utorok 14. júla 2015

Príbeh dvoch storočí alebo ako sa rýchlo dokáže hl. hrdinka adaptovať

Autor: Rachel Harris
Názov: Príbeh dvoch storočí
Originál: A Tale of Two Centuries
Diel: 2/3
Žáner: dievčensky román

Anotácia:
Ďalšie kúzlo v stane záhadnej cigánky spôsobí, že sa Alessandra ocitne v rušných uliciach Beverly Hills o päť storočí neskôr. Prekvapená mätúcimi situáciami, hrozivou dopravou a trúfalo oblečenými tínedžermi začína objavovať svoje nové ja. Akoby toho nebolo dosť, do cesty sa jej pripletie tvrdohlavý, zato však príťažlivý Austin, ktorý odrazu mení všetko, v čo Less doposiaľ verila a odkrýva jej svet plný možností...




Môj názor:

Úprimne neplánovala som čítať pokračovanie. Prvá časť nebola zlá, ale ani dych berúca (budem si musieť dať re-reading, aby som mohla napísať recenziu) a dokonca ani ten koniec ma nepresvedčil, aby som si kúpila pokračovanie, takže po viac než roku, čo si matne spomínam o čom bola jednotka, som sa pustila do pokračovania, zo záhadného dôvodu. A prekvapujúco bolo to oveľa lepšie než som čakala. Teda svojím spôsobom lepšia ako jednotka -bez debaty.

Alessandra alebo skôr Less, skrátka to naše jemné milé zlatíčko sa ocitne v našom storočí, kde je najskôr zhrozená z nášho životného štýlu.
Odhaľovať členky, lakte a aby dáma nosila mužské nohavice?  To je škandalózne! Vitaj v našom storočí, zlatko.  Vštepovať nové návyky niekomu, kto pochádza z iného storočia a má iný pohľad na svet, o slovnej zásobe ani nehovorím, je takmer nemožné. Nikto, opakujem nikto, sa neprispôsobí za menej než 24 hodín. Môj bývalý najlepší kamarát si na Anglicko zvykal, takmer rok! A dodnes si tam úplne nezvykol a to je z tohto storočia! Takže, pýtam sa akým zázrakom sa podarilo Less prispôsobiť za takmer deň?
Less bola prispôsobivá a tu jasne vidíme, že autorka jednoducho nemala chuť vypisovať a opisovať do detailov náš svet, ktorý mi poznáme, pretože Less sa dokonale adaptovala už na začiatku. Čo je škoda. Tešila som sa na to vysvetľovanie a jej nechápavé výrazy.
Ale aj napriek tomu bola zlatíčko, síce iba chvíľu bola stratená v tom tom storočí, ale bola zlatá.

A prečo v kuse musí niekto niečo skrývať alebo trpieť? Ja viem, že teraz hrdinovia bez citovej traumy nie sú IN, ale no táááák. A to nás privádza k Austinovi. Nedostupný pán Dokonalý, čo má všetko na háku, pretože ho na srdci ťaží (ne)dávna strata. Chlapec bez spôsobov s chutným úsmevom. Takých ja rada!  A nemusím vám hovoriť, že dodnes si pamätám na Lorenza, ktorý ma neohúril, takže áno, Austin je skrátka.... Austin. Asi stokrát lepší ako umelec Lorenzo, na ktorého si až príliš dobre pamätám, bohužiaľ....

A ich prvé stretnutie... aspoň nejaký trapas.
Najskôr som si myslela, že to bude viac sa odohrávať v školskom prostredí alebo v divadle, keď už Less chcela byť silou-mocou herečka, ale ono sa to odohrávalo viac menej na tých najneočakávanejších miestach. Aj, keď sa musím priznať, že radšej by som preferovala školské prostredie s trapasmi a zlými falošnými dievčatami, ktoré by sa snažili Less strápniť, ale tu... Nič! Jednoducho, čakáte, že sa strápni sama, ale proste nič sa nedeje. Aj, keď uznávam, že pri prvom stretnutí tých dvoch som sa musela trápne usmievať. Ok, aj pri ostatných...sú jednoducho tak trápne zaláskovaný do seba, že to nejde ani opísať a vám nezostáva nič iné iba sa rozplývať, ale ona je sakra z iného storočia?! Aspoň nejaké podrypnutie od iných dievčat, to jedno dievča, čo sa považovalo za herečku nerátam, by som ocenila. Bohužiaľ, toto nie je americký seriál Gossip girl... 

Jednoducho Less vošla do stanu, Reyna urobila hókus-pókus a ocitla sa v 21. storočí. Cat šokovaná, ale s radosťou ju prichýlila nasledovalo stretnutie s Austinom a pomalo-rýchle zbližovanie a sladký koniec.... Jednoducho milé, zlaté a moje sesternice do 15 rokov by to zbožňovali. Ja však nie, ale aj napriek tomu sa mi to celkom páčilo. To ich zbližovanie bolo celkom zlaté sledovať, do určitého bodu, samozrejme ;)

A aj, keď táto kniha bola plná trápnych klišé na počudovanie nevadilo mi to. A zvyčajne ja neznášam tie otrepané frázy a tak. Ale toto malo jednoducho šťastie, že sa mi pritrafilo do rúk práve teraz, pretože inokedy by som ju asi hneď odložila, ale poznáte v ťažkých životných situáciách treba siahnuť po niečom milom, zlatom a hlavne nekomplikovanom. Takže, aj keď sa zdá, že táto kniha mi nesadla, pretože Less sa rýchlo adaptovala, nekonali sa žiadne trapasy-to čo povyvádzala nepovažujem za trapasy, zachránil to Austin a trochu pokazila tá dráma na konci. Predsa dobre vieme, ako sa to skončí. Nebolo to až také zlé. Keď si matne spomeniem na to aká bola jednotka, tak toto bolo určite lepšie. A posledná časť.... no, to už je  niečom úplne inom.


2 komentáre:

  1. CooBoo týmto obálkam veru nedalo. Graficky sú úplne celé zle. Na prvej si môžeš všimnúť nevyrezané vnútro putka na ruksaku a tu vidíš, ako umelo je tam ten sveter vložený. A tá cigánka... v jednotke som musela odložiť knihu, aby som ju rozdýchala. Mne osobne to celé vôbec nepríde ako dobrý nápad... Nič z toho. A deťom by som to zakázala, lebo im to tlačí len kaleráby do hlavy! (Prehovorila zo mňa výchova mojej babky) :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Toto si mi ani písať nemala :D Snažím sa nemať veľkú nechuť k tejto trilógii už len kvôli tým obálkam, a teraz keď vidím tie chyby -_- No koniec :D Čo sa týka tej cigánky, tak ona mi nevadila, čo sa nedá povedať o hlavnej hrdinke, tú by som najradšej zahrušila, samozrejme, len v prvej časti a v tretej :D Tak rovno by sme to mohli zaradiť medzi zakázanú literatúru s chybnými obálkami, nech sa toho mladá generácia drží čo najďalej :D

      Odstrániť

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...