Ako som (ne)prestala čítať Cassandru Clare
Ovplyvňuje to môj život? Ani nie.
Ovplyvňuje to moju peňaženku? Ani neviete ako.
Keď som dočítala poslednú časť zo série The Dark Artifices (Tajomná temnota) od Cassandry Clare, tak som si povedala, že s ňou končím. Autorkinu tvorbu mám rada, až na pár výnimiek ako sú Pekelné stroje - prepáčte, ale fakt nechápem ten milostný trojuholník a jeho riešenie. Svet tieňolovcov ma baví, bavia ma postavy, humor a dokonca aj štýl autorky, ktorý je často kritizovaný. (Nech to znie akokoľvek čudne, tak knihy od Cassandry mi neskutočne zlepšili angličtinu a to nemyslím teraz len slovnú zásobu.) Jej knihy patria medzi moje gulity pleasures, ale nie sú to knihy, pri ktorých sa hanbíte, že ich máte radi. Skôr je to o tom, že všetky jej knihy sú rovnaké. Svoje námety recykluje, niekedy prinesie niečo nové, ale základ deja je vždy o tom istom. A keď čítate jej knihy už niekoľko rokov, tak skrátka vás to zunuje.
Niektorí možno viete, že mám trochu alergiu, keď sa v knihách využíva nejaká rovnaká šablóna, ktorá so sebou neprinesie nič nové. Tým nechcem tvrdiť, že to je nevyhnutne zlé. Nazvime to ako moja osobná deformácia, ktorá mi kazí zážitok z kníh, ktoré využívajú nejaké rovnaké a nemenné postupy. Hoci na 100% som si istá, že medzi mojimi obľúbencami sa nájdu knihy, ktoré zapadajú presne do tejto kategórie. Takže treba to brať s nadhľadom, keďže to ovplyvňuje ešte ďalších mnoho iných faktorov. Napríklad citový vzťah, ktorý som si počas rokov vybudovala k autorovej/autorkinej tvorbe. Čo je nevýhoda pre debutujúcich autorov. Stačí si pozrieť článok dozadu o Krvavej dedičke.
Je veľmi ťažké sa pozrieť na niečo, čo máte radi kritickým okom. Ale ak chce byť človek objektívny nemal by hodnotiť veci podľa dvoch rôznych meradiel. Takže nech akokoľvek Clare a jej knihy mám rada, aj napriek tej telenovele, ku ktorej sa dostaneme, tak skrátka nemôžem dať jej najnovšej knihe - Chain of gold, plný počet hviezdičiek. To by potom nebolo fér k vyššie uvedenej knihe - Krvavá dedička alebo hocijakej inej knihe, ktorej som vyčítala používanie šablón. A keď už spomíname šablóny... Nech začnete s hocijakou knihou od Clare, tak všetky majú spoločné pár vecí, ktoré sa opakujú dookola:
- Násťroční tínedžeri zachraňujú svet. (Čo sám o sebe problém nie je, ide o YA literatúru.)
- The Clave (slovenčine Sesia? Opravte ma, ak sa mýlim, fakt si nepamätám slovenský preklad), je to neuveriteľné, ale vždy predstavuje nejaký problém. Presnejšie jej členovia. Automaticky sa už pripravujem na nesympatické postavy, ktoré budú pretláčať svoj názor bez toho, aby aspoň nachvíľu porozmýšľali, že či to vôbec dáva zmysel.
- Clare je skrytá drama queen, ktorá dokáže napísať hotovú telenovelu na 600 stranách. Vždy to je mexická telenovela, či už medzi hlavnými hrdinami alebo vedľajšími. Niekedy je to veľmi melodramatické a nie vždy to človeku sadne.
