nedeľa 15. novembra 2015

Na západe nič nové alebo keď už ani nedúfate

Autor: Erich Maria Remarque
Názov: Na západe nič nové
Originál: Im Westen Nichts Neues
Diel: ---
Žáner: klasika

Anotácia:
Svetoznámy príbeh siedmych spolužiakov vohnaných do sveta surového násilia je realistickým zobrazením hrôz 1. svetovej vojny.








Môj názor:

"Táto kniha nechce byť ani obžalobou,
ani vyznaním.
Chce sa iba okúsiť vydať svedectvo o generácii, 
ktorú spustošila vojna-
i keď unikla jej granátom."

Sú knihy, ktoré vás šokujú svojou úprimnosťou a reálnosťou. Sú postavy, ktoré sa vám dostanú pod kožu len tým, že sú. A zjavne nebude prekvapením, že Na západe nič nové je úprimné a hlavne realistické dielo s postavami, ktoré sa s každou jednu stranou menia a formujú na vojakov.

Už dávnejšie som si chcela túto knihu prečítať, ale úprimne nikdy som nerada čítala o udalostiach, ktoré sa naozaj stali alebo sú nimi inšpirované a opisujú ľudské utrpenie. Jednoducho nie som fanúšik podobnej literatúry, ale v poslednej dobe mám pocit, žeby som predsa mala začať čítať podobné knihy alebo im dať aspoň šancu.

Sedem mladých chlapcov sa prihlásilo na vojnu a my vďaka tejto knihe môžeme sledovať ako každému jednému z nich, každým dňom vyhasína nádej v očiach. To čo sa odohráva v knihe sledujeme očami devätnásťročného Paula Bäumera- spomienky na minulosť alebo prítomnosť sa striedajú a my vidíme ich výcvik alebo boj na fronte, kde okrem guliek, plynu, nedostatku jedla bojujú mladí nováčikovia aj so šialenosťou. Objavuje sa tu sila priateľstva, šikana, odplata, láska k rodine alebo „láska“ k ženám, či váženie maličkostí ako je spev vtákov alebo čisté oblečenie, či jedlo. Táto kniha vám možno otvorí oči a koncom budete spokojní, pretože keby to autor zakončil inak stratilo by to svoje čaro.

Síce táto kniha je tenučká-152 strán, ale myšlienky, ktoré obsahuje sú úžasné. Niekedy, keď čítate tristo stranovú knihu, tak nenájdete takú hĺbku, akú má táto kniha. Opisy sa držia reálnosti nič nie je skrášlené alebo prehnané. Prostredie je chmúrne a pri pokuse si to predstaviť som si vždy predstavila dej ako čiernobiely film.

Na druhej strane čítalo sa mi to ťažko, veľmi ťažko. Autorov štýl bol osobne pre mňa dosť veľkým orieškom a utešovala som sa, že po pár stranách to bude môj najmenší problém, avšak nebol. Takže horko ťažko som si nejako zvykla pri posledných stranách, ktoré ma hnali dopredu.

Rozhodne túto knihu odporúčam všetkými desiatimi, aj keď mnohých to možno zo začiatku nebude baviť, ale oplatí sa svet vidieť očami obyčajných chlapcov, ktorých sny, nádeje a láska k životu vyprchala počas pár mesiacov strávených na fronte.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...