Nabokova Lolita po vydaní rozbúrila literárne vody, názory na ňu boli rôzne a vôbec to nemala jednoduché. Ale o tom si môžete prečítať kopec článkov na internete, či už o vydaní alebo o živote autora. Všetky sú zaujímavé a prinesú vám nový pohľad na autora aj na jeho diela. Len tak medzi nami Nabokov bol vskutku zaujímavý človek. 

Lolita je kniha, ktorá svojou témou šokuje. Veľa ľudí sa jej vyhýba, práve kvôli námetu, ktorý autor v knihe spracoval. A samozrejme, je tu aj druhá skupina ľudí, ktorí Lolitu milujú. Čo je na tejto knihe také úžasné? Alebo je naozaj taká ako na prvý pohľad vyzerá?

Opisy, opisy a opisy. Nabokov je majster slova a dokazuje to už od prvej strany. Jeho slovná zásoba je neskutočná, používa básnické prostriedky, ktoré text posúvajú na úplne inú úroveň. Dej sa vám môže zdať nudný a nezazlievam vám tento názor. Sama som sa pri určitých častiach nudila, ale užívala som si spôsob akým je dej napísaný. Nie, nie je to tá najlepšia kniha, akú som kedy prečítala, ale čo sa týka štýlu písania, tak určite patrí medzi tie najlepšie knihy.

Akou postavou bol v skutočnosti Humbert Humbert?  Mohla jeho skúsenosť s nenaplnenou detskou láskou ovplyvniť jeho túžbu po nymfičkách? Alebo skrátka bol len chorý človek? Humbertove zápisky nás sprevádzajú časťou jeho života, ktorá sa prevažne týka obdobia Lolity. Čo všetko dokázal spraviť v mene svojej lásky k tomuto malému dievčatku je naozaj...zaujímavé. A to malé dievčatko zas dokáže prekvapiť svojím správaním.

Humbert Humbert je postava, ktorá je vymyslená do tých najmenších detailov. Je staromódny, miestami sarkastický, ale je to prirodzená postava, ktorú si obľúbite, aj napriek jeho pedofilným sklonom. Zlom, samozrejme, u mňa nastal, keď som dostala pomyselnú facku v jednej kapitole, kde Lolita plače. Uvedomenie si, že v skutočnosti tieto dve postavy majú medzi sebou sexuálny vzťah ma vždy úplne zlomil. Zvyčajne na to ma upozornila strohá jednoduchá veta, ktorá všetky tie rozvinuté vety úplne zahmlila. Pretože Lolita nie je písaná formou, akou niektorí zjavne očakávali. Nie sú to opisy posteľových hrátok, máte to tam naznačené, ale autor nemá za potrebu to rozvíjať do detailov, ktoré by z tejto knihy urobili skutočnú pornografiu. Zaujímavé je, že zo začiatku v knihe máte minimum priamej reči.

Všetko je v skutočnosti založené na opisoch a psychickom rozpoložení hlavného hrdinu, ktoré sa neskôr stupňujú do určitých činov. V určitých okamihoch sa stávate svedkom všetkých prehreškov, ktorých sa Humbert dopustil. Zároveň ste aj jeho akoby morálnou oporou, keď rieši svoje dilemy, pri ktorých si neuvedomuje svoju posadnutosť k Lolite. Jeho vnútorné monológy dokážu vyvolať nepríjemný pocit viac ako činy, ktorých sa dopustil. Či to bol zámer autora neviem, ale na mňa to rozhodne fungovalo.

Samozrejme, jeho posadnutosť ho neospravedlňuje práve naopak. K jeho Lolite ho najskôr pripúta túžba, neskôr obdiv a až ku koncu pocit viny, s ktorým zápasí. To ako sa vyrovnáva so stratou alebo ako rieši určité situácie je úplne mimo zdravého rozumu, čo však súvisí práve s jeho psychikou. Zároveň to vysvetľuje mnoho vecí, s ktorými ste oboznámení už na začiatku knihy.

Lolita v skutočnosti nie je až tak nechutná ako sa mnohí nazdávajú. Kontroverzná? To áno. Pornografia? O tom by sa dalo polemizovať. Hodnotenia sú na ňu rôzne, niekto sa unudil k smrti, iných zas vtiahla atmosféra a spôsob písania. Ja som niekde medzi. Miestami som sa nudila, knihu som vedela hocikedy odložiť, ale ako som spomínala Nabokov je majster slova. Jeho opisy ma miestami bavili viac a miestami menej. Ale žasla som nad formou akou celý príbeh podal, aj keď šlo o zápisky. Ale bolo to zároveň nahliadnutie do duše zroneného muža.

Takže dať Lolite šancu alebo sa jej radšej úplne vyhnúť? Ja som rozhodne za tú prvú možnosť. Môžete si prečítať xy názorov, ale kým vy sami neskúsite, tak nezistíte, či Lolita je skutočne pre vás. Ale nechoďte do toho s vedomím, že idete čítať opisnú erotickú literatúru. Pretože tých opisov si užijete dosť, ale určite nie opisov sexu ako takého.