Klasická literatúra a ja

Zdroj: Tumblr
Aktuálne mám rozčítané viacero kníh a medzi nimi je aj  Dracula. A tak mi napadla myšlienka, že by som sa vami mohla podeliť o moje prečítané klasiky, ktorú niektorí milujú a iní nenávidia. Ja osobne sa nepovažujem za nejakého fanúšika klasickej literatúry. Dokonca som neprečítala toho veľa, aby som mohla súdiť, čo je z klasiky dobré a čo nie. Predsa každému sadne niečo iné a stačí, to že sa "prehrabávam" v súčasnej literatúre. Klasickú literatúru beriem trochu vážne už len z toho dôvodu, že tie knihy patria do klasiky-čiže niektoré knihy mnohé roky obohacujú našu spoločnosť a mená tých autorov poznajú aj školáci, ktorí si vedia dať dva a dva dokopy.  Ako som spomínala veľa toho načítané nemám, čo sa týka v tom tom smere, hoci rada by som to zmenila, ale potrebujem na to chuť, odhodlanie a hlavne niečo ma musí motivovať.


Mala som trinásť alebo štrnásť rokov a bola som ôsmačka na základnej škole, keď sme v učebnici literatúry čítali ukážku z Búrlivých výšin od Emily Bronteovej. Vtedy som navštevovala knižnicu každý jeden týždeň (niekedy aj dvakrát do týždňa) a chodila som tam s čistým nadšením. Ako keď dieťa má Vianoce a čakajú ho darčeky. Nikdy nezabudnem na výraz knihovníčky, ktorá sa ma snažila prehovoriť, že tá kniha nie je pre tak mladú čitateľku. Ale verte, že moje trinásťročné/štrnásťročné ja nebolo ani o trochu menej tvrdohlavé ako je teraz. Musela som jej vysvetliť, že ma učiteľka literatúry a ukážka v učebnici nalákali a ja som zostala strašne zvedavá a tú knihu nutne potrebujem. O desať minút som nadšená cupitala domov na autobus aj s knihou v ruksaku.
Myslela som, že to zhltnem raz dva ako iné knihy a že o pár dní ju pôjdem vrátiť. Bol to menší omyl, keďže som ju čítala skoro mesiac. Miestami som sa v príbehu strácala a pekelne som sa musela sústrediť, ale príbeh sa mi celkovo páčil, aj keď mi to šlo dosť pomaly. Bola som unesená ako boli postavy vykreslené a z ich činov mi miestami nabiehali zimomriavky. Tá temná atmosféra si ma získala až miestami pohltila. Niektorých častí som sa bála, ale čo mi zlomilo srdce bol osud Heathcliffa a Kataríny. Vtedy som poprvýkrát zažila zlomené srdce z knihy, keďže strašne som im to priala. A vôbec som nečakala, že sa to tak zvrtne. A čím som staršia tým viac si uvedomujem, že naozaj Nelly bola jediná normálna.

Bola som rozhodnutá, že s čítaním klasiky budem pokračovať. A ak ma pamäť neklame, tak som si o pár mesiacov na to požičala Pýchu a predsudok, pretože som videla film s Keirou Knightley, ktorý sa mi strašne páčil a zas som mala nutkanie, že to chcem čítať. Bohužiaľ, dostala som sa na stranu 122 a knihu som vrátila. Nebavila ma a čítanie bolo skôr peklo, aj keď som si už nie raz povedala, že sa k tomu vrátim... Kniha ma síce nebavila, ale za to film zbožňujem.

Ani neviem ako, ale dostala som sa k Jane Eyrovej od Charlotte Bronteovej a zamilovala som sa. Viem, že moja stará mama tú knihu mala veľmi rada a ja sa jej ani nečudujem. Zamilovala som sa do toho príbehu hneď od prvej strany. Zbožňujem to prepojenie medzi Rochesterom a Janou. Milujem ten koniec a najviac zo všetkého sa mi páči aká je Jana. Je to jedna zmála kníh, ku ktorým sa chcem vrátiť a prečítať si ju ešte raz a dúfam, že sa mi to podarí. Dokonca by som chcela vydanie Jany aj zbierať, tak snáď raz. Pre mňa ten príbeh veľa znamená a zbožňujem ho.

