Autor: Emmy Laybourne
Názov: Monument 14
Originál: Monument 14
Diel: 1/3
Žáner: dystópia
Tvá matka na tebe křičí, že nestihneš autobus. Vidí, jak se blíží ulicí. Nezastavíš se a neobejmeš ji, neřekneš jí, že ji máš rád. Nepoděkuješ jí, že je hodná, laskavá a trpělivá máma. Jistě že ne – jen seběhneš schody a utíkáš na roh ulice.
Kdybys ale věděl, že je to naposled, co mámu vidíš, nejspíš by sis přál, aby ses zastavil a všechny ty věci udělal. Možná i za cenu, že by ti autobus ujel. Ale autobus se už blížil, tak jsem se rozběhl.
Čtrnáct dětí. Jeden supermarket. A milion věcí, které nabraly špatný směr.

V akcí nabitém debutovém románu Emmy Laybourneové se stal supermarket útočištěm pro čtrnáct dětí - šest středoškoláků (oblíbených i neoblíbených), dva osmáky (z nichž jeden je technický génius) a šest malých dětí. Venku zuří jedna katastrofa za druhou, počínaje monstrózním krupobitím a konče použitím chemických zbraní, které svět – jak ho znají – vedou do záhuby.

Monument 14 je kniha so zaujímavou anotáciu a neskutočnou obálkou, ale či štýl autorky by som označovala za zaujímavý, tak to určite nie. Skôr tak trochu chaotický a chvíľkami neusporiadaný. Do cca 15 strany ani netušíme ako sa volá hlavná postava. Samozrejme, mňa to miatlo a na miesto postupného zoznamovania postáv na mňa autorka doslova vychrlila naraz takmer všetky postavy, pričom som ešte stále nepoznala meno hlavnej postavy.

Ale aj vďaka zlému začiatku, čo v skutočnosti ani nebol taký zlý, vďaka akcii, ktorá na seba dlho nenechala čakať, som sa postupne do príbehu vžila a pri konci som sánku mala niekde až na podlahe. Pripravte sa na mierne šialenú a zároveň drsnú jazdu! 

Rok, v ktorom sa Monument odohráva si už nepamätám, ale je to dosť blízka budúcnosť, v ktorej každý má svoj tablet a je jedna sieť, ktorá, keď padne môže vypuknúť šialenstvo. A presne to, čoho sa každý obával sa stalo. Sieť po pohromách vypadla. Ale to samozrejme nie je až také zlé ako to, že ovzdušie je nakazené a záleží len na tom aká je vaša krvná skupina....

Už len z môjho vysvetlenia je to zložité pochopiť, ale verte je to len zlomok problémov.

A tieto problémy rieši skupinka totálnych odlišných detí v rôznom veku a v rôznom citovom rozpoložení. Bolo to vážne zaujímavé sledovať ako sa situácia mení zo dňa na deň a oni absolútne netušia, čo s nimi bude a vy doslova si obhrýzate, pri niektorých častiach nechty, pretože čakáte čo sa stane. Jednoduché vysvetlenie: Párkrát som si myslela, že viem, ktorým smerom sa to vyvíja a myslela som aký som pán. Cha! Tak asi. Spálila som sa na celej čiare.

Autorka mala naozaj zaujímavé nápady, ktoré boli jednoznačne originálne, ale v jednom kuse mi to pripomínalo Karanténu. Ani neviem, prečo. Jednoducho mi to prišlo trošku podobné, aj keď v podobnosť je v tom minimálna. Možno iba to, že hlavní hrdinovia sú bratia. Našťastie, títo dvaja mali viac rozumu.

Jedine, čo ma naozaj mrzí je, že každá postava má svoj príbeh a my ani netušíme čo všetko skrývajú. Autorka sa oveľa viac zaujímala o tie katastrofy a o vzťahy medzi postavami, než o postavách samostatných. A to je menší dôvod, prečo som si postavy zo začiatku mýlila a sem tam som aj zabudla, že vôbec existuje. Podľa mňa im nedala dosť priestoru, na to aby sa prejavili, aby ukázali čo v nich naozaj je. Aj, keď priznávam, že potom by pokračovanie tejto trilógie mohlo trochu utrpieť škody.

Ale po všetkom to zabúdaní na niektorých hrdinov, porovnávanie s inými knihami a trápením nad prvou polovicu som mala stále väčší a väčší problém sa od knihy odtrhnúť. Čím viac som sa blížila ku koncu, tým väčšmi som sa bála a rozmýšľala ako sa to celé skončí.
A ja vám garantujem, že koniec vás nechá v nemom šoku a na 100% som si istá, že  nik z vás neočakával, taký koniec, aký nám autorka naservírovala.

A mne len zostáva dúfať, že pokračovanie sa nesie v podobnom duchu ako koniec knihy.