- Spisovateľka samú seba vykráda - čo nie je novinka, keďže vykráda nielen seba, ale aj iné autorky. V niektorých knihách vidieť inšpiráciu od iných autoriek, ale úplne v pohode používa svoje nápady, ktoré čiastočne recykluje. Ale aj napriek tomu, že využíva ten istý nápad dookola, a my jej to (skoro) všetci žerieme, tak dokáže prísť s niečím novým, hlavne čo sa týka vzťahov. Neviem koľko toho má Clare napozeraných telenoviel a kde hľadá inšpiráciu, ale keď už nedokáže vymyslieť nič nové po dejovej stránke, tak milostné vzťahy jej idú. Kombinuje všetky možné typy lások, stereotypy, experimentuje a prináša nové a nové veci. Aspoň v mojich očiach. (Trio Kieran, Cristina a Mark - polyamoria, pre mňa rozhodne najväčšie prekvapenie.)
Autorka svoj svet žmýka z každej jednej strany a každou jednou novou knihou cítiť, že už pomaly nemá čo nové ponúknuť. Pri TMI to bolo niečo nové, predsa to vyvolalo dosť veľký BUM vo svete, stačí si pripomenúť nevydarený film aj seriál. Ďalej tu máme TID, čo tiež bolo niečo nové. Nové prostredie v podobe viktoriánskeho Londýna je veľmi lákavá predstava, navyše zasahuje to do žánru steampunk, takže relatívne to je stále niečo nové. Takmer z každého jedného hľadiska. Lenže TDA už tak trochu vykráda predošlé dve série. A nie je to také prekvapivé, pretože po 9 knihách písať zas o tom istom... Ale v mojich očiach stále zaraďujem túto sériu medzi jej najvydarenejšie. Uvidíme, čo prinesie TLH. Zatiaľ to má slušný nábeh, hoci niektoré postavy sú dosť nemastné - neslané. Ale stále to považujem za celkom solídny začiatok. Nemôžem zabudnúť na poviedkové knihy, v ktorých mám medzery, ešte som sa ku všetkým nedostala, ale dúfam, že tento rok to napravím, hoci ak mám byť úprimná, až tak sa na ne neteším. (Zatiaľ mám za sebou The Bane Chronicles, prvú časť The Eldest Curses.)
Takže ako vidíte, chcieť prestať môžem, ale vyzerá to tak, že dokým Clare bude písať, ja si jej knihy budem kupovať. Možno by mi pomohlo, keby jej knihy nemajú tak pekné obálky. A keby nie som taká povrchná. (Dobre vieme, že toto je problém.) Nevadí mi, že recykluje, viem čo od jej kníh môžem očakávať, čo je na jednej strane výhoda. Takže vyzerá to tak, že kým Clare bude písať, ja si jej knihy budem kupovať. Už len možno z pocitu nostalgie.
Ako ste na tom s CC vy? Patríte k fanúšikom alebo ju obchádzate?
6 komentárov
Já zprvu si od ní chtěla přečíst knihy, ale poslední dobou mě vůbec neláká a tak se jejím knihám vyhýbám.
OdpovedaťOdstrániťChápem, na čo čítať niečo, čo ťa neláka? Zbytočná strata času a energie :)
OdstrániťTento článok mi padol akurát vo vhodnú dobu. :D Ja čítam Clare od úplného začiatku, ako u nás jej knihy začali vychádzať, pričom Mesto kostí som si kupovala len kvôli BOOMU, ktorý vyvolal. A bola som sklamaná, predovšetkým z hlavných postáv, Clary mi strašne liezla na nervy. :D Ale pokračovala som v sérii ďalej a postupne som sa úplne zamilovala do sveta Tieňolovcov. Prečítala som celé TMI a asi prvú časť Pekelných strojov a potom u mňa nastala pauza v čítaní jej kníh. Ani vlastne neviem prečo, plánovala som minimálne dočítať Pekelné stroje a potom ešte TDA, ktorá v tom čase len začala vychádzať. A hovorila som si, že to stačí, že už sa mi to z jedného sveta zdá dosť a tiež by som už ocenila aj niečo nové od autorky. Potom som už popravde ani nesledovala, čo jej kedy vychádza, mala som aj menšiu krízu v čítaní, tak možno aj