Používa službu Blogger.

Pár dôvodov prečo si prečítať Projekt Kronos

by - septembra 01, 2018

Určite ste už o Projekte Kronos počuli. Debut mladého autora Pavla Bareša je u našich susedov ospevovaná z každej strany a naozaj žerie chválu všade kam sa kniha dostane. Myslím, že to je dosť veľké lákadlo pre tých, ktorí knihu ešte nečítali, pretože tie nadšené ohlasy robia knihe dosť veľkú reklamu. Ak sa pýtate, prečo by ste mali uprednostniť práve Projekt Kronos pred ostatnými knihami, tak odpoveď je celkom jednoduchá: Je to sakra dobré! Ale ak potrebujete viac než len túto jednoduchú vetu, tak som spísala pre vás pár bodov, ktoré sa mi páčili, ale aj pár, ktoré mi vadili.

Prečo si prečítať Projekt Kronos?


  • Originálny príbeh
Pri fantasy/sci-fi sa medze nekladú a príkladom toho môže byť aj autor a jeho PK. Keďže Attiona City sa teoreticky delí na svet nad plošinou a pod plošinou, tak už len predstaviť si mesto, ktoré sa skladá ako keby z poschodí a týči sa do výšky mi príde super. Taktiež hrozba v podobe nákazy a ľudia, ktorí sa snažia zničiť samých seba ma strašne bavila. Nehovoriac o sehiroch.
  • Superhrdinovia alebo len nejaká nadprirodzená sila? 
Je to o superhrdinoch, ale úprimne nepripadalo mi to tak. Nebolo to nútené alebo silené a ja ako čitateľ som si to ani neuvedomovala, že Jason je nejaký super chalan, čo zachraňuje umierajúce mesto. A presne takéto nenútené veci na knihách zbožňujem. Človek to môže brať ako knihu o super chalanovi, ale zároveň to môže pochopiť ako vyvolený, v našom prípade Jason, disponuje so silou, ktorú môže mať buď navždy alebo dočasne. A toto je len jedna z vecí, nad ktorou človek môže filozofovať, keďže dej ponúka veľa tzv. skrytých uličiek, v ktorom sa všímavý čitateľ môže vŕtať bez toho, aby si kazil zážitok z čítania. 
  • Prirodzené dialógy, reálne postavy
Neviem ako vy vnímate dialógy medzi postavami, ale ja som niekedy dosť háklivá, čo sa týka nútených rozhovorov, ktoré vyznejú strašne strojene. Veľakrát za to môžu postavy, ktoré sú vykreslené ako keby jedným smerom, ktorým sa uberajú a prídu scény, kde sa to otočí o 360 stupňov a autor začne vkladať slová do úst hrdinom, ktoré k nim nejako nesedia. Poprípade sú vykreslené úplne zle a dialógy medzi nimi sú nasilu až vás to bolí čítať. Takže zvyčajne sa dosť bojím vždy keď začnem novú knihu, aby to aspoň z polovice bolo nenútené. Tu to robili možno postavy, ktoré sa správali realisticky, nebáli sa prejaviť svoje emócie-hlavne, čo sa týka Jasona. Presne také postavy sú k môjmu srdcu blízke. Cením si nebojácne, rozvážne a tvrdé postavy, ale keď dokážu ukázať aspoň kúsok ľudskosti a prejaviť emócie, tak si ich svojím spôsobom vážim viac a považujem ich za celkom reálne. 
  • Jason/Luca/Gasz
Jason je S-K-V-E-L-Ý! Stačilo pár strán a úplne si ma získal. Jeho činy, jeho zmýšľanie, ale hlavne jeho vzťah, ktorý mal s mamou sa mi strašne páčil. Bolo to tak reálne a normálne! Miestami mi to pripomínalo moju mamu a mňa, s ktorou mám úžasný vzťah. Konečne to nebol problémový tínedžer, ktorého nechápal svet. A práve to aký bol Jason normálny, milujúci, ale zároveň aj tvrdohlavý a vedel sa postaviť za správnu vec si ma získal.
Luca je trochu iný prípad. Tajomný chlapec s tajomstvami. Jeho mĺkvosť človeka môže vytočiť, ale ako postava má rozhodne čo ponúknuť a je to chlapec samých prekvapení. Rozhodne jeho dejová linka oživila celý príbeh a poukazuje teoreticky na svet vonku. 
Gasz je trošku iná káva. Buď vám sadne alebo s ním trochu budete mať problém. Ja k nemu mám zatiaľ neutrálny vzťah, ale verím, že sa to v pokračovaní zmení. Len neviem akým smerom sa to bude vyvíjať. Je svojský, a to dosť! Môže sa zdať, že to v hlave úplne nemá v poriadku, ale nechcem to zakríknuť, pretože mám pocit, že táto postava ešte zamieša karty.

  • Príliš veľa pohľadov
Mne sa na knihe páčilo naozaj takmer všetko. Až na to, že kniha má strašne veľa pohľadov, ktoré sa často striedajú. Párkrát som sa dokonca nevedela zorientovať, kde som a ktorá postava je ktorá. Zo začiatku mi robilo strašne veľký problém a niekedy som musela listovať späť, pretože som sa neorientovala v deji. Nechcem klamať, že sa to potom zlepšilo, ale ku koncu som už približne vedela, kto je kto, čo sa týka vedľajších postáv.
  • Autor, ktorý nepozná hranice
Ja osobne mám niekedy dosť problém, keď autori svoje postavy zmrzačia alebo ich zabíjajú ako na bežiacom páse. Síce tu to nebolo až tak drastické, čo sa týka smrti, ale čo sa týka zmrzačenia, tak autor zjavne sa vyžíva v scénach kde sa môže zahrať na psychopata a masochistu. Na jednej strane ma to prekvapilo lebo som s určitými scénami vôbec nerátala a na druhej strane môj žalúdok sa len prevracal, keď som si situáciu predstavila. 

  • Nad plošinou alebo pod plošinou
Oceňujem ako to autor vymyslel. Na prvý pohľad to vyzerá ako keby ľudia, ktorí žijú pod plošinou sú tie neviniatka, a tí zlí žijú nad plošinou. Ale je to naozaj tak? Nemôžu si za to ľudia sami? Je to dosť filozofická otázka nad ktorou by sme mohli fakt dlho dedukovať a rozoberať to. Ale myslím, že niečo na tom naozaj bude. Verím, že odpovedi sa dočkám v pokračovaní. 

Ak ste ešte PK nečítali podľa mňa dajte tomu šancu. Je to originálny príbeh, kde je síce strašne veľa postáv, ale dej nie je priamočiari. Je tam kopec zavádzajúcich uličiek, ktoré vám lepšie predstavia príbeh, postavy a ich minulosť. Určité scény možno by v knihe ani nemuseli byť, ale je tam dosť akcie, čo znamená, že dej neupadá do hlbších hluchých miest. Autorov štýl je zaujímavý a svižný. Aj pri spomínaných hluchých miestach sa nebudete nudiť, ale vychutnáte si tú atmosféru, ktorú vám autor ponúka. Ja vám túto knihu odporúčam, už len z dôvodu, že je to český autor, ktorý mne dokázal, že netreba si vždy vybrať kvalitnú knihu, ktorej autor žije na druhej strane pologuli. Ja len verím, že nejaký talent sa objaví aj tu na Slovensku a prelomí moje predsudky. 

You May Also Like

0 komentárov