Len málo autorov má charakteristický štýl písania, podľa ktorého ich viete rozoznať. Stačí vám len pár viet a viete, že tie slová patria určitému autorovi. (Prípadne máte viac tipov.) Novik patrí ku skupine autorov, ktorá využíva všetky možné prostriedky. Text nie je len holým textom, ale je obohatený o rôzne metafory a prirovnania. Novik má lyrický štýl písania a pracuje s prvkami, ktoré celý text oživujú. Skrátka sa s tým hrá a neskutočne sa mi páči, ak autori sú originálni aj v tomto smere. ADE je však úplne iný prípad. Od prvej strany vidíte, že to nie lyrický text. Nerada to píšem, ale textovo sa ADE podobá na každú druhú knihu, ktorá je napísaná strohým jazykom bez štipky originality. Môžem len hádať, prečo sa Novik rozhodla upustiť od svojej lyrickosti a presedlať na obyčajnosť. Možno je to kvôli drsnému svetu a hlavnej postave, ktorá je tak trochu zatrpknutá. 

Keď už textovo to nie je originálne, tak aspoň dej sa snaží vyťažiť z originálneho nápadu. Scholomance je škola, ktorá nepodlieha klasickým pravidlám školského systému. Je to miesto, ktoré sa vyvíja a žije podľa svojich vlastných pravidiel. Hlavné pravidlo je prežiť a dožiť sa maturity - hlavne ich prežiť. Žiadni učitelia, žiadne klasické pravidlá či úlohy a už vôbec nie úprimné priateľstvá. Ide o spojenectvá. Čím výhodnejšie spojenectvo, tým väčšia šanca pre vás. Celý tento námet je v skutočnosti mix Harryho Pottera, Hier o život a Karantény (Thomas Lex - neviem, koľkí pamätníci si spomínajú na prvý diel, ktorý nám preložili. A tam to skončilo.) 

Mágia, ktorú sa autorka rozhodla použiť je viac-menej jednoduchá. Dalo by sa ju rozdeliť na dobrú a zlú mágiu, pričom zdroj je pri každej postave iný. Celý magický systém, ktorý autorka vymyslela je fascinujúci, keďže škola vám podsúva rôzne čary. Zaujímavé je, že hlavnej hrdinke toto šialené miesto podsúva staré kúzla, ktoré roky už nik nevidel. Čo ma privádza k postavám. El, celým menom Galadriel, je presne ten typ postavy, ktorý mi lezie krkom. A to je jeden kameň úrazu. El je protivná, drzá a ironická do špiku kosti. Je samotárka, od ktorej sa všetci dištancujú a ona si tiež drží určitý odstup. Samozrejme, nesmie chýbať ani hlavný hrdina v podaní dokonalého Oriona. Úplný opak El. Orion je ten dokonalý populárny chlap, ktorý nemá žiadnu chybu. A keďže Orion zachraňuje El až príliš často, tak El prská jedna radosť. Orion bola jediná postava, ktorá mi bola sympatická a veľmi som dúfala, že knihu udrží aspoň na priemernej úrovni. Žiaľ, jedna postava neutiahne celý dej.

Novik má vždy dokonale premyslenú každú postavu. Práve oni sú dôležité pre jej príbehy, dej je zvyčajne druhoradý, preto ma nemilo prekvapili vedľajšie postavy. Jedinú vedľajšiu postavu, ktorú si pamätám je Chloe. A to som ju ani nemala rada. Ostatní zo skupiny boli len také tiene, ktoré slúžili len na rozvírenie vôd. Nepamätám si ani na jednu jedinú vedľajšiu postavu. Čo je dosť veľký problém. Atmosféra je tiež dôležitá a som rada, že aspoň to sa autorke podarilo zachytiť. U Novik je známe, že jej knihy majú pomalé tempo, ktoré postupne graduje. Ťažko sa mi opisuje tempo tejto knihy, pretože je to ako na horskej dráhe. Niektoré scény ma dokázali nadchnúť, ale žeby som bola nadšená z každej akcie, to nemôžem tvrdiť.