Mia Corvere has found her place among the Blades of Our Lady of Blessed Murder, but many in the Red Church hierarchy think she's far from earned it. Plying her bloody trade in a backwater of the Republic, she's no closer to ending the men who destroyed her familia; in fact, she's told directly that Consul Scaeva is off limits. But after a deadly confrontation with an old enemy, Mia's suspicions about the Red Church's true motives begin to grow.

Po udalostiach v Nevernight som vedela, že sa prostredie zmení, ale nečakala som takú rapídnu zmenu. Gladiátorské domy, otroci, arény, kde sa bojuje na život a na smrť, skrátka nie je to moja šálka kávy. Aj keď tie arény mi vadili zo všetkého najmenej. Ale keď je na tom vystavaný takmer celý dej, tak naozaj nemáte inú možnosť len sa prispôsobiť. Takže som prehltla svoju "nechuť" a snažila som sa to čítať bez toho, aby som fňukala ako ma to nebaví. Dobrá správa je, že postupne som si na to zvykla. Ale rozhodne to neulahodilo mojej duši. A presne toto bol môj najväčší problém s knihou. Prvýkrát sa mi stalo, aby prostredie mi úplne znechutilo chuť do čítania.

A tak ako zo začiatku som bojovala s prostredím, tak aj so slovníkom postáv. Osobne mi nadávky nevadia, ak sú použité s mierou a nie je to zbytočne preháňanie, aby sa vytvorili ten povestný efekt bad ass postavy. Pamätám si, že aj v prvej časti som s tým trochu mala problém, ale postupne som si zvykla. Tu to nebolo inak. Problém, ale nastal v tom, že úplne mi to sprotivilo postavy. Myslím si, že emócie sa dajú aj inak vyjadriť ako len s nadávkami. Ale celkovo dialógy medzi postavami boli skvelé, žiadne zbytočné omáčky, ak ste čítali pozorne často ste vedeli, akým smerom sa dej bude uberať. Aj napriek nadávkam sa mi naozaj páčila dynamika, ktorá bola medzi všetkými postavami. Nebolo to nútené vymieňanie informácií, ale rozhovory, ktoré niekam naozaj viedli. To ale neznamená, že som nepretáčala očami pri hláškach, ktoré sú zvyčajne typické pre YA knihy.

Musím uznať, že Mia je zásadová a originálna ženská postava, ktorá naozaj nemá problém si zašpiniť ruky a nakopať pár zadkov, ale aj tak mi neskutočne vadila. A jej povestná veta: "I'm not a hero." mi liezla na nervy. Zásadová, originálna, ale aj sebecká až mi to miestami naozaj prekážalo. Na jednej strane na Miu nadávam, ale ako postava si prešla dlhou cestou, ktorá ju vyformovala do určitej podoby. Jej vývin je naozaj zaujímavý a určite ešte nie na konci. Okrem toho začína sa ozývať jej svedomie, ľútosť a uvedomuje si, že nie je všetko je len vždy postavené na chladnokrvnom zabíjaní. Aspoň táto časť jej osobnosti sa mi páčila.

Najviac ma prekvapil autor. V Jayovi Kristoffovi sa bili dve osobnosti: Romantik Jay a Kruťas Jay. Bolo to neuveriteľne mätúce ako určité romantické scény striedal krvavý kúpeľ. Nazvala by som to takým tvrdým budíčkom z ružového sna. Čo nepovažujem úplne za negatívnu vec, pretože aj keď boli určité veci, ktoré mi vadili, tak na druhej strane sa v knihe nachádzali aj veci, ktoré boli naozaj príjemným prekvapením, napríklad erotika. Je to vec, ktorú vo fantasy knihách nevyhľadávam, ale keď už sa tam nachádza, tak očakávam trochu lepšie spracovanie než to býva za normálnych okolností. A v tomto autor nesklamal. Boli to originálne scény, ktoré boli ešte k tomu aj veľmi pekne opísané - Romantik Jay na scéne. Páčili sa mi prirovnania a celkovo ako sa autor vyjadroval o citoch a jej následkoch. Pre mňa toto bol jeden z najväčších prekvapení. Skrátka Jay nevyzerá ako typický autor poet. Žiaľ, to nemôžem povedať o bojových scénach, ktoré mňa osobne neoslovili, až na pár výnimiek. Tu zas ide o vaše osobné preferencie. Ale čo sa autorovi naozaj podarilo bola postava Ashlinn, ale to sa už nechajte sami prekvapiť.

Godsgrave je vystavaný hlavne na posledných stranách. Zvrat za zvratom, niektoré človek očakáva, iné nie. Perfektne vymyslené prepojenie medzi postavami a naozaj veľmi dobre zvládnutá finálna scéna, pri ktorej som ledva dýchala. Poznámky pod čiarou, ktoré mnohým vadili sa v tejto časti zredukovali, ale je tu aj menej vtipných scén. Čakala som trochu väčšie krviprelievanie, ale svoj účel to aj tak splnilo. Takže ak by som mala toto pokračovanie zhodnotiť, tak je to zlatý stredný stred. Neurazí, ale podľa mňa ani nenadchne. Prvá polovica je pomalá a miestami nudná, kým druhá sa snaží dobehnúť všetko zameškané. Funguje to ako celok? Svojím spôsobom áno. Och, a aby som nezabudla... na insta love si rýchlo zvyknete.