Majú blogy ešte šancu?

Na jednej prednáške som len tak rozmýšľala, čím by som mohla oživiť blog. Je toľko tém, o ktorých by som chcela písať, toľko projektov, ktoré by som chcela rozbehnúť, ale nedokážem si na to  nájsť dostatok času. Ale aj napriek tomu, že to sú tie klasické výhovorky, tak som sa rozhodla, že sa vyjadrím k jednej téme. Pred pár týždňami dozadu som čítala článok o tom ako blogy upadajú do zabudnutia. Bohužiaľ, neviem, na akej stránke som ten článok čítala, ale spomínalo sa tam, že propagácia predmetov z blogov sa presúva na Instagram a Youtube. Pri štatistike som zostala zaskočená. Aj preto som sa rozhodla napísať článok o mojom názore na túto situáciu. Prečo sa ľudia presúvajú na Instagram a Youtube? Čo je zlé na blogoch? Ohrozuje to aj našu knižnú komunitu?

Blogovanie je mojou súčasťou od mojich jedenástich rokov. Aj keď s prestávkami, ale už 10 rokov prehrabávam rôzne blogy na rôzne témy, až som zakotvila pri knižných blogoch. Neviem  si predstaviť, že zrazu to všetko, čo som kedysi obdivovala na článkoch by malo byť na Instagrame a Youtube. Pre mňa majú blogy čarovnú a jedinečnú atmosféru. Rada si čítam názory druhých, veľmi rada si všímam dizajn blogov. Vždy ma prekvapí mnoho nových vecí, o ktorých som ani nevedela, že sa dajú uskutočniť na blogspote. A potom skúšam prísť na to ako to daní ľudia zvládli a pri tom ich obdivujem. (Mne len upraviť si kód, aby mi vyhovoval trvalo celé popoludnie, tak si predstavte to trápenie). Toľko námahy stojí za vedením blogu, až si to niekedy ani neuvedomujeme. Možno aj preto je jednoduchšie si založiť účet napríklad na Instagrame, než si založiť blog.

Čísla pre mňa nikdy neboli dôležité, pamätám si, že na mojom prvom blogu, keď bolo päť otvorení článku, ktoré neboli od ľudí, ktorých som poznala som považovala za úspech. Keď tie čísla boli naozaj vysoké neverila som, že niekto to naozaj číta. Nehovoriac o komentároch. Doteraz som úplne nadšená z každého jedného komentára. Avšak posledné dva mesiace začala návštevnosť klesať. Stále to nie je nič hrozné, keďže sa to ustálilo, ale zostala som zaskočená. Uvedomujem si, že nie každému vyhovuje každý jeden blog, niekedy vám nesadne dizajn alebo už len štýl autora blogu a nemáte sa chuť tam vracať. To nikomu nezazlievam. Ľudia sa vyvíjajú, veľa ľudí už z knižnej komunity odišlo, ale taktiež veľa nových sa pridalo. Veľa blogov zaniklo a ešte aj zanikne, ale zároveň ich aj veľa vznikne. Je nás už toľko, že je ťažké sa v tom zorientovať. Veľa blogov sa na seba podobá, priam sú niekedy až identické. Aj to je jeden z dôvodov, prečo padnú do zabudnutia. Ale niekedy sa samej seba pýtam, že či ľudia naozaj, tak zleniveli a nechcú čítať nič iné len titulky v novinách. Pretože presne taká mi pripadá táto doba.