A keďže som si povedala, že chcem častejšie vystupovať zo svojej komfortnej zóny, tak som si požičala od kamarátky Draculu, ktorý sa mi naozaj páči. Nie je to prehnane akčné, ale ide z toho napätie a pocit, keď to čítam sa mi to páči. ( Ani ho neviem opísať niečo ako napätie, ale aj bolestné očakávanie, čo bude ďalej.) Síce som niekde pred polovicou, ale prekvapilo ma to a nečakala som, že to bude také dobré. Samozrejme, že sa to môže ešte zvrtnúť. Keďže tematiku upírov v knihách veľmi nemusím mala som voči knihe trochu predsudky, ale zbytočne. Naozaj ma to prekvapilo a trochu ma to aj teší.  Nie je to ani také strašidelné, hoci pár scén je trošku strašidelných, ale nič čo by sa nedalo zvládnuť.

Dúfam, že sa mi niečo podarí prečítať aj od Hemingwaya alebo Orwella, aj keď ma dosť láka skôr ten Hemingway, takže uvidíme, čo z toho.

Ako ste sa dostali ku klasickej literatúre vy? Páči sa vám alebo nad ňou ohŕňate nos? A aká je vaša obľúbená kniha, čo sa týka klasiky?

8 komentárov:

  1. Určite si precitaj niečo od Orwella, 1984 je geniálna knižka, to sa ti musí páčiť (odvážne vyjadrenie haha). Hemingway mňa az tak nenadchol, príliš taky jazyk akoby som to popísala, neopisny používa. Ja som sa ku klasickým knižkám dostala tak nejako prirodzene kvôli škole a povinnému čítaniu, ale vždy sa mi tie knihy páčili, aj keď si myslím, že často si presne na tu zložitosť jazyka treba zvyknúť, prosto nejde ot hned :) S Janou Eyrovou úplne súhlasím, zbožňujem ju a Dracula úplne to isté, najprv som sa bála ale je to napísané veľmi dobre, ľahko sa to číta a je tam to napätie

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Na 1984 sa chystám, síce sa trochu bojím, ale dúfam, že zbytočne. Aspoň niekomu to povinné čítanie pomohlo, mňa to vždy odrádzalo. Mne sa napríklad presne to na starých knihách páči, že ten jazyk a štylizácia viet sú iné ako v súčastnosti.
      Jana je láska dokonca života a Dracula je rozhodne zaujímavý.

      Odstrániť
  2. Na strednej, hlavne keď som bola mladšia ma klasiky až tak nelákali a vyhýbala som sa im. Teraz sa práveže plánujem k niektorým vrátiť - verím, že som proste musela dospieť aby som sa ku klasikám dostala.
    Ale čítala som napr. Peter a Lucia a páčilo sa mi to veľmi. Začala som Na západe nič nové, ale bohužiaľ som akosi nemala čas ju dočítať. A to isté sa mi stalo s Kto chytá v žite - ale na tú sa chystám určite v najbližšej dobe :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mňa práve na strednej to úplne odradilo, pretože povinné čítanie -_- Ale napríklad Na západe nič nové sa mi strašne páčilo, takže to odporúčam. Kto chytá v žite ma láka, kto vie či sa k tomu odstanem, ale dúfam, že áno.

      Odstrániť
  3. Jé tak to zrovna Pýchu a předsudek miluju. Celkově klasiky... Tolstoj, Hugo, Austenová, Hardy, Keyse jsou asi moji nejoblíbenější. Z českých třeba Fuks a Otčenášek. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Fuks ma celkom zaujal, takže určite si od neho niečo prečítam. Vďaka za tip! :)

      Odstrániť
  4. Klasiku mám rada, ale väčšinou mi vždy trvá dlhšie danú knihu prečítať. Mám, ale rada tie staršie opisy a literárne spracovanie príbehu, ktoré sa už dnes moc nevyužíva.
    Okrem Draculy ma teraz napadá Frankenstein, ten bol perfektný :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj u mňa je to podobne. Skrátka na určité knihy treba čas. Na Frankensteina som úplne zabudla :O Aj keď mi ho viacerí odporúčali.

      Odstrániť