Samotný dej je rozdelený na dve časti. Kým prvá časť sa zameriava na mladého Shakespeara a Agnes, druhá časť sa sústreďuje na obdobie po smrti chlapca. Toto striedanie prináša komplexné zobrazenie jednej rodiny a jej problémov. Dej je zväčša podaný z pohľadu Agnes, matky a manželky, jej strata, bolesť a snaha prežiť smrť vlastného dieťaťa vkladá do tejto knihy surovosť, ktorá je v kontraste s materinskou láskou. Agnesina strata je bez prikrášlení a jej výčitky svedomia sú stále väčšie a väčšie. Vyrovnanie a spracovanie straty milovaného dieťaťa je ako keby nad jej sily. 

Agnes je veľmi citlivá a vnímavá, a keďže sa vymyká dobovým konvenciám, tak je automaticky považovaná za čudáčku. Zaujímavý prvok, na ktorý upozorňuje aj anotácia, je Shakespearova anonymita. Autorka sa po celý čas vyhýba jeho menu a nazýva ho rôznymi inými menami, napríklad učiteľ, otec, manžel, brat,... Tým Shakespeara odsúva na vedľajšiu koľaj a dáva priestor jeho manželke, ktorá sa na svet pozerá trochu inými očami. Vedľajšie postavy sú tu hlavne na vytváranie určitých konfliktov, ktoré sa snažia posúvať dej vpred a pridať určitú dynamiku. Primárne sa ale autorka na ne nesústreďuje. Nie sú jednorozmerné, čo považujem za veľmi veľké plus, sú svojské a snažia sa charakterizovať danú dobu a život na vidieku. Do hlavnej dejovej linky prinášajú okrajovo svoj vlastný príbeh, či už o strate alebo zlyhaní.  

Atmosféra je divná, pochmúrna, miestami až tragická. Okrem toho ju podmieňuje aj lyrický štýl autorky. A práve lyrickosť môže byť pre mnohých problémová. Príbeh ako taký je zaujímavý, ale spomaľuje ho práve štýl autorky. Pomalý rozbeh deja je niečo, čo mnohých čitateľov odrádza. O'Farrellová opisuje, opisuje všetko a do detailov. Či opisy anglického vidieka, veľkomesta, alebo opisy pôrodu, smrti a iné rôzne skľučujúce momenty, alebo pocity. Pri niektorých udalostiach vykreslí len kostru a nechá čitateľa, aby si vytvoril svoj vlastný celistvý obraz. Určité udalosti sú opísané do každého jedného detailu, čo môže pre niektorých byť neželaná odbočka od hlavného príbehu. 

Dôležité si je ale uvedomiť, že kniha je fikcia, nie všetky informácie sú pravdivé, dokonca niektoré informácie sú stále sporné. Manželstvo Agnes a jedného z najznámejších dramatikov je stále pod rúškom tajomna. O Agnes je veľmi málo informácií a podobne je to aj s jej manželstvom. Autorka teda vytvorila verziu, ktorá si zakladá na určitých faktoch, ale väčšinou vychádza len z jej domnienok a predstáv.

Na Hamneta sa dá pozerať z viacerých uhlov. Ako na príbeh chlapca, rodiny či rodičov vyrovnávajúcich sa so smrťou svojho dieťaťa. Dôležité ale je, čo čitateľ od knihy očakáva. Kým život Hamneta sa približne na začiatku knihy končí smrťou, presne v tej chvíli niekde v myšlienkach vzniká Hamlet. A presne tak vnímam túto knihu. Ako možnú cestu. Kým niekto bude tento príbeh považovať za spoveď matky, iný ju bude vnímať ako knihu o materinskej láske a vôli žiť, tak pre mňa Hamnet bude charakterizovať zrod.