Bookstagram je super vec, kde často čerpáme mnohí inšpiráciu na knihy/fotky. Pri každodennom prehľadávaní a srdiečkovaní fotiek, ani neviem prečo, som si spomenula na rok 2015. V tom období blogy fičali vo veľkom a instagram ešte nebol tak populárny. Možno sa to zdá pre mnohých čudné, ale propagácia vtedy fungovala prevažne cez blogy. Žiadne hovorené stories, žiadne knižné livestreamy, skrátka článok s fotkami a maximálne video. A aby som nezabudla, tak vtedy sme náramne radi všetci používali gify. Bez výnimky... Okrem toho, že blogy už nie sú dávno na prvom mieste, tak aj gify sa presunuli do úzadia. A tak ako sa gify z článkov vytratili, tak aj populárne knihy toho obdobia nahradili novšie. Skrátka typický kolobeh. To, že sa vôbec kniha udrží na očiach viac ako pár mesiacov je dosť veľký úspech, nie to ešte niekoľko rokov...  Ak to teda nie je klasika, alebo fakt mainstream kniha... (Mainstream neznamená zlé, okej? :D )  A keďže bookstagram je zväčša plný noviniek, tak prečo si neskúsiť tipnúť, ktoré knihy by v minulosti kraľovali na tejto platfome, keby je tak populárna ako dnes?

Vybrala som 5 YA/NA/contemporary kníh, ktoré v minulosti boli populárne. Čítali sme ich takmer všetci a milovali sme ich, až na pár výnimiek. Prehrabávala som GR, doslova som sa brodila titulmi, ktoré kraľovali v rebríčkoch čítanosti. Pár z nich sa doteraz ešte stále sem-tam objavia. Žiaľ, sú aj také, ktoré kúpite za smiešnu cenu vo výpredajoch, alebo ten horší prípad už ich nekupíte vôbec, iba ak cez bazár. Pravdepodobne, podobný výber spravím aj o fantasy, keďže som znovu objavila tituly, ktoré mi boli srdcu blízke,

Moře klidu (Katja Millay)
Moře klidu bola označovaná mnohými čitateľmi za tú najlepšiu knihu zo svojho žánru. A ja s týmto názorom súhlasím. Citovo krehké dievča a osamelý chlapec, ktorí si získali svojím nevšedne trpkým príbehom veľmi veľa ľudí. Nastya a Joshua sú postavy, s ktorými budete trpieť a prežívať každú jednu emóciu naplno. Nastya sa vyrovnáva s tragédiou, ktorá ju v minulosti postihla po svojom, kým Joshua bojuje so samotou. Je to samá komplikácia, od jednej chyby ku druhej a fakt to vyžaduje pevné nervy. Kniha pekne poukazuje na to, že niektoré traumy si človek vezme so sebou až do hrobu, ale to neznamená, že sa s nimi nenaučí žiť. Millay má okrem toho veľmi príjemný štýl písania a je veľká škoda, že nič iné už nenapísala. Moře klidu, čo som pozerala naposledy, kúpite do 5€ na rôznych eshopoch.

Eleanor & Park (Rainbow Rowell)
Verím, že aj druhú knihu od autorky by sme na bookstagrame stretávali na každom jednom rohu (stále ju vo veľkom na internete stretávam), ale nie som jej fanúšik. Takže Fanúšičku preskočím, za to autorkina kniha Eleanor a Park sa pred rokmi zaraďovala k mojím obľúbencom. Zo začiatku to znie ako klišé: Eleanor je z chudobnej rodiny, nezapadá medzi svojich rovesníkov a cíti sa osamelá. Park je naopak z dobre zabezpečenej rodiny, ale neznáša sám seba. Stretnutie týchto dvoch tínedžerov je čudné, ale úsmevné. A viete ako sa hovorí: Prvá láska je nezabudnuteľná. A príbeh Eleanor a Parka je na tom podobne. Tá kniha má po rokoch stále, čo ponúknuť a svojím spôsobom poukazuje na reálnosť prvých lások. Skrátka nie vždy to nutne musí vyjsť, ale to neznamená, že to nemohlo byť aspoň na chvíľu skutočné. Okrem toho autorka do toho kombinuje aj vážnejšiu tému, ktorá celému príbehu pridáva trochu tej životnej drsnosti. Ale netreba to nutne brať ako knihu o láske medzi dvoma mladými ľuďmi z rôznych spoločenských vrstiev...

