Používa službu Blogger.

Zakharova cesta pokračuje

by - decembra 11, 2021




Už minulý rok ste sa u mňa, aj u iných blogerov, mohli stretnúť s knihou Na hraně temnoty od autorského dua Nathaniel Wonderful a Theodory Stonewall. Po roku sa mi do rúk dostalo pokračovanie Cesta do neznáma, kde Zakharova cesta pokračuje. Druhý diel zo série Ztracen v čase nie je len čisto o putovaní, ale je to v prvom rade skúška, ktorú musí hlavný hrdina zvládnuť. Tento raz neprekonával svoje hranice len hlavný hrdina, ale aj ja ako čitateľka. 

Druhý diel tejto série je hlavne o putovaní, presúvame sa spolu so Zakharom, ktorý je viac-menej vo vlastnom svete, kde každým opovrhuje a len málo ľudí je mu sympatických - takmer nik. Jeho povaha a minulosť mu len ťažko dovoľujú nadväzovať nové kontakty. Na Zakharovi ma baví, ako sa nechá unášať svojimi pudmi a inklinuje práve k morbídnej stránke života. Pôsobí ako záporná postava, lenže v niektorých momentoch dokáže túto "ilúziu" rozbiť. Už na začiatku viete, že nie je dokonalý, dokáže sa pretvarovať a využiť situáciu vo svoj prospech. Fascinuje ma, ako sa dokáže správať a dodržiava určité morálne zásady, ktoré mi imponujú. 

Dej je viac-menej pomalý, miestami sa objaví akcia, ktorá rozprúdi dianie, ale aj napriek tomu si drží určité pomalšie tempo. Začiatok je zameraný na Zakhara a jeho (ne)snahu zapadnúť do nového kolektívu, ktorý je viac než špecifický. Vedľajšie postavy sú pestré, niektoré z nich sú kruté, grobiánske, perverzné a prefíkané. Je to dokonalo nedokonalá zmes, ktorá nemá byť pre čitateľa sympatická. Postupne ako ich Zakhar pozoruje, málokedy sa dobrovoľne k nim pripojí, sa zväčšoval nielen jeho odpor k tejto skupine, ale aj môj. 

Už v prvej časti sa prejavuje akýsi rozklad Zakharovej postavy a tu to pokračuje. Udalosti sú síce menej krvavé, ale aj napriek tomu veľmi intenzívne. A v tých chvíľach sa moje hranice vždy o niečo posunuli. Ale nikdy to pre mňa nebolo komfortné čítanie. Pre citlivých ľudí to môže byť trochu problémové, autori sa naozaj nehrajú a posúvajú všetky možné hranice. A nevyzerá to tak, že by to chceli Zakharovi uľahčiť. Ale som nesmierne rada, že to už nie je čisto len o Zakharovi a do jeho života sa dostávajú určité postavy, ktoré majú zaujímavú minulosť (budúcnosť) a dokážu dej niekam posunúť. 

Oproti prvej časti je tu oveľa menej hluchých miest, prostredie sa konečne stáva rovnomernou súčasťou deja, spoznávame aj niečo iné ako len holú pustinu. A mňa to bavilo, nová kultúra, nové pravidlá a zaujímavé nové postavy. Bolo to niečo nové a vítané. Dej nie je predvídateľný, stále sa niečo deje, hoci priznávam, že pár hluchých miest by sa našlo, hlavne v prvej polovici. 

Cesta do neznáma je aj napriek dlhšiemu začiatku svižným pokračovaním, ktoré ponúka nový smer cesty so zaujímavým vývinom. Znova je to niečo iné, človek si ani netrúfa pomyslieť, ako sa bude celá séria ďalej vyvíjať. Do deja vstupujú nové postavy - spojenci/nepriatelia - a všetko závisí len na Zakharovi, ako využije nové kontakty. Uvidíme, kam sa celý Zakharov príbeh posunie, ale obávam sa, že Zakharove hranice sa budú posúvať stále viac a viac. Jeho príbeh nie je nevšedný, je plný zvráteností, zla a napriek tomu predsa sa objaví záblesk ľudskosti. Práve tento kontrast mi príde zo všetkého najzaujímavejší, pretože to nie je také očividné. Čo a ako sa Zakharova cesta bude vyvíjať, je otázne, ale určite nás čakajú rušné časy. 


Za knihu na recenziu ďakujem autorom: Nathaniel Wonderful & Theodora Stonewall.
Ich blog môžete navštíviť na tejto adrese: Klik.


You May Also Like

0 komentárov