Technológie už sú tak vyspelé, že nie je problém odhaliť svoj kúsok súkromia pomocou fotiek a videí. A práve preto si myslím, že to je ten hlavný dôvod, prečo toľko ľudí má radšej stories a videá. Pomocou nich máte pocit, že toho daného človeka poznáte. Keďže máte pocit, že ten daný človek sa rozpráva priamo s vami, tak to má úplne iný charakter ako písaný blog. Navyše tú osobu vidíte a počujete. Vytvára to pocit falošného poznania. Ako náhle je nám človek sympatický a dobre sa počúva takmer rovno klikáme na follow. Pričom na blogu musíte zaujať článkom, vzhľadom a nápadom. Teraz netvrdím, že toto isté neplatí aj na Instagrame alebo Youtube. Len tvrdím, že tieto dve platformy sú oveľa viac zvýhodnené tým, že máte možnosť daného človeka vidieť a počuť. Myslím si, že práve v tom spočíva ich popularita.

Instagram je skrátka platforma, ktorá ma väčší dosah v komunite. V tejto dobe má Instagram takmer každý, či už to má ako rekreačnú činnosť, kde pridáva fotky, popisy, videá alebo ako súčasť práce-netvárme sa, že nie sú ľudia, ktorí si nezarábajú postovaním fotiek aka platené spolupráce, ktoré si to vyžadujú. Skrátka drvivá väčšina ten účet na Instagrame má. Navyše je to taký kráľ sociálnych sietí. Facebook upadá, kým iné platformy začínajú byť na výslní. Samozrejme, ak si porovnáme dosah spomínaných platforiem stále je to väčší dosah ľudí ako na blogoch.

Pri blogoch si dovolím tvrdiť, že je to viac uzavretá skupina ľudí, ktorá naberá ďalších členov pomalšie, kým pri iných platformách je to oveľa viac masívnejšie. Aj preto sú práve pre mňa blogy oveľa viac sympatickejšie, aj keď proti spomínaným dvom platformám nič nemám. Sama som na nich aktívna, ale napriek tomu viac ma to ťahá k blogom pre ich rôznorodosť.

Výhoda YTB a ITG je to, že môžete popritom robiť aj ďalšie veci a stačí vám len počúvať, pri blogoch je to aj o sústredení na text, či pochopíte, čo vám chcel autor predať. Ak sa nad tým zamyslím moja generácia bola blogová. Vtedy blogoval takmer každý. Ak by sme si zobrali hocijakú bytovku, kde žili rodiny s deťmi od 10 do 18 rokov, tak v tej jednej bytovke by ste našli aspoň jedno dieťa, ktoré by sa k tomu priznalo, že má blog. A minimálne ďalšie jedno by sa hanbilo to priznať. Teraz je zas youtuberská éra. Kopu detí sníva o tom, že bude točiť na vlastnú kameru, strihať a bude mať xy fanúšikov. Máme im to pokladať za zlé? My sme v ich veku chceli, aby náš blog bol práve ten, kam sa ľudia budú vracať. Veľký rozdiel v tom nevidím, len to, že je to na inom mieste a v inom čase. Niekedy ma to trochu zamrzí, lenže technológie a možnosti, ktoré nám ponúkajú sú naozaj neobmedzené.

Spoločnosť a jej potreby sa vyvíjajú. Ľudia chcú všetko a rýchlo. Len máloktorí sa nenechajú ovplyvniť dobou. Žiaľ, neviem povedať, že či blogy ako také si udržia popularitu. Keďže majú silných konkurentov. Je to skôr o tom, čo ľudia preferujú viac. Či je to písaná alebo ich láka viac tá modernejšia forma. Kým ja som skôr tá stará škola, tak mnohí sa presunuli inde. A vyhovuje im to! Ako som spomínala, niektoré blogy zanikli, ale sú tu aj také, ktorých autori sa presunuli tam, kde im to príde oveľa viac vhodnejšie, ale napriek tomu sem tam sa nejaký príspevok objaví. V takýchto prípadoch ma to niekedy zamrzí. Ale aj napriek tomu som rada, že neprestali tvoriť úplne.

