Oslnivo krásna, ohromujúco múdra. Dokáže svet zvládnuť oboje? Hedy Kieslerová bola mladá talentovaná herečka židovského pôvodu. Jej krása ju zachránila pred nacistami a viedla k manželstvu s bohatým a vplyvným rakúskym obchodníkom so zbraňami. Friedricha Mandla opantala dokonalým telom a krásnou tvárou, jej myseľ však ako mnohí iní veľmi podcenil. Ako jeho manželka si na bohatých viedenských večierkoch vypočula o plánoch a problémoch tretej ríše, ktorým rozumela viac, než by ktokoľvek predpokladal. Podarilo sa jej zosnovať útek a vymaniť sa z moci chorobne žiarlivého manžela. Dostala sa až do Hollywoodu, kde sa stala Hedy Lamarrovou, hviezdou filmového plátna.Hedy okrem úspešnej hereckej kariéry bola aj vedkyňou a vynálezkyňou. Poznala zopár nepriateľových tajomstiev a prístroj, ktorý vytvorila, mohol pomôcť krajine v boji proti nacistom... keby ju bol niekto počúval.Silný román založený na neuveriteľnom, pravdivom príbehu Hedy Lamarrovej, nádhernej hollywoodskej ikony a zároveň vedkyne, ktorej priekopnícky vynález spôsobil revolúciu v modernej komunikácii. 

Hedy Kiesler/Lamarr bola svojho času jedna z najkrajších herečiek, ktorá dokázala na seba strhnúť pozornosť, kdekoľvek kam vstúpila. Bola nielen talentovaná a krásna, ale aj múdra a sebestačná žena, ktorá mala pre svet veľký prínos, a to nielen na filmovom plátne. O to viac ma mrzí, akou povrchnou knihou sa niekto snažil zachytiť jej časť života.

Najväčší problém tejto knihy je povrchnosť. Autorka si veľmi nepomohla ani s hlbokými myšlienkami, ktoré boli viac-menej plytké a len sa tvárili, že v sebe skrývajú niečo viac. Zo začiatku bolo vzrušujúce sledovať život mladej Hedy, paradoxne najlepšie spracovanie má prvá tretina knihy, ktorá je spojená s jej prvým manželom Friedrichom Mandlom. Postupne, ale napätie po úteku vyprchá a vy zrazu čítate beletrizovanú Wikipédiu, ktorá ku koncu je nudná a nezáživná.

Aká bola skutočná Hedy je veľmi ťažké odhadnúť, ale to ako ju autorka postupne začala vykreslovať ma mierne rozčuľovalo. Detskú naivitu vystriedalo racionálne uvažovanie dospelej ženy, ale tento prerod bol doslova zo strany na stranu. Postupne sa tam objavuje aj silný feministický podtón, čo ma najskôr potešilo. Lenže históriu nezmeníme, v skutočnosti Hedy nie raz rozniesli mocnejší v zuboch, či už kvôli tomu že je žena alebo herečka. Autorka sa snažila poukázať na fakt, že to bola samostatná žena, ale zároveň sa snažila vystihnúť aj situáciu, v ktorej sa Hedy nachádzala. A mnohokrát to bolo ovplyvnené politikou. Politika hrá hneď druhé husle, takmer od začiatku. Politické vzťahy boli vykreslené povrchne, prekvapivo, a človek, ktorý sa naozaj o takéto veci nezaujíma do hĺbky nemá šancu pochopiť vojnovo-politické spory.

Sama autorka miestami akoby zabudla na to, že Hedy bola nielen herečkou/vynálezkyňou, ale aj ženou, ktorá mala naozaj zaujímavý ľúbostný život. Aj keď primárne sa chcela venovať práve jej pracovnému životu, tak ani ona sama v ňom nenašla rovnováhu. Buď sa venovala Hollywoodu alebo zavretej Hedy, ktorá pracovala na svojom vynáleze. Zaujímavé, že anotácia nespomína Georga Antheila, bez ktorého by svoj plán nikdy neuskutočnila. Skrátka ako celok to nefungovalo. Natáčanie filmov mala byť iba ako kulisa, ale postupne nadobúdala oveľa väčší priestor ako samostatné vymýšľanie vynálezu. Miestami autorka spomenula s kým sa aktuálne stretávala, ale to boli také malé výkriky do tmy, ktoré ma zväčša pobavili, keďže predtým než som sa do knihy pustila som si spravila prieskum o tejto zaujímavej žene. Čo bol asi ten najväčší problém. Pretože nič nové som sa nedozvedela, a to som si prečítala dokopy asi 5 rôznych článkov.

Rodinné väzby autorka len načrtla, ale nerozvíjala ich ďalej, pričom samotnú Hedy vzťah s matkou dosť ovplyvnil. Po vzťahovej stránke, skrátka kniha v mojich očiach nie je zvládnutá. Otázky po dočítaní knihy sa len tak budú hrnúť, keďže tieto linky nie sú dostatočne uzavreté. Aj keď zo začiatku upriamuje priamu pozornosť na vzťah dcéry a matky, dcéry a otca, ale v skutočnosti, ako náhle prestane byť vzťah medzi matkou a dcérou dramatický, tak autorka sa doslova na to vykašle. A venuje tomu neskôr len pár viet, ktoré ešte viac vyvolajú vašu zvedavosť.

Ako tak to zachraňuje štýl písania. Veľmi šikovným ťahom bolo datovanie, ktoré pomáhalo orientovať sa v čase, ale to je tak asi všetko. A síce sa to čítalo celkom dobre a rýchlo, tak by som čakala, že autorka sa bude viac venovať aj vnútornému rozpoloženiu postáv, nielen povrchnému analyzovaniu. V tomto prípade písať, že postavy boli ploché nemá význam. Autorka sa primárne snažila riešiť Hedy Kiesler a Mandla, čo zo začiatku ešte zvládala a mňa to naozaj bavilo. Lenže postupne ako sa snažila upriamiť pozornosť len na ňu, tak to už nemalo ten efekt. Druhá polovica je v mojich očiach viac odfláknutá a tam aj postava samotnej Hedy stráca zmysel a čaro.

Jediná žena v miestnosti keby bol román o nejakej žene, tak je to slabý priemer, ale ako biografia ženy, ktorá priniesla pokrok v oblasti bezdrôtovej komunikácii, je to len smutným výsmechom. Prvá tretina bola naozaj dobrá, čítalo sa to veľmi dobre, dokonca vyvolávala aj napätie, ktoré si udržalo do konca prvej časti. Ale ako náhle sa ocitneme v Amerike, tak vyprcháva nielen napätie, ale nastáva spomínaná beletrizovaná Wikipédia, ktorá je badateľná hlavne ku koncu knihy.

Ak nečakáte prevratné informácie, tak možno budete spokojní. Ale ak sa chcete niečo dozvedieť o žene, vďaka ktorej môžeme používať Wifi, GPS alebo Bluetooth, tak si radšej pustite o nej dokument, ktorý je zvládnutý oveľa lepšie. Ako biografický román táto kniha zlyhala na celej čiare, o to viac ma mrzí, že to mohlo byť naozaj dobré.