Women's Prize for Fiction - Sila ženských autoriek
Dnes tu mám niečo pre vás špeciálne. Alebo aspoň pre mňa je to špeciálne. Aktuálne je veľa literárných súťaží a ocenení, ktoré autori môžu získať, napríklad Pulitzerova cena, Cena Hugo, Bookerova cena, The Costa Book Awards a pod. Už dlhšiu dobu sledujem viacero longlistov a shortlistov rôznych literárnych súťaží. Najviac sledujem úzky výber Women's Prize for Ficiton 2021, ale nebol čas a ani energia sa k tým knihám dostať, nebodaj ich čítať. Ale teraz... Už dlhšiu dobu sa hrám s myšlienkou zamerať sa na jeden shortlist, ktorý ma zaujal a celý ho prečítať. A keď mi vydavateľstvo Tatran zaslalo na recenziu Hamneta (minuloročný víťaz), za čo im ďakujem (o pár dní by mal byť aj článok), tak som sa rozhodla, že tá myšlienka neostane len myšlienkou. Takže som tu, vyzbrojená informáciami o WPFF a zásobená knihami zo shortlistu.
Minulý rok si hlavnú cenu odniesla Maggie O'Farrell za knihu Hamnet. Tento rok na víťazku ešte len čakáme, ale v užšom výbere sa nachádza šesť autoriek, ktoré nájdete na konci tohto článku. Ak nepoznáte WPFF, rada vám prezradím základné informácie o tomto ocenení.
Wikipédia vám prezradí, že WPFF je britské ocenenie, ktoré sa udeľuje každý rok jednej ženskej autorke, akejkoľvek národnosti, za najlepší román v anglickom jazyku, ktorý vyšiel v predchádzajúcom roku. A samozrejme, bol vydaný v Británii. Tým, že súťaž nie je limitovaná národnosťou, prináša naozaj rôznu zmes autoriek a tém, ktoré sú spracované svojsky a originálne.
Prvýkrát sa cena udeľovala v roku 1996, pod názvom Orange Prize for Fiction. Povedzme, že kým sa ustálil názov, pod akým cenu poznáme dnes, tak pár rokov fungovala aj pod názvami: Orange Broadband Prize for Fiction alebo Baileys Women's Prize for Fiction. (Názov sa menil aj podľa hlavných sponzorov, napríklad Baileys je stále sponzor, a aj preto súťaž niekde figuruje pod názvom ako Baileys Women's Prize for Fiction.) Inšpirácia pre vznik tejto súťaže vznikla už v roku 1991, keď na shortliste Bookerovej ceny nebola nominovaná ani jedna ženská autorka. Hoci v tej dobe prevažovala hlavne ženská tvorba - až 60% kníh bolo napísaných ženskými autorkami. Skupina ľudí z knižného a vydavateľského prostredia si všimli, že hoci na trhu dominuje prevažne ženská tvorba, tak všeobecne v literárnych súťažiach dominovala tá mužská.
Zakladateľkou je Kate Mosse, autorka knihy Labyrint (2005), ktorá podrobnejšie opisuje vznik WPFF na ich stránke, ak viete po anglicky, tak si môžete celý príbeh tohto ocenenia prečítať TU! Ja veľmi jednoducho len podávam základné informácie. (Dúfam, že dobre!) Samozrejme, na začiatku bola WPFF kritizovaná spoločnosťou. Označovali ju za sexistickú, diskriminujúcu a podobne. Aj napriek tomu je tu WPFF už 26 rokov. Predošlé laureátky si môžete pozrieť TU! Verím, že mnoho autoriek vám bude známych.
Shortlist na tento rok:
The Vanishing Half od Brit Bennett (Dialogue)
Piranesi od Susanna Clarke (Bloomsbury)
Unsettled Ground od Claire Fuller (Fig Tree)
Transcendent Kingdom od Yaa Gyasi (Viking)
How the One-Armed Sister Sweeps Her House od Cherie Jones (Headline)
No One Is Talking About This od Patricia Lockwood (Bloomsbury)
Verím, že do 8. septembra sa mi podarí prečítať všetky nominované knihy, keďže v ten deň sa má určiť víťazka. Zatiaľ som stihla prečítať len jednu, a to No One Is Talking About This, v najbližších dňoch sa chystám na ďalšiu, hneď ako dočítam aspoň dve zo svojich rozčítaných kníh. Veľmi rada sa potom s vami podelím o moje pocity v jednom článku. Dovtedy ma môžete sledovať na IG, kde síce nespamujem, ale sem-tam niečo pridám - nie vždy plnohodnotné, ale za to knižné.
0 komentárov