utorok, 25. augusta 2015

Deset malých nadechnutí alebo kniha zlhtnutá na druhý dych

Autor: K.A. Tucker
Názov: Deset malých nadechnutí
Originál: Ten Tiny Breaths
Diel: 1/4
Žáner:  NA

Anotácia:
Po tragické autohavárii, která ji připravila najednou o rodiče, přítele a nejlepší kamarádku, prchá Kacey se svou mladší sestrou Livií z Michiganu do Miami, aby tam začala nový život. Podaří se jí vybudovat novou existenci? Zbaví se trýznivých vzpomínek, které ji nepřestávají pronásledovat? A dokáže odolat záhadnému sousedovi z bytu 1D? 
Už sama skutečnost, že autorka K. A. Tucker vydala první knihu jako šestiletá, je zárukou poutavého a zajímavého čtenářského zážitku.


Môj názor:

Láska bolí. To bola prvá myšlienka, ktorú som si uvedomila po dočítaní tejto knihy. Bolo to hrozné, pretože už dávno som pri knihe neplakala, tak ako pri tejto. A verte mi, nie je nič horšie ako rozcitlivená osemnástka.

Deset malých nadechnutí je kniha o utrpení. A čo zvyčajne obsahujú knihy o utrpení? Citové vydieranie, kde sa autor snaží z vás urobiť citovú labilnú osobu a čaká kedy začnete plakať. A preto som sa tejto knihe radšej vyhýbala, ale na šťastie mýlila som sa. Keby som knihu neodsudzovala, hneď zo začiatku, tak by som možno vycítila, že kniha bude mať v sebe čaro utrpenia, odpúšťania a druhých šancí!

Ako docieliť, aby autor rozplakal čitateľa? Jednoducho vytvorí hlavnej postave fóbie, traumy a k tomu všetkému vymyslí hroznú minulosť, aby v nás vyvolal pocit ľútosti. To čo som cítila voči Kacey by som ľútosťou nenazvala, hoci jej minulosť je viac než traumatická. Z čoho sa odráža aj jej správanie voči druhým. Takže miestami vyzerala ako vystrašený baránok, inokedy ako keby ani nebola v tom tom svete a každého obdarí sarkastickou poznámkou. Cudzích ľudí si nepúšťa k telu a to isté platí aj pre nás čitateľov. Zistiť aká je Kacey naozaj je poriadna drina. Zo začiatku sa budete cítiť, že práve vašou úlohou je prelomiť tú škrupinu ľadu, čo jej ako druhá koža, nuž na šťastie nemusíte, na to tu je Trent...

Čo sa týka Trenta zo začiatku pôsobí ako obyčajný chlap, ktorý je v príbehu len preto, aby sa nepovedalo a hlavne preto, že sa to od takých to kníh očakáva. Príde úžasný chlap, z ktorého je hlavná hrdinka úplne vedľa a ktorého úlohou je vyliečiť dievčinu, ktorá sa utápa alebo uteká pred minulosťou. A zázrakom čarovného prútika láska vyrieši všetko, na čo by trebalo špecializovaného psychiatra. Vďaka Bohu, že autorka ma ušetrila a poňala to celkom inak. Takže Trent po pár stranách v celom príbehu vyzerá, že tam na nič iné nie je len na sliedenie, v ktorom je fakt dobrý a po polovici prídete na to, že ten chlap má sakra veľké tajomstvo, ktoré síce nie je až také veľké, keď na to prídete v polovici ako ja, aj keď to bolo len také tušenie, ale aj tak je to BOMBA! Taká menšia.

Jediné, čo mi vadilo bolo, že Kacey z Trenta bola na začiatku úplne hotová. A hotová myslím tým, že úplne-totálne mimo!  Mala problém sa normálne rozprávať s cudzími ľuďmi, ale s Trentom nielen, že to šlo celkom normálne, ale už pri prvom pohľade naňho potrebovala nové nohavičky. Mám pocit, že inak už autori nedokážu upozorniť na príťažlivosť, ktorá medzi postavami panuje, tak hneď pri prvom pohľade už hrdinka myslí na sex alebo na to, že potrebuje nové nohavičky, pretože tie čo má na sebe sú úplne vlhké! Čakám kedy už niekto príde aj s niečím iným! Zatiaľ bezvýsledne! Ale, vážne to je asi jediné, čo mi vadilo... Okrem toho v knihe sú skvelé vedľajšie postavy, ktoré majú svoj vlastný príbeh a problémy, takže po celý čas sa nejedná len o Kacey.

Čakala som trochu viac drámy medzi nimi dvoma, čo som samozrejme aj dostala a potom som sa len preklínala, že prečo vôbec som niečo také chcela. Sledovať ako trpia postavy, ktoré nemáte radi je jedna vec a druhá je zas tá, že keď postavy, ktorým to prajete, pretože už sa nemôžete prizerať na to ako sa ničia ešte viac, keď sú od seba, ale aj preto, že ste si ich celkom ako pár obľúbili, hoci ako jednotlivci stoja za veľké makové....stratila som sa v tých čiarkách... Jednoducho, keď postavy/pár máte radi a trpia, trpíte s nimi aj vy, z čoho vyplýva, že už stránky knihy nečítate, ale doslova hltáte, pretože túžite byť už na konci, pretože viete, že tam je ten vytúžený koniec...Otázne je však, že či to vôbec skončí šťastne alebo skončíte obklopený vreckovkami a s veľkým rumádzganím budete preklínať autora, čo budete tak či tak.

Pre mňa zo začiatku to bolo nútené čítanie, prečítať to čím skôr nech to mám z krku, ale asi vám nemusím hovoriť, že ma prekvapilo, ako dobre sa to čítalo a ako príbeh gradoval dopredu tým viac som vnímala pocity, ktoré vnímala aj hl. hrdinka. Bolo som šokovaná a zároveň milo prekvapená, pretože toto bolo pre mňa prekvapenie tohto leta- áno, trochu preháňam, ale len trochu, pretože toto leto som teda veľmi veľa neprečítala. A dopredu vám hovorím, že s autorkinou tvorbou som neskončila. Teraz už od jej kníh budem očakávať oveľa viac a dúfam, že ma nesklame.

2 komentáre:

  1. Hmm... vyzerá to podľa tvojej recenzie dosť zaujímavo. Vlastne som nad touto knihou nikdy neuvažovala a ani anotku som nečítala, ale možno by som po nej mala siahnuť a hádam sa tiež prekvapím :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak nič veľké nebudeš očakávať, tak budeš viac než spokojná :D

      Odstrániť

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...