Máme to tu zas! Moja zvedavosť, čo dokážu vyprodukovať slovenskí autori, je zjavne nezastaviteľná. Drvivú väčšinu času som sklamaná, ani sa tým netajím, aj preto som pri slovenskej tvorbe veľmi obozretná. Barboru Hrínovú som zatiaľ neregistrovala, viem, že vyhrala Anasoft 2021 a to je asi všetko. Našťastie, moje prognózy na výhercu sa nesplnili, inak by som bola sklamaná. Jednorožce mi možno nevyrazili dych, ani si o nich nemyslím, že je to tá najlepšia slovenská kniha, aká sa mi dostala do rúk, ale v mojich očiach je to príjemný priemer. Autorka pracuje s aktuálnymi témami, ktoré sa týkajú identity, sexuality, individuality a celkovo zahŕňa medziľudské vzťahy. 

Osem krátkych poviedok, ktoré veľmi autenticky spracovávajú témy homosexuality alebo asexuality, či prináša pohľad "divných" ľudí, ktorí sa nedokážu začleniť nejakým spôsobom do spoločnosti. Ak sa im to aj podarí, nevedia presne, ako reagovať a byť súčasťou nejakej skupiny/dua. Je to o živote a vzťahoch medzi ľuďmi, ktorí sa snažia zapadnúť a pochopiť, ako všetko okolo nich funguje. V poviedke Sladká, ktorá je pre mňa zo všetkých najpamätnejšia, sme súčasťou života hrdinky, ktorá si na skúšku domov prinesie šteniatko. Toto šteniatko jej otvorí dvere do nového sveta psíčkárov, ktorí ju prijmú medzi seba. Ale len do určitého momentu. Názov a vyvrcholenie poviedky sú skvelým kontrastom, ktorý vo vás zanechá trpké pocity, pretože nie všade je možné vybudovať dostatočne hlboký vzťah. Priznávam, že poviedka Sladká je aj určitou výnimkou a vyniká medzi ostatnými poviedkami, keďže autorka poukazuje nielen na medziľudské vzťahy, ale aj na vzťah domáceho miláčika a majiteľa.  

V poviedkach okrem vzťahov sú výrazné aj psychické a fyzické problémy postáv, spájanie kultúr alebo i kontrast prostredia. Slovenská atmosféra aj nátura určitých postáv je dostatočne výrazná, ale nie je to niečo, čo vyslovene prekáža. V poviedkach sa nenachádza vyslovene nič veľkolepé z čoho by ste mohli ostať zaskočení. Sú obyčajné, o problémoch, o ľuďoch,... Nie je to žiadna glorifikácia LGBTQ+ komunity alebo obraňovanie niekoho práv. Je to jednoduchý život ľudí, ktorí sa vnímajú ako outsideri. Ich orientácia, ale neurčuje ich postavenie v spoločnosti, ani nehľadajú samých seba v tom pravom slova zmysle. V prvom rade, ako som už spomínala, ide o vzťahy a nie o to koho postavy priťahujú. 

V dnešnej dobe to bolo pre mňa veľmi osviežujúce, keďže autori radi vykresľujú LGBTQ+ komunitu ako niečo, čo treba silou mocou ochraňovať a reprezentovať. Áno, ale aj nie. Reprezentácia si nájde svoju cestu, ak tomu necháte voľný priebeh a budete to považovať za "normálne". Jednorožce mi presne to "normálne" dali. Či hetero, homosexuál, bisexuál, asexuál atď., v knihe to bolo jedno, pretože autorka to vykreslila presne tak ako by to človek mal vnímať. Sme rôznorodí a to je na tom krásne. 

Či si kniha zaslúži byť výhercom Anasoft Litera, tak to vám neviem povedať. Keďže som prečítala asi len tri nominované (minuloročné) knihy. Ale ide o veľmi dobrý počin, ku ktorému nemám ani čo vytknúť. Baviť ma bavila, ako to už býva, niektoré poviedky viac a iné menej. Prostredie, rôznorodé postavy, aj štýl písania - mala som problém len pri prvej poviedke, v ktorej sa často bez označenia menil rozprávač. Ak hľadáte niečo od slovenskej autorky, ktorá dokáže ponúknuť určité kvality a nie je to len "mlátenie slamy", viete, ktorú knihu skúsiť.