V prvom rade musím podotknúť, že som čakala melodrámu, telenovelu a plno žiarlivých scén. O to viac som bola prekvapená, že autorka sa venuje Neste a jej vnútornému hnevu. A viac ma hnevá, že od určitej časti sa venuje Rhysandovi a Feyre, pretože ich šťastné a naveky je v ohrození. (Zas.) Ak sa pýtate o čom je teda ACOSF, tak jednoducho povedané o všetkom a zároveň o ničom.

Dej by sme mohli rozdeliť na viaceré okruhy. Najviac citeľná je samodeštrukcia a feminizmus. Dosť si Maas dala záležať aj na priateľských vzťahoch, čo ale u nej nie je veľmi prekvapivé, keďže už v predchádzajúcich knihách sa snažila vytvoriť silné puto medzi hrdinami. Otázne ostáva do akej miery to zachraňuje celú knihu, keď sa v nej nachádza viac vecí, ktoré jej škodia. Takže poďme si tie okruhy, témy, nazvite si to ako chcete, prejsť. 

Začneme hneď s tým najväčším plusom. Čakala som zo strany Nesty detinské durdenie na celý svet, pre nič za nič. O to väčšie prekvapenie nastalo, keď si postupne uvedomíte, že jej správanie má adekvátne vysvetlenie a roky potláčané výčitky a obviňovanie vyústilo do sebadeštrukcie v podobe Nesty, akú ju poznáme z Dvorov. Držiac odstup a odopieranie si citov považovala za určitý trest. Takže už od začiatku tu máme Nestu, ktorá prská a robí si tvrdohlavo svoje veci, ktoré rieši svojským spôsobom. Frustrácia a všetky pocity sa v nej hromadia, tak už len čakáte, kedy okrem toho nezmyselného trestania vybuchne. Nechcem tvrdiť, že to je jediná scéna, ktorá má nejaký zmysel a cítiť v nej emócie, ale je to asi jediná scéna, ktorá dokazála u mňa vzbudiť emócie. 

A tak ako sme tu mali najväčšie plus, tak tu máme aj najväčšie mínus v podobe prehnaného feminizmu. V prvom rade, mám rada feministickú literatúru alebo prvky feminizmu v knihách, ak sú dobre napísané, vykreslené a poukazujú na feminizmus v správnom svetle. Nesta je sama o sebe dosť špecifická a silná hrdinka, ktorá sa riadi vlastným úsudkom, čo sme mohli nie raz vidieť. Pre mňa už bola vtedy samostatná a silná ženská hrdinka. Maas prišla s nápadom Valkýr, ktorý bol najskôr zaujímavý, potom zbytočne silený až nakoniec to vyústilo do veľmi silenej propagácie niečoho, čo bolo pri jej postave už samozrejmé. Autori by si mali uvedomiť jednu vec, my čitatelia, nie sme takí hlúpi a vieme si pospájať dve a dve dokopy. Netreba veci zbytočne siliť, pretože kniha získa ľahko nálepku: white feminism. Ale to je už iná téma. 

Toto je jeden veľmi veľký problém celej knihy. Malo to byť o Neste a Cassianovi, pritom sme dostali ďalšiu knihu o Feyre a Rhysandovi. Aj keď zo začiatku to malo úplne iný spád, ale postupne sa to zvrtlo a dostali sme sa presne tam, kde sme nechceli byť. Keby nemajú jednu celú sériu, plus novelu a ktovie čo ešte, tak nepoviem ani slovo. Ale takto sme dostali zbytočnú sondu do ich života, ktorá ešte potláčala hlavnú dejovú linku. Čo považujem za problém, pretože síce to vyzeralo, že čítame o Neste, ale v skutočnosti sme čítali o Feyre. Síce tieto dve postavy sú prepojené a chápem aj to, prečo Feyre tu mala určité miesto, ale absolútne nechápem, prečo sme zas museli čítať o tom ako ich život s Rhysandom je v ohrození. Okrem toho charizmu, ktorú tí dvaja mali, aspoň Rhysand, sa stratila niekde na ceste pri vytváraní tejto knihy. Ani jeden z nich nebol nikdy nejako extra prepracovaná postava, ale o takých plochých a nezaujímavých postavách, ako ich teraz Maas vykreslila, som už dávno nečítala. A nezachráni to ani tých pár scén, kde to vyzeralo aspoň trochu nádejne. 

 

Ďalším veľkým plusom boli nové postavy a veľmi veľkým prínosom boli práve Gwyn a Emerie. Obe traumatizované pre udalosti, ktorými si museli prejsť, skvele zapadli do spoločnosti Nesty. A obavy, že autorka už nemá v tomto smere, čo nové ponúknuť sa aspoň čiastočne rozplynuli. Vznikla z nich skvelá trojka, ktorá mala k sebe blízko a vedeli spolupracovať. Čo bola príjemná zmena oproti postavám, ktoré všetko spravia samé. Takže nám vznikajú nové vzťahy, čitateľský klub a babské večery, ktoré fungovali ako skvelá psychohygiena pre všetky tri postavy. A vyzerá to tak, že keď sme nedostali melodrámu tu, tak ju dostaneme v knihe o Azrielovi, pretože tak ako všetci ho spojovali s Elain (z mojej strany žiadne iskrenie), tak ešte si užijeme zo štvorice Az, Gwyn, Elain a Lucien. 

