Everyone knows Daisy Jones & The Six, but nobody knows the reason behind their split at the absolute height of their popularity . . . until now.
Daisy is a girl coming of age in L.A. in the late sixties, sneaking into clubs on the Sunset Strip, sleeping with rock stars, and dreaming of singing at the Whisky a Go Go. The sex and drugs are thrilling, but it’s the rock and roll she loves most. By the time she’s twenty, her voice is getting noticed, and she has the kind of heedless beauty that makes people do crazy things.
Also getting noticed is The Six, a band led by the brooding Billy Dunne. On the eve of their first tour, his girlfriend Camila finds out she’s pregnant, and with the pressure of impending fatherhood and fame, Billy goes a little wild on the road.
Daisy and Billy cross paths when a producer realizes that the key to supercharged success is to put the two together. What happens next will become the stuff of legend.
The making of that legend is chronicled in this riveting and unforgettable novel, written as an oral history of one of the biggest bands of the seventies.

Po knihe o živote Evelyn Hugo mi bolo jasné, že sa k autorkinej tvorbe časom vrátim. Takže som siahla po jej najnovšej knihe Daisy Jones and The Six. Taylor Jenkins Reid má schopnosť svojim postavám vdýchnuť život a ťažko sa verí, že jej príbehy sú len fikcia. Aj z toho dôvodu som čakala originálny a srdcervúci príbeh. Otázne, ale ostávalo, že či si ma to obmotá okolo prsta ako autorkina predchádzajúca kniha, od ktorej som fakt nič nečakala. (A hľa, je to jedna z mojich obľúbených kníh.) Takže moje očakávania boli veľké, veľmi veľké. Žiaľ, to bol ten najväčší problém. A ešte Daisy Jones.
Keďže príbeh je nielen o Daisy, ale aj o skupine The Six, tak postáv je tu naozaj požehnane. Niektoré spoznáte lepšie a iné len do určitej miery. Na to, aby ste rozlúštili hádanku, prečo sa ako skupina rozpadli musíte "pretrpieť" osobné príbehy ľudí zo skupiny. Najprv si poviete, že to je dobré, uvedie vás to do príbehu a spoznáte lepšie osem ľudí. Lenže už po 120 stranách dej začína naberať určitý smer. Ja som si v duchu želala, aby sa to zmenilo. Nechcela som o tom čítať, na to sú predsa iné knihy, na ktoré vás pripraví anotácia. A tu začali moje problémy...


Nikdy sa všetci nezhodneme. Názory ľudí sú dôležité, a keď sú odlišné, tak o to viac. Lenže sympatizovať s Daisy Jones a obhajovať ju s tvrdením, že mýliť sa je ľudské, tak to u mňa, žiaľ, neobstojí. Áno, je to ľudské. Lenže opakovať určité chyby a neuvedomovať si ich následky, ktoré spôsobujete, presnejšie nechcieť ich vidieť, je sebecké. A o to viac, keď vám na sebe samému nezáleží, takže vaše bremeno a chyby nesú ostatní. Daisy Jones je chodiaca ľudská troska, ktorá sa nechá strhávať svojimi impulzmi, hoci na začiatku sa zdá byť jednoduchá a skromná. Skromná možno, ale jednoduchá? Vôbec. Jediná dobrá vec, čo Daisy ako postava spravila bolo ku koncu knihy. A nie, ani tým si ma nezískala. A ak sa vám Evelyn Hugo zdala ako mrcha, tak sa tešte na Daisy Jones, ktorá sa takmer celú knihu správa ako nevyzreté decko. Priznávam, že teraz som voči tejto postave zaujatá, takže miestami trochu zveličujem (možno nie), čo by som nemala, ale neviete si predstaviť ako ma dokázala vytočiť. A to sa mi už dávno nestalo.

Ak sú postavy rozdielne, tak sa vám nemýlia a o to viac si užijete čítanie. Majú svoje charakteristické črty, podľa ktorých si ich zapamätáte. Horšie to je, keď sú temperamentné, tvrdohlavé a nedokážu sa zhodnúť. Doteraz nechápem ako The six mohli fungovať. Okrem toho, že ich názory sa takmer vôbec na ničom nezhodovali, tak vám ešte týchto šesť ľudí ukáže akoby to v skupine nemalo vyzerať. Spájala ich láska k hudbe, ale to nestačí. Autorke som to takmer neuverila, ich spoločná história je zaujímavá, ale mám pocit, že v skutočnom svete by to týchto šesť ľudí spolu nevydržalo ani dva roky. Možno keby je to vyrozprávané inou formou, tak by som videla za "oponu", takto kúsky vzťahov medzi určitými členmi boli len načrtnuté. A že medzi nimi lietali iskry, tak to vám nemusím vravieť.

Čítali ste Evelyn? Tak vás vyvrcholenie neprekvapí. Ja som čakala oveľa viac, než to čo som dostala. Aj keď spôsobom, akým to bolo spravené sa mi veľmi páčil. Postava, ktorá zobrala situáciu do svojich rúk patrí medzi moje najobľúbenejšie, a keby nad jej hlavou svietila svätožiara, tak ani by ma to neprekvapilo. Stále sa pýtam samej seba, či si autorka uvedomuje podobnosť koncov Daisy Jones a Evelyn Hugo. Nie je to ako cez kopirák, to zas nie, ale podobnosť tam je. Sama by som si to možno nevšimla, keby sa nad tým viac nezamyslím. Ale malá podobnosť tam je, či si to autorka uvedomuje, tak to neviem.

Forma akou je príbeh vyrozprávaný. Mne osobne podoba interview nevadí. Dokonca mám rada knihy, ktoré sú takto spracované. Horšie to môže byť pre tých, ktorí ešte nič také nečítali. Zo začiatku sa do príbehu naozaj ťažko dostáva, ale potom sa to číta naozaj veľmi dobre. Autorka má pútavý štýl a ten zachraňuje aj nudnejšie pasáže. A, samozrejme, ešte musíte zvládnuť menšie vyčíňanie Daisy Jones a smer deja.

Na Evelyn Hugo to v mojich očiach nemá. Áno, je to zas dráma ako vyšitá, zlomí vám to možno srdce, mne aj napriek tomu všetkému ho zlomilo, ale myslím si, že koniec bol presne, taký aký mal byť. A jedna z hlavných postáv, presnejšie Billy, spravil presne to, čo by mal spraviť každý. Urovnať si priority a vedieť, čo naozaj je pre neho dôležité. A som rada, že ma nesklamal. Narozdiel od Karen, ktorá mi zlomila srdce. Dvakrát, niežeby raz nestačilo.

Okrem tých mínusov (možno vy to budete celé vnímať inak ako ja, určite budete, čo si budeme klamať) v knihe nájdete naozaj pekné myšlienky a texty pesničiek. Sedemdesiate roky boli plné drôg, sexu a rock 'n' rollu a autorka všetky tieto témy v deji využíva. Niektoré len okrajovo, iné sa nebojí komponovať do deja viac. Možno niekoho kniha prekvapí, ak to bude vaša prvá kniha od autorky, tak určite, ale iných môže sklamať. Takže ak máte prehnane vysoké očakávania, tak vás dopredu varujem. Ale poteším vás, že ženské hrdinky sú naozaj silné, samostatné a neboja sa chytiť veci do vlastných rúk. Aj keď to nie vždy vyjde podľa predstáv.

A nakoniec jeden z mojich obľúbených citátov.

“Passion is...it's fire. And fire is great, man. But we're made of water. Water is how we keep living. Water is what we need to survive. My family was my water. I picked water. I'll pick water every time.”