Dumplin sa chystá slimačím tempom do kín, a keďže český preklad s názvom Knedlíček mi už pár mesiacov leží v knižnici, tak som sa rozhodla, že je na čase to konečne prečítať. Rovno sa priznám, že kniha ma neohúrila.
Očakávala som od nej hlboké myšlienky, keďže téma, ktorá sa spomína v anotácii je rozhodne aktuálna. Veľa mladých žien bojuje so svojimi komplexmi, myslela som si, že autorka poukáže na to, že je jedno ako vyzeráte, ak sa cítite dobre vo svojom vlastnom tele. Bohužiaľ, dostala som len obyčajnú plytkú young adultovku, ktorá sa hrá na niečo, čo v skutočnosti nie je. A my všetci dobre vieme, že takých kníh je na knižnej scéne viac než dosť.

Nový román Julie Murphyové, autorky Side Effects May Vary, osloví fanoušky Johna Greena nebo Rainbow Rowellové. Nebojácná dívka Willowdean Dickson - „Dumplin", hvězdné texaské noci, cukroví a písně Dolly Parton si získají vaše srdce.
"Dumplin" má nadváhu a nejbezpečněji se cítí doma, i když je přemlouvána svou matkou, bývalou královnou krásy, aby začala žít. Její myšlenky se ubírají jediným směrem, obléct si na sebe bikiny, tak jako její nejlepší kamarádka, krásná Ellen. Will začne pracovať v Harpy’s, místním fast foodu. Zde potká studenta Boa, bývalého skvělého atleta. Není žádným překvapením, že jí Bo přitahuje. Ale je velmi překvapena, když zjistí, že je to vzájemné.Ale namísto, aby si užívala vztahu s Boem, Will začne o sobě pochybovat. Podnikne nejděsivější věc, kterou si můžete představit: přihlásí se do soutěže Miss Blue Bonnet Pageant a spolu s několika podobnými dívkami touží dokázat světu, že i děvčata se silnější postavou mají právo být vidět, stejně jako každá hubená holka. Tím šokuje celé Clover City – a možná nejvíc sebe sama.

Zo začiatku ma naozaj bavilo ako hlavná hrdinka Willowdean bola po celý čas vyrovnaná so skutočnosťou, že nepatrí k tým najštíhlejším dievčatám. Neriešila to, bola len sama sebou. A to práve na nej bolo najsympatickejšie. Ale zbytočné bolo to stále prízvukovať na každej druhej strane. Je tučná, pochopila som. Všetci sme to pochopili. Celý zlom u Willowdean nastal, keď začala o sebe pochybovať. Vtedy som si uvedomila, že to cele ide zlým smerom. Ale snažila som sa brať to pozitívne, predsa ľudia o sebe často pochybujú, nie? Len mi to nesedelo k tomu sebavedomému dievčaťu, ktorému bolo fuk ako vyzerá, hlavne, že je so sebou spokojná.

Čo ma naozaj sklamalo bolo, keď sa hlavná myšlienka, dospievajúca žena, ktorej konfekčné číslo sa nenájde v bežných obchodoch prihlási do Miss, posunula úplne do úzadia. A nahradila ju romantika, ktorá bola navyše vo forme milostného trojuholníka. Okrem toho žiarlivosť, súťaživosť medzi dvoma najlepšími kamarátkami vyvrcholila v nepeknú hádku, ktorá skončila s urazením sa na obidvoch stranách. Takže zrazu som čítala len o tom ako sa nevie rozhodnúť, či miluje jedného alebo toho druhého, alebo o tom ako jej chýba jej najlepšia kamarátka. A sem tam nejaké tie hádky s mamou, ktorá ju nedokáže akceptovať taká aká je. Alebo si to aspoň myslí.

Prvých 50 strán ma nebavilo. Nič sa tam nedialo a vôbec sa kniha neodlišovala od iných YA kníh. Nechápala som, prečo je v zahraničí toľko hypu okolo tejto knihy. A stále to nechápem. Kniha sa síce čítala rýchlo, aj keď sa v nej nič nedialo, čo je rozhodne plus. Autorka sa snažila vyhýbať téme a celkovo ju obišla najkľukatejšou cestou akou sa len dalo. Približne 15% tvorí v knihe to, čo sľubuje anotácia, ostatné je zamlčané a nijako to neobohacuje dej. Práve naopak.

Ale aby som nebola len negatívna, tak oceňujem, že autorka do deja zakomponovala aj iné postavy, ktoré sa vymykajú štandardnej kráse. Vo svete nie je všetko dokonalé a tieto postavy toho sú dôkazom. To, že človek nemá tie črty, ktoré iní ľudia považujú za krásu, to ešte neznamená, že nemá právo na rovnaké šance ako človek, ktoré tie črty má. Je dôležité, aby sa mladé ženy vo svojom tele cítili dobré, aby sa akceptovali, také aké sú. Aby ich spoločnosť prijala medzi seba. Bohužiaľ, dnešná doba akceptuje len určité veci.

Aj preto som si myslela, že Knedlíček bude jedna z tých kníh, ktorá bude obsahovať pozitívne myslenie, rozumnú hlavnú hrdinku s pravdivými názormi na život. Žiaľ, autorka sa radšej venovala romantike. Aj preto u mňa kniha spadá do kategórie obyčajného priemeru. Ak by som chcela čítať o nezvyčajných pároch siahnem po Hooverovej, pri ktorej viem, že dostanem cukrovku, ale jej kniha my aj niečo predá. Knedlíček ma skrátka sklamal.