Používa službu Blogger.

Advertisement

About Me

Marrow alebo Tarryn Fisher sa snaží opäť zabodovať

by - júna 06, 2016


Autor: Tarryn Fisher
Názov: Marrow
Diel: ---
Žáner: YA, Dark

In the Bone there is a house.
In the house there is a girl.
In the girl there is a darkness.
Margo is not like other girls. She lives in a derelict neighborhood called the Bone, in a cursed house, with her cursed mother, who hasn’t spoken to her in over two years. She lives her days feeling invisible. It’s not until she develops a friendship with her wheelchair-bound neighbor, Judah Grant, that things begin to change. When a neighborhood girl, seven-year-old Neveah Anthony, goes missing, Judah sets out to help Margo uncover what happened to her.
What Margo finds changes her, and with a new perspective on life, she’s determined to find evil and punish it–targeting rapists and child molesters, one by one.
But hunting evil is dangerous, and Margo risks losing everything, including her own soul.


MarrowMyslím si, že Tarryn Fisher vám netreba predstavovať. Viacerí určite čítali Never never (spolupráca s Hooverovou-recenzia Tu, Tu a Tu) alebo F*ck love, ktorá vyšla na začiatku tohto roka. (Recenzia TU!) Pri Never never zistíte, že mysterióznosť do príbehu dosadila práve Tarryn a pri F*ck love zas, že má neskutočný štýl, ale ak sa rovno chystáte čítať Marrow, tak vás varujem nie je to kniha, ktorá sadne každému, ale napriek tomu vám vytrie zrak a prídete možno miestami o reč.

Tarryn priniesla zo sebou hrdinku, ktorá sa zo začiatku zdá životom ubitá a práve tu nastáva prvý chyták. Čitateľ si zo začiatku myslí, že aká je Margo krehká a zároveň silná. Avšak až ku koncu knihy prídete na to, aká v skutočnosti je. Margo sa u mňa zaraďuje medzi hrdinky, ktoré balansujú medzi normálnosťou a totálnou šialenosťou. Osobne zo začiatku moje pocity z nej boli rôzne, najskôr sa mi zdala až príliš bezvýrazná a inokedy pôsobila až príliš vyrovnane a nad vecou, pričom pri jej psychike som si vôbec nebola istá, či je v poriadku alebo vážne potrebuje pomoc. Margo sa počas knihy dosť rýchlo vyvíjala a ku koncu vo mne zanechala opäť zmiešané pocity. Dokonca už po určitom čase stále neviem, čo si o nej mám myslieť a hlavne o jej správaní, ktoré síce bolo geniálne a miestami som dokonca mala aj zimomriavky, ale nepresvedčila ma, aby som ju zbožňovala. Taktiež vo mne jej činy nevyvolali pocit nenávisti, možno miestami pocit ľútosti.
A absolútne netuším, či to pôsobilo iba, tak na mňa, ale Judah Grant-chlapec od susedov, vo mne zanechal tiež len zmes pocitov. Síce by som ho nezaradila medzi tých najlepších hrdinov, ale určite medzi tými zaujímavejšími by si našiel miesto. Možno to bude práve tým, že bol na vozíku a po toľkých rokoch len Margo pozoroval a napriek tomu, že boli susedia sa ani nezdravili, len vedeli o svojej existencii. Je to čudné, ale páčilo sa mi to ako si k sebe hľadali cestu, aj keď moja mienka o ňom bola vždy iná a stále neviem, čomu mám veriť.

A teraz si poviete, že jedného večera sa navzájom všimli, dali sa do reči a vznikla z toho veľká láska a Marrow sa začala podobať na ostatné YA knihy s rúškami tajomstva. Myslím si, že stereotyp nepatrí do slovníka Tarryn Fisher a taktiež ho tam podľa mňa neplánuje zaradiť a o kopírovaní nehovoriac.
Síce sa tí dvaja všimnú a dajú sa do reči, neprirovnávala by som to k veľkej láske, pretože Margo síce má pár pekných myšlienok na samostatného Judaha ich vzťah, ak to tak môžem nazvať, je dosť špecifický a stále zostáva v tej kamarátskej rovine, teda z Judahovej strany. Pri Margo som mala niekedy pocit, že je ním trošku posadnutá, ale len trošku. Dokonca Judah je miestami knihy dosť v úzadí, pretože autorka rieši úplne iné a hlavne dôležitejšie veci ako napríklad zmiznutie dievčatka, ktoré Margo mala dosť rada. Presne v tom momente som pomyslela, že by tom mohlo mať taký nádych detektívky, ale nabralo to úplne opačný smer a ja som radšej už nepremýšľala nad priebehom knihy, pretože by to bolo úplne zbytočné. Niektoré scény sú...dokonca ich ani neviem slovami opísať, pretože sú vážne dosť silné, ale v tej chvíli vám tá nenormálnosť príde ako úplne normálne vec. Pri takých scénach, ktoré kniha obsahuje celkom slušný počet mi vždy len napadlo, že to tak malo byť a na ničom inom nezáleží. Dokonca, aj keď Margo urobí nejakú vec, ktorá by vás v normálnom živote úplne vykoľajila, tak pri knihe len mávnete rukou a poviete si, že to tak má byť. Presne to musela urobiť, aby presvedčila nielen seba, ale aj vás, že je to tá správna vec. A to je na tom desivejšie, že ako čitateľ ju v tej chvíli nebudete vôbec odcudzovať. Až mi to naháňa strach ako autorka dokázala cez Margo ma presvedčiť, že tie veci sú úplne normálne a napriek tomu všetci dostanú presne to, čo si zaslúžia. Presnejšie, ak niečo zlé nejaká postava spraví, tak sa jej to vráti, pretože Margo sa o to postará. Mama Margo, ktorá mi prišla zo začiatku ako úplne vyšinutý človek, ktorý radšej svoj život premárnil, a o ktorej sa nevyjadrujem úmyselne, pretože je to spolu s Margo jedna z najzaujímavejších postáv, ktorá sa v knihe nachádza. A keby som vám teraz k nej vytvorila odpor, tak by ste si ju až tak neužili a nezostali by ste potom prekvapení z jej správania a činov. Takže je to úmysel.

