Používa službu Blogger.

Keď je hrdina len doplnok

by - júla 19, 2020


Zachary Ezra Rawlins objaví v univerzitnej knižnici zvláštnu knihu a na jej stránkach jeden deň z vlastného detstva popísaný do neskutočných detailov. Kým nemo dumá nad touto nevysvetliteľnou záhadou, natrafí na tri stopy – včelu, meč a kľúč –, ktoré ho zavedú na literárny maškarný ples. Krátko nato sa ocitne v prastarej knižnici hlboko v podzemí, kde sa nachádzajú všetky zabudnuté mestá, obývajú ich odvekí milenci a nebožtíkovia šepocú zabudnuté príbehy.Zachary sa musí mať na pozore pred strážcami, ktorí obetovali priveľa, aby ochránili jedinečnú zbierku. Aj pred tými, ktorí robia všetko pre jeho skazu. Prečo mu však robí spoločnosť sympatický bosý mladík Dorian, kým sa túla vinutými podzemnými chodbami, zabudnutými schodiskami, preplnenými tanečnými sálami a aj neskutočne sladkými plážami Bezhviezdneho mora? Zachary napokon sám vyrozumie, ako musí konať – a to nielen v knižnom príbehu, ale aj v skutočnom svete.
Ako sa to hovorí? Kto si počká, ten sa dočká. Alebo nejako podobne. A dočkala som sa aj ja!  Bezhviezdne more, presnejšie anglickú verziu, som držala párkrát v rukách.
-Vezmem? Nevezmem?
Nevzala som. A som celkom rada, že som počkala, pretože o pár mesiacov na to mi zdobí poličku nádherné slovenské vydanie.

Erin Morgenstern, autorka Nočného cirkusu, ktorý som nikdy nečítala, som registrovala len ako autorku, o ktorej sa hovorí, že má nezvyčajný štýl. Jej meno sa často spájalo s poznámkou: "Nie je to autorka pre každého."  K jej knihám sú rôzne reakcie, niekto jej tvorbu má rád, druhá skupina ľudí jej na chuť neprišla. Osobne som bola dosť na vážkach ako sadne mne. Dokonca na internete nájdete názory, že Bezhviezdne more nemá dej, jej obsah by sa dal porovnať s milostným listom, respektíve vyznaním, s čím súhlasím. Ale tvrdenie, že kniha nemá dej, že sa tam nič nedeje, tak s tým si dovolím nesúhlasiť. Skrátka, ak nie ste fanúšik magického realizmu, alebo aspoň jeho prvkov, tak vás dej neosloví a väčšinou sa budete nudiť.

Veľmi ťažko sa opisuje dej knihy, ktorý tvoria hlavne príbehy ktoré vytvárajú jeden veľký celok. Je neuveriteľné ako autorka sa dokázala vyhrať s detailami. Či už pri opisoch alebo na celkovej atmosfére príbehov. Nie je to len o putovaní Zacharyho - hlavného hrdinu, ale ide aj o vedľajšie linky, ktorých je požehnane. Príbeh v príbehu, ktorý skrýva ďalšie menšie príbehy. To je v skutočnosti Bezhviezdne more. Mágia, knihy a detaily sú presne veci, ktoré v mojich očiach charakterizujú tento netradičný príbeh.

Ako čitatelia sa upíname na miesto, nie na hrdinu. Zachary tvorí podstatnú časť príbehu, ale stále sa v knihe nachádza neprebádané územie, ktoré sa nám autorka snaží priblížiť cez iné postavy. Zachary, introvent, študent vysokej školy, prevažne samotár je sympatická postava, ktorá sa svojím spôsobom hľadá. Lenže nie je to kniha o ňom. Dá sa povedať, že je len takým pilierom príbehu, ale v skutočnosti pomocou neho len spoznávame iný svet. Pomocou neho a ďalších postáv. Autorka nezabúda načrtávať vzťahy, ale dáva im doslova vlastný priebeh. Trochu postavy postrčí, ale nenalinkuje im život do posledného výdychu. A to sa mi na tom páči. Ich životy skrátka pokračujú a nepotrebujú čitateľa na to, aby ich sprevádzal. Zároveň autorka poukazuje na to, že aj "zlo" má svoje motívy. Či už z lásky alebo z nenávisti. A to je jeden z momentov, keď si ako čitateľ môžete uvedomiť, že nejde úplne o prvoplánovú záležitosť.

Detaily sú na celej knihe základ. Autorka pomocou nich vykresľuje, opisuje a posúva dej. S nami ako s čitateľom spolupracuje, nesnaží sa nám všetko servírovať na zlatom podnose, ale nechá nám dostatočný priestor, aby sme si veci pospájali sami. Až ku koncu jednej linky spojí všetko dokopy, tak aby sme sa mohli posunúť k ďalšej načrtnutej dejovej linke. A to ma na tom bavilo. Nebol v tom chaos, všetko malo svoje miesto, čas a aj riešenie. Nie všetko bolo dokonale uzatvorené, ale ako som spomínala vytvára to pocit, že príbeh sa vyvíja vlastným smerom a už čitateľa nepotrebuje.

Morgensternin štýl je čistá lahoda. Síce neviem ako píše v angličtine - to si budem musieť ešte zistiť, ale slovenský preklad sa čítal veľmi dobre. Doslova som knihu nevedela dať z ruky, a aj keď som sa na pár minút vzdialila, tak ani nie o päť minút som zas bola zahrabaná do stránok. Niektorí viete, že lyrický štýl mám veľmi rada, o dobre zvládnutých opisoch nehovoriac, a tu som dostala všetko a ešte k tomu aj viac. Okrem lyrického štýlu, opisov, sympatických postáv, knižných referencií sa mi do rúk dostala kniha, na ktorú len tak nezabudnem. Nie je to kniha pre všetkých. Námet, spracovanie, ale aj štýl je svojský a to môže znamenať pre niekoho problém. Ale pre mňa to bola jedna z najlepších kníh za tento rok. Pochybujem, že ešte niečo podobné sa mi dostane do rúk. Je to niečo iné, netradičné a pre milovníkov magického realizmu ako vyšité.



You May Also Like

2 komentárov

  1. Tak toto zní dost zajímavě. Ovšem nevím, zda by to bylo přímo pro mě, ale tvou recenzí jsi mě na to nalákala, ať to i tak zkusím. :)

    OdpovedaťOdstrániť