Milujem knihy, ktoré sú inšpirované rozprávkami alebo mytológiou. Autor sa môže s dejom vyhrať, skombinovať niekoľko žánrov, zmeniť celú podstatu. Skrátka zbožňujem, keď sa autori neboja experimentovať a vznikne z toho hotová pastva pre dušu. A ak to má úžasné grafické spracovanie, tak aj pre oči. Trnitá řeč spĺňa takmer všetky moje podmienky pre retelling, ale aj po tej grafickej stránke je kniha spracovaná na jednotku. Rozhodne sa kniha zaraďuje medzi najkrajšie knihy aké vlastním. 

Bardugo sa tento raz v mojich očiach prekonala. Myslela som, že po Shadow and Bone už nič od nej neprečítam, nakoniec po Vranej šestke sa dostala medzi mojich najobľúbenejších autorov a svojou originalitou ma znova prekvapila. Jej štýl písania zbožňujem, jej postavy a svet mi prirástli ku srdcu. A čítať o príbehoch, na ktorých vyrastali jej postavy je pre mňa taký menší čitateľský zážitok. Vedela som, že to bude originálne, ale nečakala som, že to bude až tak dobré. 

Trnitá řeč je súbor rozprávok zo sveta Griše. Šesť rozprávok, ktoré majú temnú alebo čudnú atmosféru, ale každá jedna z nich má v sebe niečo prekvapivé, priam niekedy až šokujúce. 288 strán, 6 rozprávok, pričom najdlhšia z nich má cez 80 strán nie je veľmi veľký priestor na postavy a ich vývin. Ale mám pocit, že autorke nešlo o postavy ako také, ale skôr o atmosféru a šokujúce zvraty a zistenia. Je ťažké podchytiť tú správnu atmosféru a gradovať ju na pár stranách, tak aby si to čitateľ vedel vychutnať a oceniť to. Žiaľ, nie vždy tento zámer vyjde, ale tento raz to svoj účel splnilo. Každý jeden z príbehov bol originálny, inak poňatý, ale každý jeden mal tú správnu atmosféru,  ktorá si ma získala po pár stranách. Samozrejme, niektoré z príbehov sú trochu slabšie, ale záver je vždy originálny a najmenej očakávaný. Začiatky, niektorých príbehov sú ťažšie, ale ako náhle si osvojíte tú atmosféru, tak sa to číta samo. 

Tí, ktorí ma sledujú na GR vedia, že Čarodějnicu z Duvy som už čítala v angličtine pred cca rokom a bola som z nej trochu zmätená, ale páčila sa mi. A v preklade som si ju užila o niečo viac. Čo sa málokedy stáva, ale predsa  som z nej najviac nadšená. Najmenej sa mi páčili Príliš chytrý lišák, ktorý mi to, ale vykompenzoval so svojim koncom, ktorý som trochu očakávala, ale rozhodne som nečakala v tom tú surovosť. Potom tu máme príbeh menom Malá Kudlička, ktorá v sebe skrýva ponaučenie.  Princ Vojáček bol asi zo všetkých najčudnejší. Zanechal vo mne kopu zmiešaných pocitov, ktoré doteraz nedokážem identifikovať. Čo sa týka príbehu Když voda zpíva oheň, tak po poslednej vete, ktorú som si musela prečítať ešte raz ako som si prešla poznámku autorky, tak z môjho mozgu zostala iba kaša. (Mini spoiler: Príbeh matky Ariel?! Haló?! To chcete!) Určite odporúčam si prečítať poznámku autorky, pretože tie príbehy potom majú úplne iný zmysel.

Nechcem sa dopodrobna vyjadriť ku každému príbehu, pretože vás nechcem ukrátiť o to čaro. Zoberte si moju radu ku srdcu a prečítajte si to. Možno to nie je najlepšia kniha za tento rok, ktorú som čítala, ale rozhodne je to jedna z tých kníh, ku ktorým sa ešte vrátim. Vďaka originalite a atmosfére, ktorú Bardugo dokázala napchať samostatne do každého jedného príbehu považujem tento súbor rozprávok za skvelý počin.

Ak premýšľate nad niečím od Bardugo, tak po Six of crows vám určite odporúčam Trnitú řeč, pretože
originalita a spracovanie je rozhodne geniálne, aspoň v mojich očiach. Kniha je nielen krásna na pohľad, ale aj obsahovo je to iné, než nájdeme na našich pultoch v kníhkupectvách. Pre mňa to je rozhodne z autorkiných najlepších kníh a verím, že sa ešte prekoná.