Tarryn Fisher má neskutočne chytľavý a miestami až čudný štýl písania, čo u mňa dokázala vo F*ck love a v Marrow mi dokázala opäť svoju originalitu. Navyše v Marrow sú tak úžasné metafory a slovné hračky, že si štýl Tarryn Fisher zamilujete!
Síce je to YA, ale je to jedna z mála kníh, ktoré vyčnievajú spomedzi ostatných. Nielen svojím námetom, postavami, ale aj z rozuzlením, ktoré ma vážne dostalo, pretože zvyčajne, keď sa príde na hlavné rozuzlenie-alebo na to, na čo som čakala, kniha skončí, lenže práve Marrow obsahuje po tom veľkom/menšom BUM, ktoré som začala pár riadkov predtým než sa to povedalo nahlas tušiť, tak to pokračovalo ako keby nič a to ma dosť zmiatlo. Práve preto nemám na GR ešte hodnotenie, pretože stále premýšľam koľko hviezdičiek by si to zaslúžilo. Stále som zmätená a stále neviem čo si o to mám myslieť. Rozhodne to nezaraďujem medzi to najlepšie, čo som kedy čítala, ale zároveň je to dosť silný priemer, aj keď miestami sa nájde pár maličkostí, čo by sa knihe dali vytknúť. Napríklad niečo mi tam chýbalo a celkom mi miestami vadila tá surovosť, ktorou kniha disponuje. Síce bol to zámer a svoj účel to splnilo. Doposiaľ som nič takéto nečítala, a taktiež ma ešte zatiaľ ani jeden autor nepresvedčil, že svojím spôsobom aj záporná postava môže byť nevinná a neprebudil vo mne predsudky. Nič iné mi nezostáva len Marrow zaradiť medzi tie knihy, ktoré síce nesadnú každému, ale v každom zanechá nejaký pocit.

Mám neskutočnú chuť sa vám vypísať a napísať všetky spoilery, ale držím sa, pretože vám nechcem pokaziť zážitok z čítania, ktorý vám táto kniha môže dať.
Ak vás nepresvedčila kniha Marrow alebo moja recenzia, tak si aspoň prečítajte F*ck love, ktorá vážne stojí za to!

You May Also Like

4 komentárov

  1. Nedávno som čítala F*ck Love a keď si na to spomeniem, ešte teraz sa mi chce plakať, pretože ma autorka totálne dostala. Má fakt neskutočný štýl a vždy urobí niečo, čo ma prekvapí. Vďaka tomu som si istá, že to nebola posledná kniha, ktorú od autorky prečítam a ako tak čítam tvoju recenziu, Marrow asi bude ďalšia :)
    Ďakujem za super tip ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tarryn je rozhodne talent a nič lepšie ani nemôžeš urobiť ako si prečítať Marrow :3 Ale dopredu ťa varujem, že F*ck love a Marrow majú spoločné vážne minimum, vlastne ešte menej :D A celkovo je trochu mätúca :D

      Odstrániť
  2. Od tejto autorky by som si už fakt mala niečo prečítať. V poslednej dobe sa o nej dosť šušká, ale akosi som sa k jej knihám ešte nedostala. Ehm, mám dojem, že v poslednej dobe som sa akosi nedostala skoro k ničomu. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Fakt nič?! :O To musíš napraviť! Tá žena je podľa mňa geniálna! Jej štýl, jej postavy a hlavne jej nápady... Musíš si od nej niečo prečítať! Jednoducho musíš! :D

      Odstrániť