Budúca maliarka Alex má pred sebou prvé prázdniny ako dospelá. Chce snívať, maľovať a užívať si talianske more. Ale jej plány sa náhle zmenia, keď sa zadíva do zelených očí, ktoré sú pre ňu viac ako osudové. Letné lásky však nikdy netrvajú dlho. Rýchlo vzplanú a zase vyhasnú. Zostanú po nich len spomienky a spálené srdce. A osud si pre Alex pripravil hneď niekoľko nepríjemných prekvapení. Alex prestane veriť na šťastné konce a na lásku, o akej sa dá čítať iba v románoch. Žije ticho a nenápadne, aby si ju osud zase nevšimol a nezamiešal sa jej do života. A predsa jedného dňa...

Minulý rok sa mi dostal do rúk prvý diel Bielej série s názvom Navždy od slovenskej autorky menom Maya Sinay, ktorý ma prekvapil. Takže bolo pre mňa samozrejmé, že si zaobstarám pokračovanie, na ktoré som sa veľmi tešila. Anotácia znela sľubne, tak čo by sa mohlo pokaziť? No celkom dosť....

Celý dej sa dá povedať, že sa odohráva za rovno s jednotkou, čo bol pre mňa najskôr šok. Nečakala som, že to bude tak prepletené, ale bolo fajn sa vrátiť aspoň čiastočne späť k hrdinom z prvého románu. Ako bonus tu okrem toho máme aj denníkové zápisky hlavnej hrdinky Alex, ktoré nám poukazujú na skutočnosť, čo sa stalo v Taliansku. Retrospektíva je super, keď má autor, čo povedať čitateľovi. O to viac je to zaujímavé, keď je to nejakou zaujímavou formou či už denníky alebo záznamy a podobne. Jediný problém bol v tom, že tie zápisky sa postupne začali zlievať s realitou. Väčší problém nastal, keď už denník nebol viac potrebný a hrdinka to všetko zhrnula na pár stranách. Vtedy som sa naozaj pýtala samej seba, či to bolo potrebné. Možno by stačili len krátke flashbacky. Aj vďaka tomu kroku čas v knihe zrazu prestával hrať rolu a to začínalo pôsobiť chaoticky. Nevieme koľko času ubehlo od posledných udalostí. Čo mňa ako čitateľa nielen úplne miatlo, ale aj frustrovalo.

Medzi ďalší mínus knihy patrí fakt, že dej je celkom krátky. Čo by nebol problém, ale v tom to prípade na koľko sa dej venuje hlavnej téme len okrajovo a to potom vplýva aj na rozuzlenie príbehu, ktoré je celkom slabé, máte pocit, že sa nič poriadne ani nestalo. Situácia, ktorá tam vznikla sa ani neriešila. Určité veci sa udiali príliš rýchlo, ako keby po celý čas to smerovalo len jedným smerom - aby sa hlavné postavy dostali do postele. Najskôr sa nič poriadne nedialo, autorka sa sústredila na život hlavnej hrdinky, znenazdajky sa tam objavil hlavný hrdina a bolo po probléme. Žiadne šokujúce odhalenie, len vyslovené postavami nahlas fakty, ktoré čitateľ už pozná a len čaká na reakciu iných postáv. A tie by vlastne mohli celkom pekne ozvláštniť dej, ale žiadna dráma sa nekoná. Autorka z toho mohla oveľa viac vyťažiť a možno vtedy by z toho bolo rozhodne viac než len slabý odvar toho čo sa mi dostalo do rúk. Medzi svetlé body určite patrí, že autorka sa snaží postavy zavádzať. Takže to nie je celé len ploché prerozprávanie niekoho života so zlými chvíľkami v minulosti.

Vezmime na vedomie, ale skutočnosť, že autorka sa snažila z Alex spraviť ženu činov. Ak to bol jej zámer, tak jej to rozhodne vyšlo. Ak to bola len náhoda, tak táto náhoda zachraňuje takmer celý dej. Keďže Alexin život rozhodne nebol ružový, bolesť a strata ju poznačili a vyformovali ju na zrelú ženu, ktorá síce o sebe miestami pochybovala, ale dokázala sa postaviť svojmu životu zoči voči a spraviť vážne a nie práve najjednoduchšie rozhodnutia.

Alex ako postava je sympatická, má možno svoje nálady, keď si poviete, že na to koľko má rokov vyvádza ako pubertiak. Následne na to jej však odpustíte. Aj keď v deji je naozaj málo scén, ktoré v sebe nesú nejakú podstatnú informáciu, tak jej osobnosť vás dokáže zaujať a pobaviť. Mrzelo ma, že mužského protagonistu sme nemali možnosť spoznať, keďže sa v knihe ledva objavuje. Takže veľmi som sa nevedela vžiť do Alex, ktorá aj po toľkých rokoch stále k nemu niečo cítila. Z jej rozprávania vieme, že to bol chlap so zelenými očami, ktorý ju ako mladú ženu pobláznil a prežili spolu krásne chvíle, ale to je všetko. Namiesto toho autorka nám predstavila iné postavy, ktorým sa možno bude vracať v pokračovaniach. A vyzerá to tak, že majú čo ponúknuť.

Jedného dňa je plný bolesti, straty, ale aj lásky a šťastných okamihov. Je to príbeh, ktorý je možno vyrozprávaný chaoticky a sem tam sa stratíte, ale aj napriek tomu sa číta veľmi dobre za čo na jednej strane môže štýl autorky. Takže si ani neuvedomujete hluché miesta, ktoré kniha obsahuje.  Autorka dokáže precítiť určité momenty, pri ktorých sa budete usmievať alebo vám prídu určité situácie ľúto. Zároveň do deja kombinuje aj pikantné scény, ktoré môžu niekomu vadiť, ale napríklad mne osobne nerobili problém. Síce k prvému dielu sa to v mojich očiach ani trocha nepriblížilo, keďže ten bol naozaj vydarený. Jedného dňa by som hodnotila ako slabší priemer, čo ma naozaj mrzí. Ale verím, že pokračovanie bude o niečo lepšie.