Nebudem sa venovať Neste a Cassianovi, pretože nikoho neprekvapí koniec a ani fakt, že tí dvaja presexujú polovicu knihy. Ale Nesta a Feyre je už iná téma. Na to koľko problémov mali tieto dve medzi sebou mi chýbal nejaký hlbší rozhovor medzi nimi. A teraz nemyslím scénu, kde Nesta vybuchne, naserie doslova každého, Feyre tým ublíži do takej miery, že sama ostane v šoku, že čo spôsobila. Takže tu máme veľmi zaujímavú situáciu medzi sestrami, ktorá sa vyrieši plytkým dialógom a jednou scénou. Išlo v prvom rade o Nestine pocity, čo beriem, ale keď už je určitý problém, tak to nevyriešim trápnym dialógom o odpustení. Takže to čo sa nám budovalo celú knihu, čo mohlo veľmi silno ovplyvniť aj záverečné scény... skrátka z tejto strany to bolo odfláknuté. A potom tu je Elain, ktorá trochu vystrčila pazúriky. Takže najviac ochraňovaná sestra možno nebude taká naivka. Za to Luciena potrápila viac než dosť. A úprimne, nie som jej fanúšik. Bojím sa, čo z toho vznikne. Ako som spomínala hore vyššie, bude to dráma. 

Začnem od konca. Finále bolo jedným slovom odfláknuté. Sex scény dostali viac priestoru ako boj na konci, čo je dosť smutné, pretože tie sex scény boli...snažím sa nájsť vhodné slovo, skrátka tie boli miestami celkom drsné. Rozhodne žiadne mojkanie ako v predchádzajúcich knihách. A Maas v tomto rozhodne upustila nielen svoju fantáziu, ale aj Nestinu. Myslím, že všetci sme boli pri tej trojke prekvapení, šokovaní a možno aj zhnusení. A sme radi, že to ostalo len Nestinou fantáziou. 

Veľmi zaujímavým smerom sa zvrtol dej pri Nestiných schopnostiach, čo bolo veľmi osviežujúce a prinieslo to nový smer deja, ktorú tá kniha nutne potrebovala. Aspoň na chvíľku, lenže ten potenciál sa niekde na tých stránkach stratil. Mrzí ma, že autorka viac nevyužila schopnosť, ktorú Neste dala. A síce všetci sme nadávali na obálku, tak to má určitú symboliku a spojenie s dejom. (Aj keď som stále názoru, že to evokuje Luciena.) Tu si o tom môžete prečítať viac. 

A to najdôležitejšie... Z tejto jednej knihy by mohli byťpokojne dve. (Aj vtedy, keď sa tam nič poriadne nedeje.) Ono niekedy môžno nadobudnete pocit, že čítate iný príbeh. Stále je to ale žáner NA fantasy, aj keď Maas toto označenie údajne nemá rada, tak môže sa aj na hlavu postaviť, z tohto kvalitnú fantasy nespraví. To by musela veľmi veľa vecí prepísať, preškrtať a hlavne vyškrtať. Chápem, že sa snaží vymaniť z nálepky YA, ale nemyslím si, že bohatý sexuálny život je tá správna cesta. Ale ak bude takto pokračovať, tak pokojne sa môže zaradiť k Sherrilyn Kenyon, ktorá sa na ťažkú fantasy nehrá, ale stále je to erotika. Čo si budeme... 

Je smutné, že keby autorka sa venuje tomu, čo je v anotácii, tak tu máme celkom obstojný príbeh. Takto je tu veľa vaty, veľmi veľa, a zbytočnosti, ktoré naťahujú dej a nie sú ani úplne domyslené, skrátka je to prúser. Najvtipnejšie na tom je, že postavy ťahajú celý dej, nehovoriac, o tom že Nesta a Cassian si zaslúžili knihu, ktorá sa zaoberá primárne nimi. Smutné je, že Cass vystupuje len ako taký doplnok, aby sme tu mali určitý pár, ktorý si to môže rozdávať. 

Nemôžem tvrdiť, že som nečakala od jej fanúšikov vysoké hodnotenia a chápem, že keď Maas je niekoho obľúbená autorka, tak úsudok ovplyvní nejaká tá emócia. Otázkou ale ostáva, že či je to teda zlá kniha alebo nie. Podľa toho ako sa k tomu postavíte. Pre mňa slabý priemer, aj to je slabé slovo, a to ju beriem ako NA fantasy, keby sa k tomu postavím ako k fantasy, tak to letí rovno do koša. Ale dostala som zväčša to, čo som si myslela, že dostanem. Takže kniha roka to nebude, ale som rada, že aspoň Nesta dostala priestor, hoci aj novela by v tomto prípade stačila.