Našu knižnú komunitu to možno až tak neovplyvní, pretože stále sme tu my, ktorí preferujú blogy pred inými platformami.  Ale ak si spomeniete, tak približne dva roky dozadu začali pribúdať knižné blogy, z toho polovica ľudí to vzdala ani nie po roku, tak v súčastnosti pribúdajú knižné účty napríklad na Instagrame. Je tam väčšia odozva ľudí, človek tam môže byť aj viac kreatívnejší a ak naberie odvahu, tak aj môže natáčať. A ľudí baví fotiť knihy, písať o nich alebo rozprávať hoci len tou tou formou. Je to stále lepšie ako nič. Mne istú dobu trvalo, kým som si zvykla na nové možnosti.

Ale kým ľudia, čítajú a diskutujú o knihách, tak je jedno kde sa vyjadrujú, či už písomne alebo ústne, pretože to dokazuje, že tento svet nie je až tak skazený a stále máme aspoň nejakú tú šancu. A hlavne poukazuje na to, že ľudia rôznych vekových kategórií stále čítajú. Buďme radi, že sa môžeme vyjadrovať na internete bez nejakých pravidiel. A to je jedno na akej platforme.

Aký je váš názor na túto tému? 

4 komentáre:

  1. Na éru, kdy měl každý blog si pamatuju moc dobře. Sama si to ještě pamatuji, ačkoli už jsem patřila spíše k tomu konci, kdy blogování začalo pomalu ustupovat. Popravdě sem též na Instagramu, ale tak či tak preferuji blog. :) Věřím, že každý si prostě vybere, co mu více vyhovuje.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A presne o tom to je. Každý má rád niečo iné, ale hlavné je to, že ľudia ešte čítajú, a je jedno na akej sociálnej sieti to zdieľajú.. Teda ak vôbec ;)

      Odstrániť
  2. Holka, naprosto s tebou souhlasím. Tento článek jsem četla s neustálým přikyvováním a takovým tím výrazem typu "jak já ti rozumím". Protože přesně takhle to je.

    Sice stále existuje hodně lidí, kteří čtou (když jsem byla letos poprvé na Humbooku, tak jsem zírala, kolik mladých na knižní festival dorazilo), ale i tak je dnešní doba lenivá, internetová, závislá na sociálních sítích... Málo lidem se chce číst dlouhé články, tak se radši podívají na video, u kterého si mohou třeba žehlit nebo dělat práci. I já to jednou za uherák udělám, ale na blog bych nikdy nezanevřela, zvlášť na svůj. Sice jsem v knižní komunitě jen devět měsíců, což mi přijde jako neskutečně málo, ale už jsem si na ty lidi tak navykla, že bych nebyla schopna ji opustit. Navíc bych nikdy nepřešla na YouTube. Blogovat o knihách přestanu, až nebudu moci... takže v důchodu? :D
    Ale věř mi, stále jsou blogeři, kteří by se k natáčení nedostali, protože je to nebere. Někdo je rád, když může sedět za obrazovkou počítače a lidé si mohou číst jeho názory bez mluveného projevu. Přesně tohle jsem já. Miluji, když se mi lidé vyjadřují pod články a dávají mi vědět, co si o tom myslí.

    Já osobně mám také aktivní Instagram, ale používám ho jen jako doplňkový účet k blogu, abych měla případným spolupracím co nabídnout. :D

    Ještě jednou s tebou musím souhlasit. Tento článek by se měl dostat mezi více lidí, protože je sakra pravdivý. :d

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rada, že so mnou niekto súhlasí. Naozaj si to vážim :) Blog je skrátka blog, Instagram je skvelý v tom, že nielen slúži ako doplnok, ale zároveň vieš byť v kontakte s ľuďmi z knižnej komunity. Ale stále som napríklad tomu úplne neprišla na chuť. Komentáre pod článkami beriem trochu inak ako komentáre na instagrame. Tak ako príspevky beriem trochu inak ako články. Skrátka majú pre mňa inú "cenu" Bohužiaľ, technológie sa vyvíjajú a ľudia sú leniví... Asi s tým nič nepsravíme...
      Ďakujem :)

      Odstrániť