkingu.  

Myslela som si, že budem výnimka, ale Malý život od Hany Yanagihari bola veľká emočná jazda. Poplakala som si, aj ponadávala. Ďalšou skvelou knihou je Bezhviezdne more od Erin Morgenstern. Magický realizmus, príbeh o príbehoch, skrátka užila som si každú stranu. Minulý rok bol čas klasík, či už slovenských alebo zahraničných, ale ak nerátam rereading Jany, tak rozhodne Bulgakov a jeho Majster a Margaréta stoja za prečítanie. 

Samozrejme, musí spomenúť Sandersona. Konečne som sa dopracovala k Mistbornu - The Final Empire. Milujem jeho tvorbu, takže vám prezradím, že čoskoro si plánujem prečítať aj dvojku. Určite vás to prekvapilo... Nemôžem zabudnúť na víťazku Anasoft Litera Alenu Sabuchovú a jej Šeptuchy, ktoré ma priviedli ku vyššie zmieneným Žítkovským bohyniam. Celé to uzavriem Kunderom a jeho knihou Nesnesitelná lehkost bytí, ktorá bola skrátka super a presvedčila ma, že Kundera za to stojí. 

Boli aj knihy, ktoré ma sklamali, napríklad: Jediná žena v miestnosti, Godsgrave, Darkdawn, Svätyne,... Bolo ich naozaj dosť a tiež zmes rôznych žánrov. Tým nechcem povedať, že to boli zlé knihy, možno až na poslednú časť Nevernight - Darkdawn, to bola zbytočná telenovela. Ale napríklad pri Svätyniach mi nesadol štýl písania, a verte, to spraví veľmi veľa. The Seven Deaths of Evelyn Hardcastle, ktorá je u  čitateľov veľmi obľúbená ma sklamala, pretože som čakala niečo úplne iné. Takže berte to s rezervou.