Překroč svůj stín (Katie McGary)
Rok 2015 sa niesol v duchu drám a tráum. Skrátka ďalšia kniha, ktorá je založená na traume a nepekných udalostí. Echo, ktorá má zjazvenú celú ruku bola v minulosti miláčik školy, avšak teraz je z nej outsider, o ktorej si všetci šepkajú. A Noah je zlý chlapec, ktorý je vyvrheľ... takmer odjakživa. (Bad boys boli v tej dobe veľmi IN!) Sú rozdielni, ale čo to majú aj spoločné. Obidvaja sa snažia vyrovnať so svojimi problémami. a žiť si svoje zničené životy. Lenže keď si na niečo nespomínate, len ťažko sa s tým môžete vyrovnať. Nie je to len príbeh o tom ako sa dvaja ľudia navzájom liečia, ale ide aj o prijatie samého seba a o rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú nielen životy postáv, ale aj ich najbližších. Táto kniha má výhodu v tom, že hoci obsahuje dosť horúce scény, tak zároveň ku koncu vás dokáže prekvapiť scénou, ktorá je dramatická a doteraz si pamätám zimomriavky, ktoré som z nej mala. O slzách nehovoriac. Skrátka kombinácia lásky, vážnych tém a tajomna má svoje čaro. 

Deset malých nadechnutí ( K.A. Tucker)
Ako som spomínala v tej dobe naozaj fičali postavy, ktoré zažili nejakú tragédiu a trpia rôznymi traumami. Deset malých nadechnutí nie je výnimkou. Pamätám sa, že prvýkrát som knihu odložila, pretože ma nebavila, ale neskôr som sa k nej vrátila. A nič lepšie som spraviť nemohla. Kacey, ktorá po tragickej autonehode prišla o rodičov, najlepšiu kamarátku a priateľa uteká so svojou mladšou sestrou do Miami, aby začali nový život. Kacey má psychické problémy a jediné, čo teraz potrebuje je chlap, ktorý by jej život ešte viac skomplikoval. Žiaľ, susedov si nevyberáte a keď je to pekný nezadaný chlapík, ktorý má o vás záujem, tak je to ešte horšie. Znie to ako klišé, že? Našťastie, pre mňa a aj pre vás, autorka sa rozhodla to trochu okoreniť. Čo knihu posúva na úplne iný level v emocionálnom mučení postáv. Je to prevrat v deji, ktorý nečakáte a ja som sa s tým ešte nikde inde nestretla. Okrem toho pridáva to na dramatickosti. Je to horkosladké čítanie, ktoré poukazuje, že niekedy nám nič iné neostáva než len odpustiť nielen druhým, ale hlavne samým sebe.

Kam zmizla Aljaška (John Green)
Teraz si poviete: Vážne Green?! Greena buď milujete alebo neznášate. Alebo ste niekde medzi.
Obľúbenec tínedžerov, od ktorého som nikdy nevedela, čo čakať. Pretože on vám nebude písať o obyčajných dospievajúcich deťoch. Skrátka musia byť iní, niečím výnimoční. Od reálnosti majú jeho knihy ďaleko, či už pre jeho postavy alebo námety. Ale zo všetkých kníh, ktoré som od neho čítala, bola pre mňa práve Kam zmizla Aljaška osudová. A ešte k tomu to bola prvá moja Greenovka, alebo druhá? Miles má záľubu v posledných  slovách svetových osobností a najviac ho fascinuje výrok: "Idem hľadať to Veľké Azda." Presvedčí rodičov, aby ho pustili na internátnu školu a tam sa začína jeho nové dobrodružstvo. Je to o dospievaní, prvej láske, hľadaní samého seba,...  Veľké Azda je niečo, čo všetci podvedome hľadáme. Či ho našiel Miles? Prečítajte si knihu. Skrýva v sebe viac než sa na prvý pohľad zdá. Ja považujem Aljašku za Greenovu najlepšiu knihu, mnohí ju neznášajú. Skúste a uvidíte. Prípadne si pozrite seriál.

Čo si myslíte, aké knihy by sa objavovali u vás? Pamätáte si na nejakú knihu, ktorá bola naozaj jednotka vo svojom žánri, ale časom sa na ňu zabudlo?

P.S. Keďže sa začína skúškové, tak povinné čítanie má prednosť, žiaľ... Tituly, na ktoré sa už mesiace teším musia počkať. Ale tak hádam o mesiac a pol budem späť v režime, na aký som zvyknutá aj s dokončenými článkami, na ktorých pomaličky pracujem. Dovtedy sa držte!
A aby som nezabudla, užite si gif, keď už má vyjsť ten Midnight sun od Meyerovej, tak nepohrdnite Edwardom Cullenom :D A netvárte, sa že ste v minulosti nechceli svojho upíra! :D

Zdroj: Tumblr