Drahý čtenáři, zůstavuji Tě s událostmi, které se odehrály v jiném světě, jiné době, a především v životě jiného muže jménem Zakhar. Čaroděje, jenž nalezl svobodu a vykoupení na místě z nejbeznadějnějších. Na dně starého kalamáře a na hrotu ostrého pera. Jsem povinen tě však předem varovat, neboť tento příběh je vskutku ohavný. Krev prosakuje jeho zápletkou a kane po listech knihy, již právě držíš ve svých rukou. Cítíš to horko, které z ní sálá? Slyšíš ten tichý tlukot srdce? Ještě není pozdě ji odložit… Neboť do morku kostí zkažené jsou postavy v ní. Postavy, jež skutečně žily a stále žijí v tom cizím a nepřátelském světě. A námět, můj drahý čtenáři, ten samotný je na výsost odporný a věř, že pro mnohé taktéž i děsivý.Nerad bych ovšem, aby zde došlo ke zmýlení, neboť bez seznámení se s neřestí, nelze doceniti krásu ctnosti. Obojí skloubí se totiž v každém z nás a jen když nalezneme odvahu, prozkoumat pečlivě obě strany téže mince, můžeme teprve s jistotou říci co přesně se v dotyčném člověku skrývá a jaký skutečně je.Pakliže jsi dočetl až sem, vyzývám tě – Obrať list, smrtelníku…

Posledný rok si snažím vyberať knihy, tak aby som nebola sklamaná. Zväčša viem, čo mám od deja a aj od autora čakať a snažím sa svoje očakávania aj k tomu prispôsobiť. Trochu komplikovanejšie to je, ak sa mi do rúk dostane menej známy debut alebo autor. Recenzií je málo a sú od ľudí, ktorých online nesledujem a nepoznám ich vkus, takže je to pre mňa o niečo náročnejšie. Presne tento prípad nastal, keď som dostala ponuku od autorského dua, ktorí vystupujú pod menami Nathaniel Wonderful a Theodora Stonewall. Úprimne, bola som na pochybách, prijať alebo neprijať knihu na recenziu? Nakoniec som predsa na to kývla...

Na hraně temnoty je tenká knižôčka, skôr taká brožúrka, ktorá má približne 160 strán a dej obohacujú červeno-čierne fotografie, ktoré dotvárajú atmosféru. Je to autobiografia fiktívnej postavy, v ktorej je zaznamenaný rozklad osobnosti, ľudskej psychiky a objavujú sa v nej aj sklony k sadizmu, čo naznačuje, že to nepatrí k úplne najjednoduchším príbehom. Ale nečakajte epickú fantasy jazdu. Treba si uvedomiť, že nejde ani tak o dej ako o postavu, ktorej nahliadame do duše.

Zakhar, mladý čarodejník, pôsobí skôr ako antihrdina. Nie je to ten typ, s ktorým by ste úplne sympatizovali, je veľmi svojský, má svojské názory a jeho činy sa zväčša dotýkajú morálnych otázok. Presne tie by mohli čitateľov rozdeliť na dva tábory: Zakharovych fanúšikov alebo odporcov. Zakhar je odlišný od svojich rovesníkov, či už výzorom, schopnosťami, so svojím čiernym humorom a názormi sa z neho stáva postava, ktorá vám utkvie v pamäti. Jeho minulosť, ktorá ho ovplyvnila ho pre zmenu dostatočne vyformovala do podoby, v akej nám ho autori postupne predstavujú. A verím tomu, že ako postava sa bude vyvíjať aj ďalej.

160 strán nie je veľa na rozohranie veľkých fantasy pletiek, na ktoré sme mnohí z nás zvyknutí. A možno to je menší zádrheľ knihy. Je to krátke, dej miestami graduje, miestami stojí na mieste, neviete čo môžete očakávať a kam to celé bude smerovať. Rozjazd je trochu pomalší, ale miestami sa to naozaj celkom slušne rozbehne a vtedy stránky sa doslova čítajú samé. Horšie to je pri pár hluchých miestach, keď dej stojí na mieste. Nie je ich veľa, ale retardácia deja je o to viac badateľnejšia.

Celá kniha pôsobí ako prvé kapitoly nejakej epickej fantasy knihy. Máme tu postavu, ktorú poznávame pomocou spomienok, činov a ktorá sa chystá na cestu za dobrodružstvom. Lenže mi sa na tú cestu ani nedostaneme. Za to sme svedkami celkom zaujímavých krvavých aj menej krvavých udalostí, ktoré odhaľujú ešte viac o Zakharovi. A vyvolávajú mnohé nové otázky, či už na jeho minulosť alebo priamo na jeho osobu. Tiež sa v ňom búria pocity, je plný protikladov, čo vytvára mnohokrát zaujímavý kontrast.

Autori opisujú vo veľkom. Rôzne metafory, niektoré z nich sú naozaj vydarené, opisy, ktoré sú dlhé, miestami možno zbytočné, ale atmosféru knihy úplne nekazia. Dosť som sa zo začiatku obávala, aby sa kniha nehrala na niečo čo nie je. Mnohokrát sa stane, že autori sa snažia vykresliť postavy alebo dej ako veľmi temné a zvrátené, pričom to je ako päsť na oko a vôbec to nie je prirodzené. Našťastie toto ten prípad nie je. Zakhar, jeho správanie, vývin deja, všetko šlo prirodzene, bez zbytočných silených momentov. Okrem toho dej sa dotýka tém ako šikana, zneužívanie, pedofília,.. Jediné, čo mi tak trochu vadilo a bolo ľúto, že nechápem úplne ako funguje mágia.

Na hraně temnoty je kniha, ktorá je celkom sľubným začiatkom fiktívnej autobiografie postavy, ktorá sa nezaraďuje medzi šedý priemer a vyčnieva svojimi prednosťami, ale aj chybami. Je to jednohubka, ktorá sa nehrá na niečo čo nie je, a to čo sa spomína v anotácii, tak to človek aj dostane. Možno ja niečo navyše. Nie, nebolo to úplne dokonalé, ale rozhodne zaujímavé čítanie. Som zvedavá ako sa autori budú posúvať a veľmi sa teším, že keď vycibria nejaké nedostatky - napríklad, pre ľudí ako ja,  mágiu alebo celkovo gradovanie deja, tak na scéne budeme mať celkom silné duo.