s tým to súviselo. No a koncom minulého roka som sa pustila do dopozerania seriálu len z toho dôvodu, že som už nevedela, čo pozerať a zaujímalo ma, čo s ním porobili v ďalších sériách - a ešte kvôli Malec :D (1. sériu som videla dávnejšie a nevedela som, či sa skôr smiať alebo plakať). A nejako ma to strašne chytilo, asi najmä z tej nostalgie, že mi to úplne pripomenulo to, čo som na Tieňolovcoch mala rada a prečo som ich čítala. Tak som sa opäť pustila do čítania jej kníh, navyše som zistila, že vyšla kniha o Malec, takže bolo rozhodnuté, že Clare odo mňa dostane ďalšiu šancu. :D Zhrnula by som to tým, že som v tom zas až po uši (a po Zlatom pute ešte viac) a úplne sa s tebou stotožňujem. Ako píšeš v článku, na jej knihách by sme vedeli nájsť množstvo vecí, ktoré by človeku mohli prekážať, ale aj napriek tomu ma ešte stále dokáže prekvapiť novými udalosťami a novým uhlom pohľadu na Tieňolovcov, a čítanie jej kníh si stále užívam. Neviem, ako to tá žena robí, a či je to naozaj spôsobené len tou nostalgiou, ale na druhú stranu si hovorím, že v tom musí byť aj niečo iné. Tiež som rada za tú jej stálosť, lebo človek si aspoň môže byť istý, že ak ho jej knihy bavia, tak je menšia pravdepodobnosť, že pri ďalšej šliapne vedľa. Zároveň sa naozaj obávam toho, ako dlho jej to takto ešte vydrží. Asi sa nechám prekvapiť. :D Každopádne plánujem sa tento rok pustiť aj do re-readingu TMI, tak som zvedavá, ako túto sériu budem vnímať po toľkých rokoch (asi deviatich? fu, cítim sa staro :D). Ospravedlňujem sa za takýto dlhý výlev, ale v posledných mesiacoch nad celými Tieňolovcami a Clare fakt často premýšľam. :D
OdpovedaťOdstrániťZdieľam tvoje nadšenie! :D Ja som ju už toľkokrát chcela prestať čítať a nič :D Keď vyšla poviedková kniha o Malec, tak som obetovala mojich posledných 14 eur :D Malec je veľmi veľké plus všetkých kníh, celkovo aj Magnus Bane. Ja som seriál vzdala, nedalo sa na to pozerať, bohužiaľ, a v tomto smere sa mi viac páčil film.
OdstrániťTo je na tom to čaro, že nemáš pocit, že melie z posledného, hoci po toľkých knihách by si čakala už opak. Neviem ako to robí, ale vyzerá to tak, že kým bude o nich písať, budú mať tie knihy pekné obálky, tak ja si ich budem kupovať :D Ja si na TMI netrúfam znova, je to tiež pár rokov, čo som tú sériu čítala a nechcem si na to pokaziť názor, ale z nostalgie by som možno jednu časť prečítala. Skôr ma to ťahá k TDA, aj keď som pritom trpela ako pes, tak skrátka stále to považujem za jej najlepšiu sériu (aspoň pre mňa!)
Celkom s tebou súhlasím ja som sa jej knihám dostala vlastne cez Polnočnú Dámu a až potom sa vlastne dostala do tejto celej série, ktorá akoby od začiatku až po koniec tak dokonale viaže jedna na druhú aj keď naozaj niekedy neviem kto je kto, ale hádam sa to raz naučím :D Hoci ešte nie všetky jej knihy mám prečítané tak aspoň časť ž nich určite teda takých 12 kníh ak to dobre rátam teda mi chýba ešte Séria Mechanický Anjel tuším :) Ale inak Trio Kieran, Cristina a Mark to bola na mňa akosi iná káva, lebo takéto popletanie vzťahov som naozaj nečakala, ale naučila som sa, že pri nej nič nie je len tak :)
OdpovedaťOdstrániťJa mám tiež niekedy problém určiť, kto je kto :D Hlavne, ak sú to postavy, ktoré sa len tak mihnú v pozadí a moja myseľ ich vytesní :D Myslím, že to trio všetkých trochu prekvapilo, dokonca prvýkrát som sa tým stretla až tu, takže o to väčší šok :D
Odstrániť